zachovávať aj kultúrne dedičstvo našich predkov, typické pre túto malebnú gemerskú dedinku v údolí Bystrého potoka. Krásne zvuky piesní v podaní miestnej folklórnej skupiny Bystränky len umocnili slávnostný deň a veľmi chutný guláš prispel k dobrej nálade a pohode. Deti pobehovali hore-dolu a až na záver sa spustil lejak ako sa patrí. Rozišli sme sa však s úsmevom na tvári, s potešením a milými spomienkami na pekne prežitý matičný deň.
Poďakovanie patrí všetkým členov miestneho odboru Matice slovenskej, ktorí od skorého rána chystali, varili, a pripravili sviatočné chvíle pre nás všetkých.
7.7.2010
Text a foto: Z.H.
FOTOGRAFIE:
{gallery}obsah/bystre/matica/md{/gallery}
{jcomments on}
streda, 07 júl 2010 11:03
Matičný deň v Rožňavskom Bystrom s výstavkou ručných prác a kuchyňou starých materí
Napísal(a) Z.H.
V pondelok ráno 5. júla 2010 sme sa zobúdzali do upršaného dňa, a to sme netušili, aký bude aj krásne slnečný. Bol sviatok slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda a túto príležitosť využili niektorí matičiari na Gemeri aj na Matičný deň. Matičný deň v Rožňavskom Bystrom začal v ten deň okrem privítania všetkých matičiarov a hostí prekrásnou výstavkou ručných prác a nielen ukážkou, ale aj ochutnávkou z kuchyne našich starých materí. Na upravenom stole boli vystavené: šalátová polievka, kuracia polievka s gágoríkmi, grúlovníky, škvarkové pagáče, šišky, fánky, koláč s bryndzou, koláč s tvarohom a rôzne záviny (kvaky). Tradičné jedlá ale naše šikovné matičiarky vedia napiecť a vedia
Zverejnené v
Rožňavské Bystré


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a