1927. Pochádza z gemerskej obce Turčok, odkiaľ sa vydala do Rožňavského Bystrého za Jána Galla, ktorý bol vojakom z povolania. Pred pár rokmi už ale zomrel.
O tete Gallovej môžeme napísať, že je to vzácna žena a viacnásobná mama. Vychovala šesť detí (4 dcéry: Vierka, Kvetka, Janka, Evka a 2 synovia: Ján a Dušan). Po nich má 10 vnúčat a 6 pravnúčat. Pri našej návšteve nám povedala, že každému by dopriala zažiť s deťmi to, čo ona. Bola požehnaná svojimi deťmi, zažila s nimi radosti i starosti, ale všetci majú vysokoškolské a stredoškolské vzdelanie. Žije pre ne, ale v súčasnosti najväčšiu radosť má z vnúčat a pravnúčat. Tie ju držia pri živote. Na jej oslavách boli všetci, ešte aj päťmesačný pravnuk, a o to bolo pre ňu to najväčšie vyznamenanie.
Teta Milka, ako ju každý v dedine volá, je veľmi sčítaná, múdra a inteligentná žena. Každý sa u nej cíti dobre, je veľmi pohostinná a príjemná. Aj ako deti sme k nim domov rady chodili, lebo sme boli s jej dcérami kamarátky. Pre každého mala pekné slovo a bola k nám štedrá a priateľská. Hoci aj jej s pribúdajúcim vekom prišli choroby, nedáva to nejako najavo, ale sa teší z každého prežitého dňa.
Prajeme jej, aby láska a radosť nevyprchala z jej života, ale aby ešte veľa rokov v zdraví prežila v kruhu svojej rozvetvenej rodiny. Vyprosujeme jej hojnosť Božieho požehnania.
Marta Lajčáková
{gallery}https://www.majgemer.sk/obsah/bystre/foto/jubilanti/gallova/*.jpg{/gallery}
Z rodinnej oslavy našej jubilantky
Od Jana Galla, syna pani Emílie Gallovej sme sa dozvedeli, že na rodinnej oslave jeho mamy, ktorá sa v dobrom zdraví dožila tohto krásneho veku 85 rokov, bola prítomná celá ich početná rodina vrátane všetkých šesť detí, 10 vnukov a 6 pravnukov. Spolu za slávnostným stolom sedelo 32 účastníkov.
K tejto informácii pripojil aj tri fotografie. Na zábere č. 1 jubilantka pani Emília Gallová, Na záber č. 3 je pani Gallová so svojimi deťmi. Zľava do prava stoja jej dcéry: Kvetoslava, Jana, Eva, Viera a syn Ján. Pred nimi sedí najmladší syn Dušan s mamou Emíliou. Záber č. 3 ďakuje jubilantka všetkým prítomným za účasť na oslavách a za početné gratulácie a dary, ktorými ju odarovali.
K blahoželaniam k milému životnému jubileu sa pripája aj stránka Maj Gemer a praje oslávenkyni pani Emílii Gallovej veľa zdravia, šťastia a radosti v kruhu svojich najbližších.
{gallery}obsah/bystre/foto/jubilanti/gallova/deti{/gallery}
{jcomments on}
































Počas tohtoročného októbra sme boli v Rožňavskom Bystrom svedkami niekoľkých milých životných jubileí. Jedným z takýchto bolo i životné jubileum našej spoluobčianky pani Emílie Gallovej, ktorá v kruhu svojich najbližších oslávila 85 rokov života. Navštívili sme ju aj my, aby sme ju zároveň pozdravili a zablahopriali jej pri tejto príležitosti v mene nášho cirkevného zboru spolu s pánom farárom Jánom Gallom. Povedzme si niečo o našej jubilantke. Teta Milka sa narodila 17. októbra
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-