V roku 2009 sa nám s Božou pomocou i s vaším finančným darom podarilo opraviť – zrekonštruovať strechu na našej evanjelickej fare s nákladom 12 tis. eur. Mnohí si ju všimli, lebo je neprehliadnuteľná a lahodí oku. Niekoľkokrát na službách Božích i na stránke www.majgemer.sk sme ďakovali všetkým darcom, ale chceme aj touto cestou sa znovu poďakovať tým, ktorí to možno nezaregistrovali.
Snažíme sa zachovať pamiatky, ktoré naši predkovia vybudovali. Po rokoch si však tieto historické budovy našej obce vyžadujú investície na ich záchranu. Robíme všetko čo sa dá – z vlastných prostriedkov, ale hlavne z milodarov, ofier a cirkevného príspevku členov zboru.
V roku 2013 nás čaká odvodnenie kostola, oprava fasády, výmena okien a iné. Terajší kostol, ako iste viete, bol postavený našimi prarodičmi v roku 1844 na mieste starého, ktorý už bol na vtedajšie pomery malý.
Touto cestou vás chceme znova poprosiť o vašu štedrosť. S veľkou vďačnosťou prijmeme akýkoľvek finančný dar, ktorý výhradne použijeme na vyššie spomínané ciele. Náš kostol je dominantou obce. Okolo neho prechádzajú nielen obyvatelia našej dediny, ale aj iní ľudia. Vonkajší stav kostola je vo veľmi zlom stave a pôsobí zanedbalo, čo nám nedá spávať. Riešiť túto situáciu sme sa rozhodli v konkrétnych etapách.
Kostol sporadicky navštevujú aj žiaci a študenti škôl, ktorí v rámci vyučovania prichádzajú na miesto, kde žil a pôsobil rozprávkar, evanjelický kňaz Pavol Dobšinský, ktorého pamätná tabuľa je umiestnená na priečelí nášho kostola.
Keď sa obraciame na vás s prosbou o pomoc, uvedomujeme si, že aj vy sami ste možno v neľahkej finančnej situácii. Vieme však, že to nerobíme pre seba, ale pre cirkev a ľudí ktorí do nej patria. V dôvere, že štedrého darcu miluje Hospodin, vás zahŕňame do našich modlitieb. My sami, ktorí tu žijeme spolu s našimi rodinami sa snažíme čo najviac urobiť na tomto dobrom diele, ale bez vašej pomoci to nedokážeme. Dôverujeme Hospodinovi, že nám skrze ochotu ľudí dobrej vôle pomôže v započatom Božom diele.
Dovolili sme si priložiť k listu aj poštovú poukážku, ak sa nám rozhodnete pomôcť a zároveň uvádzame číslo účtu v prípade prevodu.
S úctou a pozdravom
ThDr. Jerguš Olejár, PhD. Mgr. Peter Székely, Marta Lajčáková,
senior GES, v.r. kaplán na farárskom mieste, v.r. dozorkyňa CZ, v.r.
Číslo účtu: 99619582/0900 Slovenská sporiteľňa, a.s.
VZOR!
{jcomments on}

































V týchto dňoch sme obdržali z Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. v Rožňavskom Bystrom list. Vzhľadom na jeho dôležitosť uverejňujeme list v plnom znení:
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a