Rožňavské Bystré – Hrhov 3:0 (3:0). Ten, kto sa prišiel pozrieť do Rožňavského Bystrého na futbalový zápas 22. kola II. triedy s Hrhovom s menším meškaním, prišiel o podstatnú časť zápasu. Bystrania v úvode raketovým tempom v prvých desiatich minútach nastrieľali Hrhovu tri góly. Už v 1. minúte unikol po pravej strane Minčík a zblízka dal vedúci gól Bystrého. O minútu neskôr do šestnástky hostí vnikol Leng, prihral dobre nabiehajúcemu Urbanovi ml., ktorý dotlačil loptu do brány hostí. 2:0. V 10. minúte opäť Minčíka nezastavili obracovia, ten nezištne prihral Urbanovi ml., ktorý sa opäť nemýlil a zvýšil na 3:0. Po tomto góle sa Hrhovčania trocha spamätali, začali pozornejšie brániť Druhý polčas bol viac-menej vyrovnaný. Hrhovčania nevyužili nariadený pokutový kop, ktorý Máťaš zneškodnil. Bystrania sa naďalej utápali v nepresných kombináciách a nenašli už recept na strelenie ďalšieho gólu. Tri góĺy a 3 povinné body sa však do tabuľky pripíšu.
Pred 40 divákmi rozhodoval Iglai.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš, Valko, Valent, Hajdu, Krága, Rusnyák, Leng, J. Gonos, Demko, Minčík, Urban ml. Striedali: Šály, Ujházi.
24.5.2010
Text: Miloš LENG
Foto: Peťo URBAN
Výsledky II. triedy - 22. kolo:
Drnava - Pača 3:3 (2:1), góly: R. Kovács, Bernáth, Görgei - Ondík, Pisár, N. Bukovič (vlastný), ŽK: bez, R: Jonáš, DZ: Nagy, D: 80. Slavošovce - Bohúňovo 1:0 (1:0), góly: Haviarik, ŽK: S. Lalík, Roháľ - Švajko, R: Drenko, DZ: Kerekeš, D: 50, Kečovo - Rakovnica 7:2 (4:1), góly: Ro. Lörinc 5, Zoller, T. Lörinc (
TABUĽKA II. TRIEDY PO 22. KOLE
| 1. | Kružná | 21 | 14 | 4 | 3 | 74:36 | 46 |
| 2. | Nižná Slaná | 21 | 14 | 3 | 4 | 49:20 | 45 |
| 3. | Rožňavské Bystré | 22 | 12 | 6 | 4 | 69:44 | 42 |
| 4. | Pača | 22 | 12 | 4 | 6 | 65:45 | 40 |
| 5. | Slavošovce | 22 | 12 | 2 | 8 | 42:36 | 38 |
| 6. | Bohúňovo | 22 | 9 | 5 | 8 | 38:25 | 32 |
| 7. | Jovice | 22 | 10 | 1 | 11 | 59:69 | 31 |
| 8. | Kovstav | 21 | 8 | 3 | 10 | 32:48 | 27 |
| 9. | Hrhov | 22 | 7 | 3 | 12 | 62:73 | 24 |
| 10. | Kečovo | 22 | 8 | 2 | 12 | 46:46 | 26 |
| 11. | Drnava | 21 | 6 | 5 | 10 | 38:51 | 23 |
| 12. | Rakovnica | 22 | 6 | 4 | 12 | 30:58 | 22 |
| 13. | Ml. Brzotín | 22 | 6 | 3 | 13 | 40:55 | 21 |
| 14. | Čoltovo | 22 | 4 | 3 | 15 | 37:75 | 15 |
Najlepší strelci II. triedy:
25 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 17 gólov - J. Urban ml. (Rož. Bystré), 16 gólov - J. Szöllös Kružná), Ro. Lörinc (Kečovo), 15 gólov - V. Karas (Nižná Slaná), P. Minčík (Rož. Bystré), G. Zoller (Kečovo), 13 gólov - G. Veverica (Hrhov), R. Polyák (Kružná), 12 gólov - L. Grulyó (Hrhov), 11 gólov - G. Gracmacher , P. Ičo (obaja Jovice), L. Drobňák (Kružná), 10 gólov - Š. Csongovai (Čoltovo), M. Balog (Bohúňovo), R. Haviarik (Slavošovce) , 9 gólov - O. Vavrek, M. Vavrek (obaja Ml. Brzotín), G. Lindák (Jovice), atď.
NASLEDUJÚCE ZÁPASY II. TRIEDY
23. kolo 30. 5. 2010 o 17.00 hod.:
Rožňavské Bystré - Pača, Hrhov - Nižná Slaná, Kovstav - Ml. Brzotín, Kružná - Čoltovo, Jovice - Kečovo, Rakovnica - Slavošovce, Bohúňovo - Drnava.
Výsledky I. triedy vo futbale
25. KOLO - Lipovník – Dlhá Ves 2:0 (2:0), góly: Milata 2, ŽK: bez, R: J. Chomjak, DZ: Bobrík, D: 100. Vyšná Slaná – Krh. Dlhá Lúka 3:4 (2:2), góly: Liptai, J. Gallo, M. Gallo (
TABUĽKA I. TRIEDY PO 25. KOLE
|
1. |
Krh Podhradie |
23 |
16 |
5 |
2 |
58:20 |
53 |
|
2. |
Lipovník |
23 |
16 |
3 |
4 |
66:21 |
51 |
|
3. |
Dobšiná |
23 |
14 |
3 |
6 |
69:38 |
45 |
|
4. |
Honce |
23 |
13 |
3 |
7 |
59:37 |
42 |
|
5. |
Rudná |
22 |
11 |
4 |
7 |
59:34 |
37 |
|
6. |
Betliar |
24 |
11 |
3 |
10 |
55:53 |
36 |
|
7. |
Gem. Poloma |
23 |
10 |
3 |
10 |
60:47 |
33 |
|
8. |
Krh. Dlhá Lúka |
22 |
9 |
5 |
8 |
61:52 |
32 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
22 |
9 |
5 |
8 |
34:39 |
32 |
|
10. |
Jablonov n/T |
23 |
9 |
2 |
12 |
42:54 |
29 |
|
11. |
Dlhá Ves |
23 |
6 |
5 |
12 |
34:50 |
23 |
|
12. |
Plešivec |
24 |
7 |
2 |
15 |
30:66 |
23 |
|
13. |
Vlachovo |
22 |
6 |
5 |
11 |
38:62 |
23 |
|
14. |
Brzotín |
24 |
6 |
2 |
16 |
29:53 |
20 |
|
15. |
Dedinky |
23 |
2 |
2 |
19 |
25:98 |
8 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY
26. kolo - 30.5.2010 o 17.00 hod.: Betliar má voľno, Honce - Plešivec, Vlahovo - Brzotín, Krh. Podhradie - Jablonov n/T., Dobšiná - Rudná, Dedinky - Vyšná Slaná, Krh. Dlhá Lúka - Lipovník, Dlhá Ves - Gem. Poloma.
FOTOGALÉRIA
{gallery}futbal/byshrh{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.