ľudí na Gemeri tak v minulosti, ako i v súčasnosti. Postupne sa rozširujú jednotlivé rubriky zaujímavými článkami i fotografiami z rôznych končín krásneho Gemera. Samozrejme, že zmeny v štruktúre spolupracovníkov sa odrážajú nielen na ich počte, ale ovplyvňujú aj tematiku článkov. Myslím, že to treba brať celkom prirodzene, lebo tak to už v ľudskom živote býva. Niektorých prispievateľov v ostatnom čase zastavili v týchto aktivitách rôzne nepriaznivé udalosti v rodine, druhých potreba oddychu a tretích možno zdravotné problémy i vek. Ďalších zase zaujal iný spôsob propagácie svojho okolia. Som však veľmi rád, že medzi viacročnými autormi nechýbajú naši krajania už v pokročilom veku, ako napríklad František Bábela z Tisovca, ktorý si píše 85. rok svojho života. Podobne na tom je aj Vojtech Bradovka z Nadabuly, či iní moji spoločníci. Postupne pribúdajú ďalší seniori, ako napríklad bratia Mikuláš a Ondrej Rozložníkovci. Neviem si predstaviť stránku Maj Gemer bez príspevkov od starostky mojej rodnej obce Rožňavské Bystré pani Želmíry Gonosovej, ktorá priebežne informuje o najnovšom dianí v tejto obci. Pravidelne sa objavujú tiež príspevky Zuzky Homoliakovej, predsedníčky progresívne aktívnej okresnej organizácie JDS v Revúcej a fotografie Jána Benda. Tie dávajú, a to nielen ich vrstovníkom, podnety a nové nápady ako aj vo vyššom veku využiť svoje schopnosti, či možnosti. Samozrejme, že stránku tvoria i mladší autori, z ktorých sa v poslednom čase prejavila najmä Erika Gallová, Andrea Tokárová, Miloš Mladší, ale tiež Tatiana Bachňáková, Mária Hlaváčová, Mgr. Michal Terrai, Anežka Kleinová, Jaroslava Chromeková, Mária Ferenczová a iní. Najvytrvalejší z nich je však Miloš Leng, ktorý, až na pár výnimiek, nevynechal pridať svoj komentár z bystränského majstrovského futbalu. Približuje sa k nemu tiež mladý futbalista Štefan Tomášik, ktorý často a podrobne písal o nižnoslanskom futbale a teraz sa aktívne prejavuje z nového pôsobenia v FK Gemerská Poloma. Veľmi ma mrzí, že niektorí autori prestali byť aktívni a ich jedinečné príspevky nám teraz na stránke chýbajú. Bol by som rád, keby im nový rok priniesol ďalší impulz a naštartovali svoj akumulátor bohatých skúsenosti i vedomostí k znovuobohateniu stránky. Myslím, že treba spomenúť i to, že tento rok bol aj pre mňa osobne tiež rokom veľkých skúšok. Najmä v súvislosti s prechodom stránky z nižšej verzie na vyššiu. Na túto zmenu si niektorí návštevníci ťažšie zvykajú a nevyužívajú všetky možnosti z novôt, čo im stránka dáva. Zrejme to bude chvíľu trvať, kým sa všetci moji návštevníci oboznámia so systémom rozloženia rubrík a ich využitím. Stránka prešla na modernejší a kvalitnejší spôsob šírenia informácií prostredníctvom tzv. modulov. Verím, že nebude dlho trvať a stránka začne dýchať novým životom aj prostredníctvom vás, milí priatelia. Veď je na prospech každého jednotlivca, mladšieho či staršieho, vyvinúť určitú snahu a prispôsobovať sa súčasnému trendu aj rozširovaním svojich zručností a schopností vo využívaní informačných technológií, ktoré pre nás v súčasnosti poskytuje internet ako taký. Jedno je však isté, že Maj Gemer nebude stojatou vodou, ale spravím všetko preto, aby držal krok so súčasnosťou a nezačal stagnovať. Aspoň dovtedy, kým mi budú sily a prostriedky stačiť.
A teraz mi dovoľte, aby som sa na prahu nového roku poďakoval za vašu priazeň a niektorým z vás i za nenahraditeľnú spoluprácu. Veľmi si vážim užitočnú pomoc najmä od pani Marty Mikitovej, ktorá aj keď nie je našou krajankou, ale je veľkou obdivovateľkou Gemera v celej jeho šírke. Jej poznámky, príspevky, ale najmä držanie čistoty spisovnej slovenčiny v takmer každom článku, sú pre mňa mimoriadne významnou pomocou.
Pred Vianocami býva zvykom rozposielať aj z mojej strany pozdravy a novoročné želania. Nebudem spomínať, koľko takých odišlo z mojej poštovej schránky. Týkali sa takmer všetkých primátorov pôsobiach na Gemeri, ale aj starostov jednotlivých obcí, najmä horného a stredného Gemera. Aj mnohí z vás dostali taký e-mail. Chcel som vám aspoň takto vyjadriť poďakovanie hoci len za to, že viete o stránke Maj Gemer a že ste sa aj vy pričinili o jej bohatý obsah. Veď napr. len v roku 2013 bolo doteraz uverejnených 764 rôznych príspevkov. Veľká vďaka za to ich autorom. Niektorých som spomenul, ale všetkých sa ozaj nedá. Ani to nie je zmyslom tohto príhovoru. Svedčí to však o tom, že stránka Maj Gemer je stále živá, a to aj napriek tomu, že niektorých pravidelných návštevníkov odlákali zrejme rôzne sociálne siete, či iné stránky, a stále si vie nájsť svoje miesto v internetovej sieti. Svedčia o tom tiež návštevy jej priaznivcov z takmer 50 štátov sveta. A to ich registrujeme iba za ostatné tri mesiace. Z vianočných pozdravov, ktoré som v týchto dňoch obdržal a niektoré i zverejnil v podobe pohľadníc, som teraz vybral iba jeden, ktorý ma veľmi potešil. Napísala mi ho primátorka mesta Revúca pani Eva Cireňová. Uviedla v ňom aj toto: „Ďakujem Vám za propagáciu nášho mesta, regiónu, nášho krásneho Gemera. Želám Vám každodennú inšpiráciu pri vašej práci, ktoru nezištne robíte pre nás všetkých Gemerčanov. S úctou Eva Cireňová.“ Záverom sa mi žiada ešte podotknúť, že na prospech občanov Gemera, ktorí navštevujú túto stránku by určite bolo poskytovanie informácií o činnosti funkcionárov a samospráv aj z ďalších volebných obvodov. A to sa týka aj informácií o činnosti niektorých inštitúcií regiónu. Snáď si uvedomia tí menej aktívni o čo prichádzajú ak si nevšímajú čo sa o nich píše, či nepíše, a spokojní sú aj tak.
Ešte raz vám ďakujem za priazeň a do nového roku 2014 prajem veľa optimizmu, zdravia, pohody a porozumenia, ktoré všetci tak veľmi potrebujeme.
Ondrej Doboš
































Milí priatelia, vážení spolupracovníci! Takto pred rokom sme si na stránke Maj Gemer zhodnotili uplynulé obdobie a zavinšovali šťastlivý nový rok. Naša obľúbená stránka, ktorá je venovaná v prevažnej miere regiónu Gemera, ale najmä jeho hornej i strednej časti, má síce vo svojom podtitule, že je mojou osobnou stránkou, ale ako hovorí jej obsah, je naplnená vo veľkej časti príspevkami od vás, ktorým Gemer prirástol k srdcu, či už žijete v rodnom kraji, alebo ste sa vysťahovali ešte v minulosti do iných regiónov. Teší ma, že sprostredkúvam vaše informácie o rôznych aktivitách v súčasnosti, ale aj názory a spomienky, ktoré približujú ostatným vzácne informácie aj o tom, aké stopy z minulosti zanechal vo vašich spomienkach život vo vám blízkom prostredí, v ktorom dlhšiu, resp. kratšiu dobu už nežijete. Mnohí iste neviete, že sa o to veľkou mierou pričiňujú dve sponzorské súkromné firmy. Ide o spoločnosť LIFEWORKS, ktorá poskytuje rôzne internetové služby a druhou soločnosťou je HOLDYSOFTWARE, ktorá mi ochotne pomáha pri modernizácii stránky. Obidvom som veľmi zaviazaný a snažím sa ich pomoc využívať tak, aby som spolu s vami v prvom rade poskytol čo najviac informácií o živote
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).