Prejav starostky obce Rožňavské Bystré pani Želmíry Gonosovej
Vážení prítomní, matičiari, milí hostia!
Pripadla mi milá povinnosť pozdraviť a privítať Vás na spomienkovom stretnutí pri príležitosti 182. výročia narodenia a 155. výročia príchodu medzi našich predkov do Bystrého, jedného z najväčších dejateľov svojej doby na Slovensku evanjelického farára, národovca, spisovateľa, rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského.
Narodil sa 16.3.1828 v Slavošovciach. Neskoršie sa rodina presťahovala do Sirku a potom študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči. Tu, práve v tom čase, prekvitalo vzdelávanie v reči jeho rodnej - slovenskej. V týchto časoch začína i literárne tvoriť. V roku 1855 ho pozvala bystranská cirkev za svojho kazateľa a 2. júla toho roku prichádza do Bystrého. Bystré bolo v tom čase dedina, kde žilo 400 občanov. Ľudia tu žili skromne, no Bystrania boli aj vtedy ľudia pracovití, statoční, priateľskí. Zachovávali si svoje národné podvedomie, svoju reč, zvyky.

Dobšinský sa usadil v staručkej fare, ktorá stála pri kostole. Mal 27 rokov, bol slobodný a doniesol si so sebou pracovitosť, um, srdce a odhodlanie verne pomáhať nášmu ľudu. Napriek smutným úlohám (v tom čase obec bola postihnutá cholerou) našiel si čas i na literárnu činnosť, písal básne, venoval sa zbieraniu i písaniu piesní, porekadiel, obyčajov a povier. V Bystrom mal na to dobré podmienky, ale hlavne zdroje. Tu uzreli svetlo sveta rozprávky: Zakliata hora, Laktibrada, Panna z rosy počatá a z deväť matiek splodená, Matej veľký kráľ a Uliana veľká kráľovná, Radúz a Ľudmila, Hadogašpar, Dvanásti bratia a trinásta sestra. Sme hrdí na to, že časť z jeho rozprávok a povestí pochádza z ústneho podania našich predkov. Sú nám vzácne, blízke, je v nich kus bystranskej duše.
Dobšinský sa popri literárnej činnosti zaoberal aj hmotným zabezpečením cirkevného zboru. Gazdoval na farských pozemkoch, choval domáce zvieratá, zaoberal sa včelárstvom. Zabezpečil najnutnejšiu opravu fary a na jeho podnet sa cirkevníci rozhodli postaviť novú školskú budovu s bytom pre učiteľa. V roku 1857 zabezpečili stavebný materiál, na jar 1858 starú školu zbúrali a na jej základoch stavali pod organizáciou Dobšinského novú. O rok neskoršie sa už v nej po slovensky vyučovalo.
Z fary sa Dobšinský vysťahoval v januári 1859 do Banskej Štiavnice. V jeseni 1861 natrvalo zakotvil ako farár v Driečanoch. Tu pôsobil až do svojej smrti 22. októbra 1885 - dnes je tomu 125 rokov.
Toto je časť - veľmi malá časť púte jedného z tých, ktorý pomáhali našim predkom i nám, aby sme sa dostali k tomu čo dnes všetci máme, v čo dúfam všetci veríme, v slovenskú reč. Buďme hrdí, že máme možnosť dýchať ten istý vzduch, piť tú istú vodu, prechádzať sa po tej istej zemi, kde sa rád prechádzal Pavol Dobšinský a počúvať tú istú bystranskú reč, z ktorej mnoho je naveky napísané v jeho rozprávkach.
Na Dobšinského povestiach sa vychovalo mnoho generácií detí a ešte mnoho, mnoho generácií príde, ustavične budú prichádzať k Dobšinskému, lebo mnohé čo dnes zvučí slávou, časom vybledne ako staré plátno, ale Dobšinského povesti budú, kým bude slovenská reč. Takým bol a zostal aj pre dnešok, pre prítomnosť ale aj pre budúcnosť. Jeho tvorba ubezpečuje nás, že klenoty nášho ľudu a duch Dobšinského zostanú majákmi umenia, krásy a ľudskosti nielen pre nás, ale aj pre budúce pokolenia.
Dobšinský kázal: "Milovať slobodu, bojovať proti zlu v sebe a všade, bojovať o ľudskosť, to nech je našou alfou a omegou.“ A pri tejto príležitosti, ked' hovoríme o velikánovi Slovenska, o slovenskej reči, chcem pripomenúť, že dnes po skončení tohto slávnostného aktu obnovuje svoju činnosť miestny odbor Matice Slovenskej tu u nás v Rožňavskom Bystrom. Lebo aj Matica sa podieľa na rozvoji miestnej a regionálnej kultúry, upevňuje vzťah občanov k slovenskej štátnosti, k slovenskej reči a na to nesmieme zabúdať, musíme vychovávať aj našu mládež v duchu národných hodnôt. Vy rodičia, ale hlavne starí rodičia, učte svoje deti, vnúčatá k láske k Bystrému, k vlasti, k Slovensku, pestujete v nich úctu k materinskej reči a učte ich spievať slovenské piesne. Jeden z mnohých výrokov nášho predsedu vlády znie: “Dajte si všetci malý záväzok, že svoje deti aspoň raz za život vyvediete na Kriváň a odtiaľ im ukážete Slovensko ako raj na zemi.“
ZM
{gallery}obsah/bystre/matica/dobsinsky{/gallery}
{jcomments on}

































Malá spomienková slávnosť pri pamätnej tabuli Pavla Dobšinského na kostole ECAV v Rožňavskom Bystrom prerástla v sobotu 20. marca 2010 do prekrásnej akcie. Na úvod všetkých prítomných privítala Ing. Zlatica Halková, riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave. Po krásnej básni, ktorú zarecitovala Miroslava Fráková predniesla svoj príhovor starostka obce Želmíra Gonosová. Položením spomienkového venca k pamätnej tabuli sa len potvrdilo, že duch pamiatky na Dobšinského zostáva hlboko v nás a zanecháva klenoty aj pre budúce generácie.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a