S rodičmi a sestrou pána kaplána sme sa ešte predtým zoznámili, keď mu sťahovali z domu zariadenie a osobné veci. Ocenili sme ich starostlivoť a záujem vytvoriť mu také príjemné prostredie ako mal doma, aby mu tu nič nechýbalo. A snažili sme sa mu spoločne s nimi zútulniť faru. Oceňujeme aj to, že niektoré rodiny ponúkli zachovalý nábytok a iné veci do jeho pracovne, kde teraz prijíma návštevy pri rôznych udalostiach.. Už vykonal pohrebné rozlúčky s niekoľkými zosnulými v Pánu v Rožňavskom Bystrom a v Rakovnici.
Znova prináša medzi nás niečo nové, pretože je hlboko veriaci mladý človek. Mal dobré vzory vo svojej rodine, vo svojom cirkevnom zbore v Obišovciach, a ako nám hovoril, hlavne pána farára a básnika Ladislava Fričovského a zborového farára Mgr. Jaroslava Petra. Cítiť to z jeho brilantných kázní, v ktorých sa pridržiava čistoty Slova Božieho a rád odrecituje na začiatku alebo na konci kázní niektorú z básní spomenutého pána farára Fričovského.Aj keď je medzi nami iba niekoľko týždňov zistili sme, že je ochotný, rozvážny, rád počúva iných. Čo mu tu na Gemeri najviac chýba je podľa jeho slov málo ľudí, hlavne mladých, ktorí by si prišli vypočuť jeho príhovory v kázniach, alebo by prišli iba tak k nemu na rozhovor. Je to veľká škoda pre nich, lebo by bol pre nich veľkým vzorom.
Najskôr sa dajú formovať deti, ktoré chodia na detské besiedky a vo voľných chvíľach aj na faru zahrať sa rôzne hry, či na dvore, alebo v ich kútiku priamo na fare. Tu deti cítia, že sa im niekto venuje a niečomu ich aj naučí. Rady navštevujú spoločne s p. kaplánom aj klzisko v Rožňave. Tak vlastne pokračuje v tom, čo začal jeho predchodca pán farár Ján Gallo.
Pán kaplán vyučuje aj na základnej škole v Rožňavskom Bystrom náboženskú výchovu a v sobotu chodia na faru na konfirmačnú výučbu tiež niekoľkí žiaci.
My starší zase chodíme na biblické hodiny, ktoré prebiehajú tak v Rakovnici ako aj v Rožňavskom Bystrom každý týždeň vo štvrtok večer.
Prajeme pánovi kaplánovi, aby u nás čo najdlhšie vytrval, modlíme sa za jeho zdravie a trpezlivosť. Nech mu Pán Boh pomáha.
Marta Lajčáková
dozorkyňa CZ ECAV
v Rožňavskom Bystrom
Príhovor evanjelického kaplána Mgr. Petra Székelyho obyvateľom Rožňavského Bystrého a Rakovnice
Vážení obyvatelia obcí Rožňavské Bystré a Rakovnica, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Iste už mnoho z vás „domácich“ postrehlo, že v tej vašej obci stretávate nového človeka. Človeka, ktorého možno nepoznáte. No na druhej strane si určite niektorí z vás, keď vidia moju fotografiu povedia: aha, kto je na tejto stránke.
Niekomu známy, inému nie. Dovoľte mi teda, aby som sa vám predstavil. Volám sa Peter Székely a som kaplánom na mieste zborového farára Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku v Rožňavskom Bystrom. Ordinovaný za kňaza som bol v symbolický deň - 17. novembra 2012 v chráme Božom v Dolnom Kubíne. Sem na Gemer, k vám, na svoje prvé kaplánske miesto som nastúpil od 1. decembra 2012. V osobnom kontakte sa ma ľudia zvyčajne pýtajú odkiaľ pochádzam a prezradím to aj vám. Mojou rodnou obcou je Kysak, dedina známa ako dôležitý železničný uzol, kde som vyrástol. Mám dvoch starších súrodencov. Rád sa venujem prácam v záhrade, pozriem si dobrý film a mojím snom je mať zvieraciu minifarmu.
Jedným z mojich obľúbených veršíkov z Božieho slova je verš z 2 knihy Samuelovej 16. kapitoly, kde v 7. verši čítame: „Človek totiž hľadí na to, čo má pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“ Pri stretnutí s niekym koho nepoznáme, zvykneme dať na prvý dojem a toho človeka si zaškatuľkujeme. Pozeráme len na to, čo máme pred očami a čo môžeme svojím zrakom naplno vnímať. Hospodin však vidí ďalej. On vidí do nášho vnútra a pozná dokonale naše srdcia.
Želám všetkým obyvateľom Rožňavského Bystrého a Rakovnice veľa Božieho požehnania a všetko dobré v tomto novom roku.
{jcomments on}


































Po odchode pána farára Mgr. Jána Galla z nášho cirkevného zboru ECAV v Rožňavskom Bystrom v novembri minulého roka do Jasenovej na Orave, nastúpil na toto farárske miesto nový kazateľ Slova Božieho - Mgr. Peter Székely, a to už od 1. decembra 2012. Ani sme v to nedúfali, že nám niekoho tak skoro pošlú. Nepovažujte mi to za zlé, že píšem o ňom až teraz. Nebolo to pre nezáujem, práve naopak. Po určitom čase, čo sa ujal svojej úlohy, už môžeme o ňom povedať viac.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-