menšie komplikácie, ale mládenci ich zvládli za pomoci starších mužov) pozvala vedúca dedinskej folklórnej skupiny Bystränky pani Zuzana Tomková zídených spoluobčanov do vynoveného kultúrneho domu na pripravený program. Pri dverách ich vítali krojované dievčatá, ktoré každého núkali s domácimi buchtami a štamperlíkom pálenky a potom nastal čas na program, ktorý „Bystränky“ otvorili peknou pesničkou – ich dedinskou hymnou „Medzi hvarami dedinka malá je, tá dedinka tá sä Bystria menuje, dló dedinó bystrý potok preteká, tu zmo žili mladia roky života....“ A druhou častuškou : “Kot zmo túto slávnost plánovali, dobrú valu urobit Vám chceli .....“ Prítomných privítala starostka obce pani Želmíra Gonosová a popriala všetkým dobrú náladu, starším krásne spomienky a mladým, aby nezabudli na zvyky a tradície v obci. Hrdo a smelo vyhlásila, že Bystrania a Bystränky tu budú ešte dlhé roky. Občas nám treba načrieť do starých truhlíc, pohladkať veci minulé, pritisnúť k srdcu... Občas sa treba aspoň na chvíľočku zastaviť a zaspomínať, na to čo bolo a čo odvial čas. A tak sme si spoločne pripomenuli čaro dávnych tradícií. Potom nasledoval program. Naša dedinská folklórna skupina sa občanom predstavila so zaujímavým, dynamickým, vtipným programom, ktorý zaujal všetkých prítomných, potešil i pobavil.
Prvou scénkou bolo stretnutie žien z poľa a dievčat z jarmoku, kde ženy boli zvedavé, čo dievčatá nakúpili a spomínali ako to bolo za ich mladých čias.
Do druhej scénky sa zapojili aj mládežníci, kde sa zaspomínalo na stavanie májov kedysi v Rožňavskom Bystrom. Celkove to bolo o sviatku Rusadlí, keď mladí potom išli na muziku.
Záverečnou scénkou boli krstiny – osud človeka bol podľa ľudových predstáv určený už pri jeho narodení. Kým dieťa nebolo pokrstené mali nad ním moc zlé sily. Preto sa zakrývalo dieťatko plienkou, aby ho chránilo pred urieknutím. Ku krstinám sa viazali aj ďalšie povery, ako napr. dieťa obsypali zrnom, aby mu na stole nikdy nechýbal chlieb, obdarovali ho grajcärikom, aby bolo bohaté, dali mu vajíčka, aby malo pekné líčka a pod. Keď sa vrátili z kostola hovorilo sa: odniesli sme pohana a priniesli sme kresťana. Po skončení krstín, ženy v Bystrom odchádzali do krčmy na víno, kde si veselo zaspievali, aj niečo popili... A tým sa kultúrny program ukončil.
Záverom sa chcem poďakovať folklórnej skupine „Bystränky“ za tento program, za spríjemnenie sobotňajšieho večera, za krásne bystränské zvyky a obyčaje, ktoré sa vryli mnohým do pamäti. Za to, že oprášili históriu z tej veselšej stránky, za to, že ženy si odkrojili zo svojho voľného času a boli ochotné tráviť mnohé večery nácvikom, aby sa tradície, ktoré nahlodal zub času zachovali, za úžasný pocit, ktorý sa nám usadil kdesi vo vnútri. Treba si uvedomiť, že kým vystúpenie uzrie svetlo sveta, predchádza tomu nápad, scenár, hodiny nácviku. Verím, že po takom úspechu, aký mali v sobotu 11.6.2011, budú pokračovať. Bolo by škoda v najlepšom prestať (veď sa blíži aj Deň obce). Právom si zaslúžia pochvalu. Ešte raz ďakujem Zuzane Tomkovej, Marike Uhrinovej, Jarmile Tomkovej, Zuzane Urbanovej, Mariene Dovcovej, Eliške Babičovej, Miroslave Frákovej, Marte Molnárovej, Helene Kerekešovej, Magde Štefanovej, Alici Simonovej a moje poďakovanie patrí aj naším mladým talentom - Stankovi Ďurskému, Dominike Ďurskej, Evke Dovcovej, Mirke Mackovej, Janke Konczovej a samozrejme aj členom mládežníckeho občianskeho združenia SLZA priateľstva, ktorí v sobotu po skončení programu postavili máje aj pred kostolom a dievčatám v obci a na záver sa zastavili aj u starostky obce a okolo polnoci sa so spevom rozišli domov.
Želmíra Gonosová,
starostka obce
Rožňavské Bystré
FOTOGRAFIE ZLATICE HALKOVEJ
{gallery}obsah/bystre/maje{/gallery}
piatok, 17 jún 2011 13:52
Občas nám treba načrieť do starých truhlíc, pohladkať veci minulé, pritisnúť ich k srdcu... Občas sa treba aspoň na chvíľočku zastaviť a zaspomínať na to, čo bolo a čo odvial čas Doporučený
Napísal(a) Želmíra Gonosová
Na avizované stavanie májov dňa 11.6.2011 v našej obci Rožňavské Bystré sme sa všetci tešili. V sobotu od 16.00 hodiny vyhrávala v miestnom rozhlase ľudová hudba, na nádvorí pred Obecným úradom stála aj stuhami ovenčená V3S-ka naložená brezami – májmi. Všetko to značilo, že sa niečo v obci chystá. Okolo pol piatej nastal šum. To mládežníci zo SLZY priateľstva postavili ovenčený smrek – obecný máj pred budovou Obecného úradu. O 17.00 hod. za spevu bystränskej piesne „Pod naším obloškom stojí máj zelený....“ našich dievčat Dominiky Ďurskej a Evky Dovcovej pokračovali mládenci v stavaní májov – brezy - pred kultúrnym domom. Po postavení májov (nastali aj
Zverejnené v
Rožňavské Bystré
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).