iná obec a prezentuje sa hlavne remeslami. Veru, bolo o čom rozmýšľať. Ako sa zvykne hovoriť, dali hlavy dohromady a rozhodovali, čím návštevníkov festivalu prekvapia a čo im vlastne z obce ponúknu. Remeslá, ktoré v minulosti žili aj v tejto obci, dnes takmer neexistujú. Bane, ktoré kedysi prichýlili aj rôznych remeslníkov, zanikli. Našli však šikovného umeleckého kováča, ktorý ponuku prijal. Za zmienku stojí napr. aj to, že zručnosť žien obce šíria aj kvalitné gágoríky z cesta, ktoré sa pripravovali v minulosti len na veľké domáce oslavy, ako boli svadby, či krstiny. Dnes ich vyhľadávajú pre svoju kvalitu aj občania od Bratislavy, či Komárna. Tak sa rozhodlo, že využijú šikovné ženy kuchárky a prídu do Rejdovej aj s nimi. Samozrejme, že budú krojované. Ako by to ináč bolo. Predstavia sa i ženy s prezentáciou robenia „tkanišiek“, ktoré sa v minulosti vo veľkom využívali v každej domácnosti.
Z jedla si vybrali prípravu kukurice s makom. Niekde toto jedlo volajú škorce s makom. Prečo škorce? Veď uvidíte, keď prídete a stretnete sa s nimi aj vy. O všetkom porozprávajú i predvedú tam, priamo na určenom mieste v niektorom Rejdovskom dvore. Ostatné veci nechceli prezradiť, ale spoločne so starostku privítajú každého kto k nim zavíta. Porozprávať sa, či len tak ochutnať a zaspievať si.
Dedinská folklórna skupina Bystränky z Rožňavského Bystrého vystúpi 25. augusta 2012 aj v hlavnom programe festivalu pod názvom Vôňa Gemera s programom "Zvyky a obyčaje pred svadbou", ako to bolo za starých čias u nás v Bystrom. Bude to vlastne taká malá odmena pre Bystränské ženy za celoročnú prácu, čo v prospech obce, ľudovej kultúry i samé pre seba robia. Na pódiu prírodného amfiteátra sa predstavia aj s mladými členmi skupiny, ktorých získali iba nedávno a spoločne ukážu všetko pekné, čo sa v tejto obci v oblasti folklóru doteraz zanechalo.
{jcomments on}

































Po prvýkrát v tridsaťdeväťročnej histórii Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej dostalo príležitosť prezentovať svoju obec aj Rožňavské Bystré. S folklórom žije táto bývalá banícka obec už niekoľko desaťročí. Predchodcovia folklórnej skupiny Bystränky dokonca vystúpili v šesťdesiatych rokoch minulého storočia aj vo Východnej. Pravidelne vystupujú na rôznych kultúrnych podujatiach v okrese, ale aj inde na Slovensku. Obec, ako taká, sa však prezentovať doteraz nebola nikde. Starosta Rejdovej pán Ján Valentík nedávno požiadal starostku Rožňavského Bystrého pani Želmíru Gonosovú, aby sa na túto udalosť pripravilli, pričom podotkol, že na tomto festivale sa každý rok prezentuje
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a