Folklórna skupina Bystränky prispieva k oživovaniu a uchovávaniu piesní, tancov i zvykov nielen v obci Doporučený
Napísal(a) Marta Mikitová
Horný Gemer oplýva nielen prírodnými krásami, historickými a kultúrnymi pamiatkami, ale je veľmi bohatý aj na ľudové umenie a kultúru. Ľudové piesne, tance, hudba, kroje sú veľmi rozmanité, odlišné takmer v každej obci, majú v sebe ukrytú históriu, zvyky a tradície, poéziu i životný rytmus. Zárukou zachovania tejto tradičnej ľudovej kultúry sú aj folklórne súbory a skupiny, ktorých je, chvalabohu, aj na hornom Gemeri pomerne dosť.
Jedným z nich sú Bystränky - folklórna skupina Miestneho odboru Matice slovenskej v Rožňavskom Bystrom, ktorá sa venuje oživovaniu a uchovávaniu piesní, tancov i zvykov z Rožňavského
Pod názvom Bystränky začali účinkovať v roku 1989, a teda už 21 rokov ľudové piesne z Rožňavského Bystrého, ktoré sa dlhé stáročia spievali doma, v kostole, na pohreboch, svadbách, či pri každodennej práci, sa zásluhou ich ľúbozvučných hlasov nielen udržali až do dnešných dní, ale preniesli sa aj na folklórne pódiá a šíria sa do ďalekého okolia po celom Slovensku. A nielen to, piesne v ich podaní sa šíria aj audionahrávkami, na hudobné médium ich zachytil folklorista Štefan Lipták, nahral ich Slovenský rozhlas, okruh Regina v Banskej Bystrici, Národné osvetové centrum v Bratislave v rámci projektu Ľudové tance regiónu Gemer-Malohont zdokumentovalo ich tance Koleso, Tucstep, Čalógató, Na dva kroky, Čardáš (tanečníkov pri párových tancoch doprevádzala ľudová hudba FS Haviar z Rožňavy), dostali sa aj do televízneho vysielania s pásmom Po krstinách na víno v rámci ich vystúpenia na festivale Rok na Gemeri, pravidelne sa ich hlasy šíria éterom prostredníctvom internetového vysielania Rádia Gemer.
Okrem piesní a už spomínaných tancov, z ktorých najčastejšie uvádzajú tanec, ktorý sa tancoval na svadbách, ale aj pri iných tanečných príležitostiach a tancovali ho ženy a dievčatá v kolese - v kruhu bez hudobného doprovodu, len za spevu tanečníčok, súbor prezentuje aj ľudové zvyky v rôznom dramaticko-tanečno-speváckom programe, venovanom napríklad oslavám krstín Po krstinách na víno, vianočným zvykom v pásme Na oriašky (ide o zvyk, viažúci sa ku druhému dňu vianočnému – na Štefana, kedy sa mládenci schádzali u jednej z dievok „na oriašky“, keď najprv zavinšovali a mládenec, ktorému sa dievčina z tohto domu páčila priniesol aj nejaký ten vianočný darček), či pásmom V Bystrom vo felescimre, ktorými obohacuje aj vystúpenia Folklórneho súboru Haviar z Rožňavy, s ktorým začala ich užšia spolupráca v roku 2007. Veď napokon FS Haviar už od svojho vzniku (1985) čerpá a venuje sa spracovávaniu folklórneho materiálu z oblasti horného Gemera, konkrétne práve aj z obce Rožňavské Bystré.
V priebehu rokov sa členky tejto folklórnej skupiny menili, zo zakladajúcich členiek ich ostalo už len pár, ako to už býva, niektorí odchádzajú, ďalší prichádzajú. Patrili k nim napríklad aj Helena Gonosová, Zuzana Jančošeková, Helena Kerekesová, Marta Lajčáková, Mária Lengová, Mária Maliňáková, Mária Molnárová, Mária Padláková, Helena Šoltésová, harmonikár Igor Adler. Dlhoročnou vedúcou bola Helena Šoltésová, pod vedením ktorej sa Bystränky vypracovali na kvalitný súbor, dosiahli pozoruhodné výsledky a získali i spoločenské uznanie. S novým vedením i súčasným obsadením sa súbor úspešne rozvíja naďalej a rovnako úspešne napreduje. V súčasnosti spevácku a tanečnú skupinu tvoria: Mária Dovcová, Miroslava Fráková, Eliška Babičová, Marta Molnárová, Alica Simonová, Helena Sedláková, Magda Štefanová, Jarmila Tomková, Zuzana Tomková, Mária Uhrinová, Zuzana Urbanová, harmonikár Rudolf Hanuštiak a sólisti Stanislav Ďurský a Dominika Ďurská. Vedúcou súboru je Zuzana Tomková.
Dosiaľ posledným miestom ich vystúpenia bol 18. Festival ľudového spevu a tanca vo Vlachove, konaný 14. augusta 2010, kde sme sa s nimi v príjemnej atmosfére tohto podujatia chvíľu porozprávali.
Pani Zuzana Tomková nám povedala, že spievajú piesne len z Rožňavského Bystrého, ktoré tam buď kedysi dávno vznikli, alebo sa spievávali pri rôznych príležitostiach, svoj repertoár neustále dopĺňajú a pri každom vystúpení spievajú stále iné. Keď sme sa začudovali odkiaľ ich berú, či ich je toľko, pani Tomková s úsmevom povedala: „Piasne, mojo piasne, velé vás jä poznám, šitki si vás rada v priaškrinku odkladám,“ a doplnila: „Veľa piesní poznám už od môjho detstva. U nás bolo zvykom, že pri rôznych rodinných či iných oslavách sa pozývali aj ďalší príbuzní i s deťmi, pretože aj toto bol spôsob, akým sa prejavovala úcta celej blízkej i vzdialenej rodine. A na takýchto oslavách pravdaže nikdy nechýbal ani spev. Ja som mala sesternice aj o 30 rokov staršie, ktoré poznali veľa piesní, a tak som sa ich od nich naučila. Veľa ma ich naučila aj moja stará mama a veru ešte aj teraz sa nájdu ženy i muži, ktorí si pospomínajú na ďalšie. Rady prezentujeme rôzne piesne, medzi nimi aj svadobné, ktoré sa spievali nielen v minulosti, ale ešte aj dnes sa pri svadbách ozývajú dedinou.“
Ešte sme sa dozvedeli, že sa pravidelne schádzajú a nacvičujú raz do týždňa v budove Obecného úradu aj vďaka starostky Želmíre Gonosovej a že sa tešia, že sa k nim pridáva aj mládež. Pospomínali na svoje rôzne vystúpenia a skonštatovali: „Veľmi sa nám páčilo na festivale v Šenkviciach, pretože tam sme boli dva dni a okrem vystúpenia sme mali čas a možnosť bližšie sa spoznať a porozprávať sa s ostatnými účastníkmi a členmi iných súborov. Páčila sa nám súdržnosť súborov, priateľská nálada, a ak aj slová a reč bola iná, veľmi sme si so všetkými porozumeli.“
Potom sa už rozozneli ich podmanivé piesne, ktorých melódie sa doširoka niesli spod vlachovskej Skavky. Krása ľudského hlasu nás očarila a zaujala, ich úspešné vystúpenie bolo odmenené srdečným potleskom početných divákov. Ich prianie „našimi vystúpeniami sa snažíme vytvoriť príjemné ovzdušie a dobrú náladu pre všetkých, ktorí nás počúvajú,“ sa naplnilo do bodky. Určite budú mať rovnaký úspech aj na ich najbližšom vystúpení na Gemerskom folklórnom festivale 26.-28. augusta v Rejdovej, kde vystúpia v programe Vôňa Gemera – Žriedla nevysychajú.
Bystränkám do ich ďalšej práce prajeme veľa zdravia, elánu, nových inšpirácií, úspechov a veľa spokojných poslucháčov a divákov!
Pre Maj Gemer napísala: Marta Mikitová
{gallery}kultura/bystre{/gallery}
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-