prezentovalo skupinu i obec, z ktorej pochádzajú. konštatovanie, teda nechaj tú vetu takto: Preto sa aj predstavitelia Obecného úradu v Rožňavskom Bystrom potešili, keď sa v týchto dňoch takéto reprezentačné video objavilo v prevedení DVD. Vďaka starostke pani Želmíre Gonosovej som sa mohol potešiť z neho aj ja, keď mi prišlo poštou. Takto som sa prostredníctvom neho mohol kochať krásnymi dedinskými krojmi, peknou prírodou, v ktorej sa obec nachádza, ale najmä mne známymi i menej známymi tvárami účinkujúcich žien. Dokonca mi bol dosť známy aj spoločný dvor u Ďurskej, kde som aj ja v rannom detstve trávil spokojné dni dospievania. Pripomínala mi to aj plachta, ktorá slúžila na uspávanie malých detí zavesená na hräde v rodnom dome mojej bývalej spolužiačky Mariky Lengovej, postavenom ešte v roku 1873, v dome, v ktorom nahrávali časť videa. Po celý čas zneli pekné bystränské piesne v rôznych podaniach žien, dievčat i mládenca pripomínajúce pestrý život na dedine. Či to boli letné práce na dvore, počas krstu, svadieb, chodenia mládenca s dievčaťom, alebo pri iných spoločenských udalostiach. Nedá sa všetko vymenovať len tak, najlepšie je video vidieť a započúvať sa do známych i neznámych melódií pesničiek spievaných v bystränskom nárečí.
Starostka obce pani Želmíra Gonosová mi k videu napísala: „Konečne sa nám podarilo zvečniť a hlavne uchovať tieto naše tradície aj prostredníctvom tohto média. Zábery na ňom sú aj z kostola, dediny i z nášho kultúrneho domu, ktorý si členky skupiny vykrášlili starodávnymi predmetmi. Som rada, že tieto ženy - speváčky aj spevák nezanevreli na folklór, ale sú hrdé, že môžu reprezentovať obec a tak uchovávať staré obyčaje a zvyky. Hoci ich z pôvodnej dedinskej folklórnej skupiny zostalo iba pár (zostali iba tie, ktoré chceli reprezentovať obec), ale na ich prednese, na ich speve to nebolo necítiť. Jasné, že by bolo treba zapojiť viacero aj mladších, ale akosi sa im do folklóru nechce.“
Moja vďaka preto patrí všetkým, ktorí sa o toto prvé video pričinili, najmä Obecnému úradu v Rožňavskom Bystrom a Folklórnej skupine Bystränky a budem na toto prvé DVD z mojej rodnej obce hrdý tiež.
Ondrej Doboš
{jcomments on}
streda, 18 január 2012 19:50
Prvé kompletné video s bystränskými piesňami a zvykmi Doporučený
Napísal(a) Ondrej Doboš
Folklórna skupina Bystränky z Rožňavského Bystrého existuje od roku 1989. Za ten čas naspievali bystränské ženy z tejto malej dedinky na hornom Gemeri pekný počet ľudových pesničiek. Aj keď vystupovali dosť skromne a zo začiatku málokto na okolí o nich vedel, predsa sa im podarilo niekoľkokrát vystupovať na niektorých významnejších folklórnych podujatiach. Účinkovali napríklad na Gemerskom folklórnom festivale v Rejdovej, na festivale spevu a obyčají Gemera-Malohontu Rok na Gemeri v Slavošovciach i v Rožňave, na folklórnych slávnostiach v Detve, v Heľpe, v Jelšave a na okolí, ale aj v Maďarsku. Doteraz sa však nemali možnosť pochváliť vlastnými videonahrávkami, ktoré by
Zverejnené v
Rožňavské Bystré


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a