Kožárová, o tri roky bola zvolená za predsedníčku pani Agnesa Petrenková a neskôr o oživenie matičnej činnosti sa snažila pani Helena Šoltésová. V súčasnosti zastáva túto funkciu znovu žena. Činnosť MO MS je prezentovaná novými formami - projektami, u ktorých hlavným cieľom je šírenie kultúry, tradícií, zvykov a obyčají obce Rožňavské Bystré. Obec v rámci Gemera je známa svojimi baladickými piesňami, zvykmi a najmä krojmi, ktoré už vidieť len u pár starších žien. Uchovanie krásy bystranského kroja bola hlavná myšlienka v projekte Krojované bábiky. Šikovné ruky členky pani Moniky Cmierovej a finančná pomoc MS prispeli k vytvoreniu bábik s14 druhmi kroja. Krojované bábiky MO prezentoval v Rožňavskom Bystrom - Stavanie májov, vo Fiľakove – 15. výročie Domu MS, v Rejdovej - samostatný stánok v rámci Gemerského folklórneho festivalu, vo všetkých prípadoch za finančnej podpory Matice slovenskej. Kolektívny člen - FS Bystränky prezentoval programy: Stavanie májov na Turíčne slávnosti v Rožň. Bystrom, Na gazdovskom dvore v Jelšave, Pod lipkó a Krštenie vo Fiľakove, Vybrané z kasny - Dni obce Rožň. Bystré, Spomienka na mladosť na podujatí Úcta k starším v Rožň. Bystrom.
Po zhodnotení činnosti predsedníčkou MO sa slova ujala pani Halková - riaditeľka DMS, ktorá vo svojom príhovore prítomným priblížila činnosť iných MO a hlavné zmeny MS vyplývajúce z nových Stanov prijatých na Sneme MS v Martine. Poďakovala za aktívnu matičnú činnosť, ktorá sa realizuje aj vďaka dobrej spolupráci s Obecným úradom.
Na záver v diskusii sa pospomínali aj iné aktivity a popri návrhoch sa už vytvorili plány na ďalšie podujatia v spolupráci so subjektami, ktoré prejavia záujem.
Mária Molnárová,
predsedníčka MO MS
Rožňavské Bystré
{gallery}kultura/matica/rb/vz{/gallery}
{jcomments on}
































Rožňavské Bystré 25.11.2011 - Zasadnutie Valného zhromaždenia Miestneho odboru Matice slovenskej v Rožňavskom Bystrom viedla tajomníčka MO MS pani Mirka Kaššaiová, ktorá zvlášť srdečne privítala starostku obce pani Želmíru Gonosová, ktorá patrí medzi zakladajúcich členov MO MS, riaditeľku Domu MS v Rožňave Ing. Zlatku Halkovú a M. Halkovú a ostatných prítomných. Po odhlasovaní programu Valného zhromaždenia sa ujala slova predsedníčka MO MS pani Mária Molnárová. V úvode spomenula históriu vzniku MO a konštatovala, že pán Ondrej Babič už v roku 1991 listom požiadal Ústredie MS v Martine o pomoc pri založení MO. Prvou predsedníčkou bola pani Janka
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.