Bystrého, a v neposlednom rade prispieva aj k zachovaniu autentického odevu obce. Robí všetko preto, aby sa tieto skvosty zachovali aj pre ďalšie generácie, vytvára vzťah ku kultúre svojich predkov a svoju svojráznu kultúru šíri aj ďalej. Zúčastňuje sa na kultúrnych a spoločenských podujatiach v obci a regióne, bez Bysträniek sa nezaobíde temer žiadne folklórne podujatie, festival spevu a tanca, či oslavy rôznych výročí a udalostí na hornom Gemeri. Pravidelne vystupujú nielen v svojej obci (Dni obce, plesy rodákov, oslavy výročí) a okolí (napr. na Hrádku, v Kunovej Teplici a i.), ale ich meno je známe už aj na celom Slovensku. Zúčastňujú sa významných folklórnych podujatí, ako je Gemerský folklórny festival v Rejdovej, Rok na Gemeri v Slavošovciach a Rožňave, Folklórny večer v Brdárke, Hontianska paráda v Hrušove, Martinské matičné slávnosti v Martine, Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, Horehronské dni spevu a tanca v Heľpe, Folklórne slávnosti v Šenkviciach, vystupovali aj v Košiciach, Turni nad Bodvou, v Kluknave, v Klenovci, dvakrát v Maďarsku, v Kokave, v Bratislave, v Prešove, v Kúpeľoch Štós..., všetky miesta ich účinkovania sa ani nedajú vymenovať.
Pod názvom Bystränky začali účinkovať v roku 1989, a teda už 21 rokov ľudové piesne z Rožňavského Bystrého, ktoré sa dlhé stáročia spievali doma, v kostole, na pohreboch, svadbách, či pri každodennej práci, sa zásluhou ich ľúbozvučných hlasov nielen udržali až do dnešných dní, ale preniesli sa aj na folklórne pódiá a šíria sa do ďalekého okolia po celom Slovensku. A nielen to, piesne v ich podaní sa šíria aj audionahrávkami, na hudobné médium ich zachytil folklorista Štefan Lipták, nahral ich Slovenský rozhlas, okruh Regina v Banskej Bystrici, Národné osvetové centrum v Bratislave v rámci projektu Ľudové tance regiónu Gemer-Malohont zdokumentovalo ich tance Koleso, Tucstep, Čalógató, Na dva kroky, Čardáš (tanečníkov pri párových tancoch doprevádzala ľudová hudba FS Haviar z Rožňavy), dostali sa aj do televízneho vysielania s pásmom Po krstinách na víno v rámci ich vystúpenia na festivale Rok na Gemeri, pravidelne sa ich hlasy šíria éterom prostredníctvom internetového vysielania Rádia Gemer.
Okrem piesní a už spomínaných tancov, z ktorých najčastejšie uvádzajú tanec, ktorý sa tancoval na svadbách, ale aj pri iných tanečných príležitostiach a tancovali ho ženy a dievčatá v kolese - v kruhu bez hudobného doprovodu, len za spevu tanečníčok, súbor prezentuje aj ľudové zvyky v rôznom dramaticko-tanečno-speváckom programe, venovanom napríklad oslavám krstín Po krstinách na víno, vianočným zvykom v pásme Na oriašky (ide o zvyk, viažúci sa ku druhému dňu vianočnému – na Štefana, kedy sa mládenci schádzali u jednej z dievok „na oriašky“, keď najprv zavinšovali a mládenec, ktorému sa dievčina z tohto domu páčila priniesol aj nejaký ten vianočný darček), či pásmom V Bystrom vo felescimre, ktorými obohacuje aj vystúpenia Folklórneho súboru Haviar z Rožňavy, s ktorým začala ich užšia spolupráca v roku 2007. Veď napokon FS Haviar už od svojho vzniku (1985) čerpá a venuje sa spracovávaniu folklórneho materiálu z oblasti horného Gemera, konkrétne práve aj z obce Rožňavské Bystré.
V priebehu rokov sa členky tejto folklórnej skupiny menili, zo zakladajúcich členiek ich ostalo už len pár, ako to už býva, niektorí odchádzajú, ďalší prichádzajú. Patrili k nim napríklad aj Helena Gonosová, Zuzana Jančošeková, Helena Kerekesová, Marta Lajčáková, Mária Lengová, Mária Maliňáková, Mária Molnárová, Mária Padláková, Helena Šoltésová, harmonikár Igor Adler. Dlhoročnou vedúcou bola Helena Šoltésová, pod vedením ktorej sa Bystränky vypracovali na kvalitný súbor, dosiahli pozoruhodné výsledky a získali i spoločenské uznanie. S novým vedením i súčasným obsadením sa súbor úspešne rozvíja naďalej a rovnako úspešne napreduje. V súčasnosti spevácku a tanečnú skupinu tvoria: Mária Dovcová, Miroslava Fráková, Eliška Babičová, Marta Molnárová, Alica Simonová, Helena Sedláková, Magda Štefanová, Jarmila Tomková, Zuzana Tomková, Mária Uhrinová, Zuzana Urbanová, harmonikár Rudolf Hanuštiak a sólisti Stanislav Ďurský a Dominika Ďurská. Vedúcou súboru je Zuzana Tomková.
Dosiaľ posledným miestom ich vystúpenia bol 18. Festival ľudového spevu a tanca vo Vlachove, konaný 14. augusta 2010, kde sme sa s nimi v príjemnej atmosfére tohto podujatia chvíľu porozprávali.
Pani Zuzana Tomková nám povedala, že spievajú piesne len z Rožňavského Bystrého, ktoré tam buď kedysi dávno vznikli, alebo sa spievávali pri rôznych príležitostiach, svoj repertoár neustále dopĺňajú a pri každom vystúpení spievajú stále iné. Keď sme sa začudovali odkiaľ ich berú, či ich je toľko, pani Tomková s úsmevom povedala: „Piasne, mojo piasne, velé vás jä poznám, šitki si vás rada v priaškrinku odkladám,“ a doplnila: „Veľa piesní poznám už od môjho detstva. U nás bolo zvykom, že pri rôznych rodinných či iných oslavách sa pozývali aj ďalší príbuzní i s deťmi, pretože aj toto bol spôsob, akým sa prejavovala úcta celej blízkej i vzdialenej rodine. A na takýchto oslavách pravdaže nikdy nechýbal ani spev. Ja som mala sesternice aj o 30 rokov staršie, ktoré poznali veľa piesní, a tak som sa ich od nich naučila. Veľa ma ich naučila aj moja stará mama a veru ešte aj teraz sa nájdu ženy i muži, ktorí si pospomínajú na ďalšie. Rady prezentujeme rôzne piesne, medzi nimi aj svadobné, ktoré sa spievali nielen v minulosti, ale ešte aj dnes sa pri svadbách ozývajú dedinou.“
Ešte sme sa dozvedeli, že sa pravidelne schádzajú a nacvičujú raz do týždňa v budove Obecného úradu aj vďaka starostky Želmíre Gonosovej a že sa tešia, že sa k nim pridáva aj mládež. Pospomínali na svoje rôzne vystúpenia a skonštatovali: „Veľmi sa nám páčilo na festivale v Šenkviciach, pretože tam sme boli dva dni a okrem vystúpenia sme mali čas a možnosť bližšie sa spoznať a porozprávať sa s ostatnými účastníkmi a členmi iných súborov. Páčila sa nám súdržnosť súborov, priateľská nálada, a ak aj slová a reč bola iná, veľmi sme si so všetkými porozumeli.“
Potom sa už rozozneli ich podmanivé piesne, ktorých melódie sa doširoka niesli spod vlachovskej Skavky. Krása ľudského hlasu nás očarila a zaujala, ich úspešné vystúpenie bolo odmenené srdečným potleskom početných divákov. Ich prianie „našimi vystúpeniami sa snažíme vytvoriť príjemné ovzdušie a dobrú náladu pre všetkých, ktorí nás počúvajú,“ sa naplnilo do bodky. Určite budú mať rovnaký úspech aj na ich najbližšom vystúpení na Gemerskom folklórnom festivale 26.-28. augusta v Rejdovej, kde vystúpia v programe Vôňa Gemera – Žriedla nevysychajú.
Bystränkám do ich ďalšej práce prajeme veľa zdravia, elánu, nových inšpirácií, úspechov a veľa spokojných poslucháčov a divákov!
Pre Maj Gemer napísala: Marta Mikitová
{gallery}kultura/bystre{/gallery}
{jcomments on}
štvrtok, 19 august 2010 17:50
Folklórna skupina Bystränky prispieva k oživovaniu a uchovávaniu piesní, tancov i zvykov nielen v obci Doporučený
Napísal(a) Marta Mikitová
Horný Gemer oplýva nielen prírodnými krásami, historickými a kultúrnymi pamiatkami, ale je veľmi bohatý aj na ľudové umenie a kultúru. Ľudové piesne, tance, hudba, kroje sú veľmi rozmanité, odlišné takmer v každej obci, majú v sebe ukrytú históriu, zvyky a tradície, poéziu i životný rytmus. Zárukou zachovania tejto tradičnej ľudovej kultúry sú aj folklórne súbory a skupiny, ktorých je, chvalabohu, aj na hornom Gemeri pomerne dosť.
Jedným z nich sú Bystränky - folklórna skupina Miestneho odboru Matice slovenskej v Rožňavskom Bystrom, ktorá sa venuje oživovaniu a uchovávaniu piesní, tancov i zvykov z Rožňavského
Zverejnené v
Rožňavské Bystré


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a