S rodičmi a sestrou pána kaplána sme sa ešte predtým zoznámili, keď mu sťahovali z domu zariadenie a osobné veci. Ocenili sme ich starostlivoť a záujem vytvoriť mu také príjemné prostredie ako mal doma, aby mu tu nič nechýbalo. A snažili sme sa mu spoločne s nimi zútulniť faru. Oceňujeme aj to, že niektoré rodiny ponúkli zachovalý nábytok a iné veci do jeho pracovne, kde teraz prijíma návštevy pri rôznych udalostiach.. Už vykonal pohrebné rozlúčky s niekoľkými zosnulými v Pánu v Rožňavskom Bystrom a v Rakovnici.
Znova prináša medzi nás niečo nové, pretože je hlboko veriaci mladý človek. Mal dobré vzory vo svojej rodine, vo svojom cirkevnom zbore v Obišovciach, a ako nám hovoril, hlavne pána farára a básnika Ladislava Fričovského a zborového farára Mgr. Jaroslava Petra. Cítiť to z jeho brilantných kázní, v ktorých sa pridržiava čistoty Slova Božieho a rád odrecituje na začiatku alebo na konci kázní niektorú z básní spomenutého pána farára Fričovského.Aj keď je medzi nami iba niekoľko týždňov zistili sme, že je ochotný, rozvážny, rád počúva iných. Čo mu tu na Gemeri najviac chýba je podľa jeho slov málo ľudí, hlavne mladých, ktorí by si prišli vypočuť jeho príhovory v kázniach, alebo by prišli iba tak k nemu na rozhovor. Je to veľká škoda pre nich, lebo by bol pre nich veľkým vzorom.
Najskôr sa dajú formovať deti, ktoré chodia na detské besiedky a vo voľných chvíľach aj na faru zahrať sa rôzne hry, či na dvore, alebo v ich kútiku priamo na fare. Tu deti cítia, že sa im niekto venuje a niečomu ich aj naučí. Rady navštevujú spoločne s p. kaplánom aj klzisko v Rožňave. Tak vlastne pokračuje v tom, čo začal jeho predchodca pán farár Ján Gallo.
Pán kaplán vyučuje aj na základnej škole v Rožňavskom Bystrom náboženskú výchovu a v sobotu chodia na faru na konfirmačnú výučbu tiež niekoľkí žiaci.
My starší zase chodíme na biblické hodiny, ktoré prebiehajú tak v Rakovnici ako aj v Rožňavskom Bystrom každý týždeň vo štvrtok večer.
Prajeme pánovi kaplánovi, aby u nás čo najdlhšie vytrval, modlíme sa za jeho zdravie a trpezlivosť. Nech mu Pán Boh pomáha.
Marta Lajčáková
dozorkyňa CZ ECAV
v Rožňavskom Bystrom
Príhovor evanjelického kaplána Mgr. Petra Székelyho obyvateľom Rožňavského Bystrého a Rakovnice
Vážení obyvatelia obcí Rožňavské Bystré a Rakovnica, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Iste už mnoho z vás „domácich“ postrehlo, že v tej vašej obci stretávate nového človeka. Človeka, ktorého možno nepoznáte. No na druhej strane si určite niektorí z vás, keď vidia moju fotografiu povedia: aha, kto je na tejto stránke.
Niekomu známy, inému nie. Dovoľte mi teda, aby som sa vám predstavil. Volám sa Peter Székely a som kaplánom na mieste zborového farára Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku v Rožňavskom Bystrom. Ordinovaný za kňaza som bol v symbolický deň - 17. novembra 2012 v chráme Božom v Dolnom Kubíne. Sem na Gemer, k vám, na svoje prvé kaplánske miesto som nastúpil od 1. decembra 2012. V osobnom kontakte sa ma ľudia zvyčajne pýtajú odkiaľ pochádzam a prezradím to aj vám. Mojou rodnou obcou je Kysak, dedina známa ako dôležitý železničný uzol, kde som vyrástol. Mám dvoch starších súrodencov. Rád sa venujem prácam v záhrade, pozriem si dobrý film a mojím snom je mať zvieraciu minifarmu.
Jedným z mojich obľúbených veršíkov z Božieho slova je verš z 2 knihy Samuelovej 16. kapitoly, kde v 7. verši čítame: „Človek totiž hľadí na to, čo má pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“ Pri stretnutí s niekym koho nepoznáme, zvykneme dať na prvý dojem a toho človeka si zaškatuľkujeme. Pozeráme len na to, čo máme pred očami a čo môžeme svojím zrakom naplno vnímať. Hospodin však vidí ďalej. On vidí do nášho vnútra a pozná dokonale naše srdcia.
Želám všetkým obyvateľom Rožňavského Bystrého a Rakovnice veľa Božieho požehnania a všetko dobré v tomto novom roku.
{jcomments on}

































Po odchode pána farára Mgr. Jána Galla z nášho cirkevného zboru ECAV v Rožňavskom Bystrom v novembri minulého roka do Jasenovej na Orave, nastúpil na toto farárske miesto nový kazateľ Slova Božieho - Mgr. Peter Székely, a to už od 1. decembra 2012. Ani sme v to nedúfali, že nám niekoho tak skoro pošlú. Nepovažujte mi to za zlé, že píšem o ňom až teraz. Nebolo to pre nezáujem, práve naopak. Po určitom čase, čo sa ujal svojej úlohy, už môžeme o ňom povedať viac. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a