„V sobotu 18.2.2012, opäť po roku, sa uskutočnil 19. ročník Plesu rodákov v Rožňavskom Bystrom. Mrzí ma, že sa nenašiel nikto, kto by čo len slovkom napísal o tejto, dnes už môžem povedať, vydarenej akcii. Akosi sa našim ľuďom už nechce, ale všetci čakajú, kedy sa objavia nejaké fotky na internete. Ale dosť ponosov,“ napísala v úvode príspevku starostka obce Rožňavské Bystré, pani Želmíra Gonosová a pokračovala: „Mali sme obavy, či bude účasť, ale opäť sa potvrdilo, že sa ľudia v Bystrom asi na zábavách cítia dobre, lebo sála praskala vo švíkoch. Prihlásených plesajúcich bolo neúrekom - 152, plus ešte poslanci a pracovníci Obecného úradu. A kde toľkých Večer po 19-tej hodine sa kultúrny dom začal zapĺňať a asi o 20.15 hodine starostka obce privítala rodákov, Bystranov, priateľov z Honiec, Rakovnice, ale i z Koceľoviec - proste všetkých prítomných. Zaželala im dobrú náladu pri dobrej hudbe IMPULZ-u z Vyšnej Slanej, ktorá sa nám osvedčila z minulého roka z plesu, ale aj z Dňa obce.
Slávnostným valčíkom otvorila 19 ročník Plesu rodákov v Rožňavskom Bystrom a zábava sa mohla začať.
My v Rožňavskom Bystrom máme mnoho tradícií, ako to vidieť i na niektorých priložených fotozáberoch. Nie sú to len tradičné plesy, ale len niekoľkoročnou tradíciou je aj sólový spev našich dievčat – slávikov - Dominiky Ďurskej a Evky Dovcovej, ktoré každoročne vypĺňajú prestávky na plese svojím zlatým hrdlom. A nebolo tomu inak ani tohto roku. Kým budú chcieť na plesoch vystupovať, dovtedy im dáme možnosť spievať a my z roka na rok môžeme len konštatovať ako sa v speve zlepšujú.
Ďalšou, len niekoľkoročnou tradíciou, je večera na plese a bystrianska - je šalát a rezeň. Tohto roku sme si však večeru objednali a boli sme veeeeľľľľľľmmi spokojní s kvalitou a obsluhou - ako inak - Jano Gono.
- Bystrania sú národ pohostinný, čo sa prejavilo aj na preplnených stoloch všelijakými dobrotami.
- Každoročne do tomboly Obecný úrad venuje hlavnú cenu - televízor a v sobotný plesový večer ho vyhral Ondrej Ujházi - blahoželáme. Cenou útechy tohto roku bola obhliadka a prevoz po obci Rožňavské Bystré. Štyridsaťštyri cien do tomboly sa stretli na javisku v Bystrom a medzi nimi aj taká, ako napríklad - metla na sneh, a mala veľký úspech. Tu sa chcem ešte raz poďakovať všetkým sponzorom, ktorí prispeli a spíjemnili nám tento večer. Ďakujeme.
- Na fotkách si všimnite aj jedného z najlepších tanečníkov plesu, ktorý povykrúcal nielen dievčiny, ale aj nás "mladšie" dámy, zabával sa do bieleho rána, tancoval niekedy síce aj bosý - ale nebol jediný. Niektorí sa vracali naspäť zo dverí a tancovali v čižmách, niektorí sa vyzuli, lebo tanečné topánky tlačili a v zimných sa nedalo tancovať.
- Ráno okolo piatej hodiny sa začali rozchádzať prví hostia, ale stále zvažovali ostať či neostať.
- Na záberoch sú aj naši "IMPULZÁCI", ktorí bavili nielen z javiska, ale prišli i medzi hostí, hrali a kľačali na parkete do bieleho rána a o 8.45 hodine ráno dozneli posledné tóny hudby. Ďakujeme. Boli ste skvelí.
- Už druhý rok sa podujal vstupné vyberať a lístky na tombolu predávať poslanec OÚ Marek Ďurský aj s manželkou Ľubicou. patrí im za to poďakovanie.
- Ďalším poslancom, ktorý sa obetoval a varil prítomným kávičku bol Ján Gonos a Miroslav Székely, ktorý sa zase staral o našu hudbu a kuchárky a ráno už bol samozrejme unavený a okolo 8.00 hodiny ráno sa zbalil a odišiel domov.
- Nastáva ráno, svitá, nastáva biely deň a o 9.00 hodine Ján Gonos st. a Jaroslav Gonos st. zatvárajú dvere a bránu kultúrneho domu v Rožňavskom Bystrom.
Záverom sa ešte raz chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na príprave plesu, poďakovať organizátorom, tancujúcim, plesajúcim, hudobníkom, sponzorom lebo bez nich by ples nebol plesom a zábava zábavou. Ďakujem a teším sa na rok 2013 na 20. ročník Plesu rodákov Dovidenia o rok!
Kto máte fotky doložte.“
Foto: Ján Gonos a Želmíra Gonosová
Zoznam cien tomboly na „Plese rodákov“ dňa 18.2.2012 v Rožňavskom Bystrom
|
|
sponzor |
cena |
|
1. |
OÚ R. Bystré |
televízor |
|
2. |
DOBART s.r.o. Rudná, Ing. Doboš |
kozmetika + obraz |
|
3. |
ELEKTROCOMOP s.r.o. Štítnik |
hriankovač |
|
4. |
Molčanová Katarína IRIS Rožňava |
karpatské brandy |
|
5. |
JANETE s.r.o. Rožňava |
monterková súprava |
|
6. |
UaPPS Rožňavské Bystré |
fľaška |
|
7. |
WUNSTENROT Rožňava - Lajčáková Marta |
hodinky |
|
8. |
Kaššai Ján |
tyčový mixér |
|
9. |
Kaderníctvo Irenka |
služby kaderníctva v hodnote 15,- € |
|
10. |
Milan a Naďa |
fľaška + kozmetický balíček |
|
11. |
Ondrej Molnár, Rožňava |
záhradné náradie |
|
12. |
Edita Bencová |
zákazkové šitie + 10,- € |
|
13. |
Marián Hric, Honce |
svietnik |
|
14. |
BRALUX s.r.o., Jaro Čapo |
fľaša |
|
15. |
PULZAR s.r.o. |
sada pohárov + tričká |
|
16. |
Svadobka JANKA |
víno + fľaša |
|
17. |
LAAX Rožňava - papierníctvo |
fotoalbumy |
|
18. |
BRANTNER GEMER Rimavská Sobota |
kukanádoba |
|
19. |
Svadobka JANKA |
hruška |
|
20. |
Potraviny - Molnárová |
víno |
|
21. |
Potraviny - Molnárová |
káva + víno |
|
22. |
Pohostinstvo Sedlák |
kulma |
|
23. |
Potraviny SOFIA Endreková |
kôš na prádlo |
|
23. |
Palivá a stavebniny RVA |
brikety |
|
24. |
Jana Dovcová |
živé prasiatko |
|
25. |
Rasťo Ilašenko |
šampus kartón |
|
26. |
Miroslav Székely |
osobná váha |
|
27. |
AGROSPOL Honce s.r.o. |
mixér ponorný |
|
28. |
Černaj FREE ZONE |
el. rámček na foto |
|
29. |
EURIS s.r.o. Rožňava –Peter Glassa |
darčeková taška |
|
30. |
Karol Hadžega |
fľaša |
|
31. |
František Gelda |
metla na sneh |
|
32. |
Ing. Dávid Janko |
klobúk |
|
33. |
SCA s.r.o. Gemerská Hôrka |
hygienické potreby |
|
34. |
Marienka Valková |
sladké pokušenie |
|
35. |
Lindáková Blažena |
kulma na vlasy |
|
36. |
Zoltán Denčo Hristov |
pracovné náradie |
|
37. |
VARIO Metalcom- Ing. Barna |
darčeková taška |
|
38. |
Ing. Babič Ján |
fľaša |
|
39 |
Ing. Peter Ujházy |
welnes pre 4 osoby |
|
40 |
LIMA s.r.o., Maroš Kartal |
autokozmetika |
|
41 |
MEDI ŠPORT Rožňava Compelová Daniela |
poukaz welnes pre 2 osoby |
|
42 |
Pohostinstvo Sedlák |
kulma na vlasy |
|
43 |
Marian Pavlík, Gočaltovo |
autokozmetika |
|
44 |
Marek Pástor |
fľaša |
Cena útechy – Obecný úrad – 1-dňový zájazd – obhliadka a prevoz po obci Rožňavské Bystré.
Foto: Ján Gonos a Želmíra Gonosová
{gallery}obsah/bystre/foto/ples/12{/gallery}
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).