Rožňavské Bystré – Hrhov 3:0 (3:0). Ten, kto sa prišiel pozrieť do Rožňavského Bystrého na futbalový zápas 22. kola II. triedy s Hrhovom s menším meškaním, prišiel o podstatnú časť zápasu. Bystrania v úvode raketovým tempom v prvých desiatich minútach nastrieľali Hrhovu tri góly. Už v 1. minúte unikol po pravej strane Minčík a zblízka dal vedúci gól Bystrého. O minútu neskôr do šestnástky hostí vnikol Leng, prihral dobre nabiehajúcemu Urbanovi ml., ktorý dotlačil loptu do brány hostí. 2:0. V 10. minúte opäť Minčíka nezastavili obracovia, ten nezištne prihral Urbanovi ml., ktorý sa opäť nemýlil a zvýšil na 3:0. Po tomto góle sa Hrhovčania trocha spamätali, začali pozornejšie brániť Druhý polčas bol viac-menej vyrovnaný. Hrhovčania nevyužili nariadený pokutový kop, ktorý Máťaš zneškodnil. Bystrania sa naďalej utápali v nepresných kombináciách a nenašli už recept na strelenie ďalšieho gólu. Tri góĺy a 3 povinné body sa však do tabuľky pripíšu.
Pred 40 divákmi rozhodoval Iglai.
Zostava Rožňavského Bystrého: Máťaš, Valko, Valent, Hajdu, Krága, Rusnyák, Leng, J. Gonos, Demko, Minčík, Urban ml. Striedali: Šály, Ujházi.
24.5.2010
Text: Miloš LENG
Foto: Peťo URBAN
Výsledky II. triedy - 22. kolo:
Drnava - Pača 3:3 (2:1), góly: R. Kovács, Bernáth, Görgei - Ondík, Pisár, N. Bukovič (vlastný), ŽK: bez, R: Jonáš, DZ: Nagy, D: 80. Slavošovce - Bohúňovo 1:0 (1:0), góly: Haviarik, ŽK: S. Lalík, Roháľ - Švajko, R: Drenko, DZ: Kerekeš, D: 50, Kečovo - Rakovnica 7:2 (4:1), góly: Ro. Lörinc 5, Zoller, T. Lörinc (
TABUĽKA II. TRIEDY PO 22. KOLE
| 1. | Kružná | 21 | 14 | 4 | 3 | 74:36 | 46 |
| 2. | Nižná Slaná | 21 | 14 | 3 | 4 | 49:20 | 45 |
| 3. | Rožňavské Bystré | 22 | 12 | 6 | 4 | 69:44 | 42 |
| 4. | Pača | 22 | 12 | 4 | 6 | 65:45 | 40 |
| 5. | Slavošovce | 22 | 12 | 2 | 8 | 42:36 | 38 |
| 6. | Bohúňovo | 22 | 9 | 5 | 8 | 38:25 | 32 |
| 7. | Jovice | 22 | 10 | 1 | 11 | 59:69 | 31 |
| 8. | Kovstav | 21 | 8 | 3 | 10 | 32:48 | 27 |
| 9. | Hrhov | 22 | 7 | 3 | 12 | 62:73 | 24 |
| 10. | Kečovo | 22 | 8 | 2 | 12 | 46:46 | 26 |
| 11. | Drnava | 21 | 6 | 5 | 10 | 38:51 | 23 |
| 12. | Rakovnica | 22 | 6 | 4 | 12 | 30:58 | 22 |
| 13. | Ml. Brzotín | 22 | 6 | 3 | 13 | 40:55 | 21 |
| 14. | Čoltovo | 22 | 4 | 3 | 15 | 37:75 | 15 |
Najlepší strelci II. triedy:
25 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 17 gólov - J. Urban ml. (Rož. Bystré), 16 gólov - J. Szöllös Kružná), Ro. Lörinc (Kečovo), 15 gólov - V. Karas (Nižná Slaná), P. Minčík (Rož. Bystré), G. Zoller (Kečovo), 13 gólov - G. Veverica (Hrhov), R. Polyák (Kružná), 12 gólov - L. Grulyó (Hrhov), 11 gólov - G. Gracmacher , P. Ičo (obaja Jovice), L. Drobňák (Kružná), 10 gólov - Š. Csongovai (Čoltovo), M. Balog (Bohúňovo), R. Haviarik (Slavošovce) , 9 gólov - O. Vavrek, M. Vavrek (obaja Ml. Brzotín), G. Lindák (Jovice), atď.
NASLEDUJÚCE ZÁPASY II. TRIEDY
23. kolo 30. 5. 2010 o 17.00 hod.:
Rožňavské Bystré - Pača, Hrhov - Nižná Slaná, Kovstav - Ml. Brzotín, Kružná - Čoltovo, Jovice - Kečovo, Rakovnica - Slavošovce, Bohúňovo - Drnava.
Výsledky I. triedy vo futbale
25. KOLO - Lipovník – Dlhá Ves 2:0 (2:0), góly: Milata 2, ŽK: bez, R: J. Chomjak, DZ: Bobrík, D: 100. Vyšná Slaná – Krh. Dlhá Lúka 3:4 (2:2), góly: Liptai, J. Gallo, M. Gallo (
TABUĽKA I. TRIEDY PO 25. KOLE
|
1. |
Krh Podhradie |
23 |
16 |
5 |
2 |
58:20 |
53 |
|
2. |
Lipovník |
23 |
16 |
3 |
4 |
66:21 |
51 |
|
3. |
Dobšiná |
23 |
14 |
3 |
6 |
69:38 |
45 |
|
4. |
Honce |
23 |
13 |
3 |
7 |
59:37 |
42 |
|
5. |
Rudná |
22 |
11 |
4 |
7 |
59:34 |
37 |
|
6. |
Betliar |
24 |
11 |
3 |
10 |
55:53 |
36 |
|
7. |
Gem. Poloma |
23 |
10 |
3 |
10 |
60:47 |
33 |
|
8. |
Krh. Dlhá Lúka |
22 |
9 |
5 |
8 |
61:52 |
32 |
|
9. |
Vyšná Slaná |
22 |
9 |
5 |
8 |
34:39 |
32 |
|
10. |
Jablonov n/T |
23 |
9 |
2 |
12 |
42:54 |
29 |
|
11. |
Dlhá Ves |
23 |
6 |
5 |
12 |
34:50 |
23 |
|
12. |
Plešivec |
24 |
7 |
2 |
15 |
30:66 |
23 |
|
13. |
Vlachovo |
22 |
6 |
5 |
11 |
38:62 |
23 |
|
14. |
Brzotín |
24 |
6 |
2 |
16 |
29:53 |
20 |
|
15. |
Dedinky |
23 |
2 |
2 |
19 |
25:98 |
8 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY
26. kolo - 30.5.2010 o 17.00 hod.: Betliar má voľno, Honce - Plešivec, Vlahovo - Brzotín, Krh. Podhradie - Jablonov n/T., Dobšiná - Rudná, Dedinky - Vyšná Slaná, Krh. Dlhá Lúka - Lipovník, Dlhá Ves - Gem. Poloma.
FOTOGALÉRIA
{gallery}futbal/byshrh{/gallery}
{jcomments on}
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.