Folklórna skupina Bystränky prispieva k oživovaniu a uchovávaniu piesní, tancov i zvykov nielen v obci Doporučený
Napísal(a) Marta Mikitová
Horný Gemer oplýva nielen prírodnými krásami, historickými a kultúrnymi pamiatkami, ale je veľmi bohatý aj na ľudové umenie a kultúru. Ľudové piesne, tance, hudba, kroje sú veľmi rozmanité, odlišné takmer v každej obci, majú v sebe ukrytú históriu, zvyky a tradície, poéziu i životný rytmus. Zárukou zachovania tejto tradičnej ľudovej kultúry sú aj folklórne súbory a skupiny, ktorých je, chvalabohu, aj na hornom Gemeri pomerne dosť.
Jedným z nich sú Bystränky - folklórna skupina Miestneho odboru Matice slovenskej v Rožňavskom Bystrom, ktorá sa venuje oživovaniu a uchovávaniu piesní, tancov i zvykov z Rožňavského
Pod názvom Bystränky začali účinkovať v roku 1989, a teda už 21 rokov ľudové piesne z Rožňavského Bystrého, ktoré sa dlhé stáročia spievali doma, v kostole, na pohreboch, svadbách, či pri každodennej práci, sa zásluhou ich ľúbozvučných hlasov nielen udržali až do dnešných dní, ale preniesli sa aj na folklórne pódiá a šíria sa do ďalekého okolia po celom Slovensku. A nielen to, piesne v ich podaní sa šíria aj audionahrávkami, na hudobné médium ich zachytil folklorista Štefan Lipták, nahral ich Slovenský rozhlas, okruh Regina v Banskej Bystrici, Národné osvetové centrum v Bratislave v rámci projektu Ľudové tance regiónu Gemer-Malohont zdokumentovalo ich tance Koleso, Tucstep, Čalógató, Na dva kroky, Čardáš (tanečníkov pri párových tancoch doprevádzala ľudová hudba FS Haviar z Rožňavy), dostali sa aj do televízneho vysielania s pásmom Po krstinách na víno v rámci ich vystúpenia na festivale Rok na Gemeri, pravidelne sa ich hlasy šíria éterom prostredníctvom internetového vysielania Rádia Gemer.
Okrem piesní a už spomínaných tancov, z ktorých najčastejšie uvádzajú tanec, ktorý sa tancoval na svadbách, ale aj pri iných tanečných príležitostiach a tancovali ho ženy a dievčatá v kolese - v kruhu bez hudobného doprovodu, len za spevu tanečníčok, súbor prezentuje aj ľudové zvyky v rôznom dramaticko-tanečno-speváckom programe, venovanom napríklad oslavám krstín Po krstinách na víno, vianočným zvykom v pásme Na oriašky (ide o zvyk, viažúci sa ku druhému dňu vianočnému – na Štefana, kedy sa mládenci schádzali u jednej z dievok „na oriašky“, keď najprv zavinšovali a mládenec, ktorému sa dievčina z tohto domu páčila priniesol aj nejaký ten vianočný darček), či pásmom V Bystrom vo felescimre, ktorými obohacuje aj vystúpenia Folklórneho súboru Haviar z Rožňavy, s ktorým začala ich užšia spolupráca v roku 2007. Veď napokon FS Haviar už od svojho vzniku (1985) čerpá a venuje sa spracovávaniu folklórneho materiálu z oblasti horného Gemera, konkrétne práve aj z obce Rožňavské Bystré.
V priebehu rokov sa členky tejto folklórnej skupiny menili, zo zakladajúcich členiek ich ostalo už len pár, ako to už býva, niektorí odchádzajú, ďalší prichádzajú. Patrili k nim napríklad aj Helena Gonosová, Zuzana Jančošeková, Helena Kerekesová, Marta Lajčáková, Mária Lengová, Mária Maliňáková, Mária Molnárová, Mária Padláková, Helena Šoltésová, harmonikár Igor Adler. Dlhoročnou vedúcou bola Helena Šoltésová, pod vedením ktorej sa Bystränky vypracovali na kvalitný súbor, dosiahli pozoruhodné výsledky a získali i spoločenské uznanie. S novým vedením i súčasným obsadením sa súbor úspešne rozvíja naďalej a rovnako úspešne napreduje. V súčasnosti spevácku a tanečnú skupinu tvoria: Mária Dovcová, Miroslava Fráková, Eliška Babičová, Marta Molnárová, Alica Simonová, Helena Sedláková, Magda Štefanová, Jarmila Tomková, Zuzana Tomková, Mária Uhrinová, Zuzana Urbanová, harmonikár Rudolf Hanuštiak a sólisti Stanislav Ďurský a Dominika Ďurská. Vedúcou súboru je Zuzana Tomková.
Dosiaľ posledným miestom ich vystúpenia bol 18. Festival ľudového spevu a tanca vo Vlachove, konaný 14. augusta 2010, kde sme sa s nimi v príjemnej atmosfére tohto podujatia chvíľu porozprávali.
Pani Zuzana Tomková nám povedala, že spievajú piesne len z Rožňavského Bystrého, ktoré tam buď kedysi dávno vznikli, alebo sa spievávali pri rôznych príležitostiach, svoj repertoár neustále dopĺňajú a pri každom vystúpení spievajú stále iné. Keď sme sa začudovali odkiaľ ich berú, či ich je toľko, pani Tomková s úsmevom povedala: „Piasne, mojo piasne, velé vás jä poznám, šitki si vás rada v priaškrinku odkladám,“ a doplnila: „Veľa piesní poznám už od môjho detstva. U nás bolo zvykom, že pri rôznych rodinných či iných oslavách sa pozývali aj ďalší príbuzní i s deťmi, pretože aj toto bol spôsob, akým sa prejavovala úcta celej blízkej i vzdialenej rodine. A na takýchto oslavách pravdaže nikdy nechýbal ani spev. Ja som mala sesternice aj o 30 rokov staršie, ktoré poznali veľa piesní, a tak som sa ich od nich naučila. Veľa ma ich naučila aj moja stará mama a veru ešte aj teraz sa nájdu ženy i muži, ktorí si pospomínajú na ďalšie. Rady prezentujeme rôzne piesne, medzi nimi aj svadobné, ktoré sa spievali nielen v minulosti, ale ešte aj dnes sa pri svadbách ozývajú dedinou.“
Ešte sme sa dozvedeli, že sa pravidelne schádzajú a nacvičujú raz do týždňa v budove Obecného úradu aj vďaka starostky Želmíre Gonosovej a že sa tešia, že sa k nim pridáva aj mládež. Pospomínali na svoje rôzne vystúpenia a skonštatovali: „Veľmi sa nám páčilo na festivale v Šenkviciach, pretože tam sme boli dva dni a okrem vystúpenia sme mali čas a možnosť bližšie sa spoznať a porozprávať sa s ostatnými účastníkmi a členmi iných súborov. Páčila sa nám súdržnosť súborov, priateľská nálada, a ak aj slová a reč bola iná, veľmi sme si so všetkými porozumeli.“
Potom sa už rozozneli ich podmanivé piesne, ktorých melódie sa doširoka niesli spod vlachovskej Skavky. Krása ľudského hlasu nás očarila a zaujala, ich úspešné vystúpenie bolo odmenené srdečným potleskom početných divákov. Ich prianie „našimi vystúpeniami sa snažíme vytvoriť príjemné ovzdušie a dobrú náladu pre všetkých, ktorí nás počúvajú,“ sa naplnilo do bodky. Určite budú mať rovnaký úspech aj na ich najbližšom vystúpení na Gemerskom folklórnom festivale 26.-28. augusta v Rejdovej, kde vystúpia v programe Vôňa Gemera – Žriedla nevysychajú.
Bystränkám do ich ďalšej práce prajeme veľa zdravia, elánu, nových inšpirácií, úspechov a veľa spokojných poslucháčov a divákov!
Pre Maj Gemer napísala: Marta Mikitová
{gallery}kultura/bystre{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-