neodradila ani táto skutočnosť a večer 12. mája sa zúčastnili zapálenia vatry. Počasie síce opäť veľmi neprialo a fúkal silný vietor, nálada bola aj napriek tomu dobrá, hrala aj hudba z „reprákov“. Len zase účasť starších bola slabá, a potom sa to kritizuje...
Veľmi prospešnou akciou, do ktorej sa zapojili mnohí občania, bolo čistenie obce
pri príležitosti Dňa Zeme. V čase od 22. apríla do 30. apríla 2012 občania v spolupráci s aktivačnými pracovníkmi vyčistili obec - okolie Základnej školy, Materskej školy, školskej jedálne, cintorína, okolie Domu smútku, okolie autobusových zastávok, školskej záhrady, bane a v neposlednom rade osadu "Kopolt", kde z celej obce boli vyvezené 4 veľkokapacitné kontajnery. Tu sa chcem veľmi poďakovať spoločnosti Brantner Gemer, s.r.o., Rimavská Sobota, ktorá nám s touto akciou pomohla a viem, že nie je to jej jediná akcia, kde sa pri takýchto príležitostiach zúčastňuje. Patrí im za toto veľké ďakujeme.
Na tento deň si spomenuli aj žiaci z tunajšej Základnej školy a to priamo pobytom v prírode - smer Dolina, kde sa vybrali s odpadkovými vrecami, hrabličkami, aby vyčistili, upratali, vyzbierali odpadky, smeti, plasty, ktoré nechávajú tzv. turisti v lese. Mladší žiaci vyčistili nielen okolie školy, ale aj studničky v blízkosti obce - Biely potok, Lazy, Dolina.
Je nutné si uvedomiť, a to nielen v takýto deň, ale po celý rok, že sme všetci ľudia závislí na cenných daroch poskytovaných zemou (zem, voda a v neposlednej miere aj vzduch...). Je nutné si uvedomiť, že tieto zemské zdroje sú bohužiaľ vyčerpateľné, a preto je dôležité ich chrániť pre budúce generácie.
Ešte v marci (30.3.2012) starostka obce v spolupráci s miestnym odborom Matice slovenskej v Rožňavskom Bystrom pozvala členov MS do priestorov Obecnej knižnice v Rožňavskom Bystrom na
netradičnú spomienku na Pavla Emanuela Dobšinského pod názvom: "Zvyky a obyčaje na Gemeri".
Posledný marcový týždeň sa niesol v znamení slovenských knižníc, a práve preto sme chceli využiť aj spomienku na slovenského rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského. Prítomných privítala vedúca knižnice pani Marta Lajčáková, ktorá oboznámila o histórii, ale aj o súčasnosti knižnice. Síce konštatovala, že teraz je čitateľov omnoho menej ako keď začínala, ale každý piatok sa ich pár nájde a príde do knižnice.
Ako sami vidíte na fotkách, objavili sa aj práce našej pani Moniky Cmierovej - postavičky z rozprávok Janko Hraško, Ježibaba, princezná, ktoré vlastnoručne ušila. Potom z Obecnej knižnice sme prešli do školskej jedálne, kde sme nezáväzne v rozhovore prešli práve k slovenskému rozprávkarovi P. E. Dobšinskému, ktorý pôsobil aj v našej obci v rokoch 1855 - 1859 ako evanjelický farár a učiteľ. Precíznym plnením roly kazateľa získava si srdcia ľudu, vidiac jeho neutešené položenie, myslí na budúcnosť, najmä na deti. Presvedčí ľud o potrebe postaviť pre deti chrám vedomostí, pretože škola do tej doby v obci nemala vlastný stánok. Zámer sa podarilo uskutočniť ešte za jeho pôsobnosti, teda do roku 1859 školská budova bola postavená. Bola to škola evanjelická augsburského vyznania. Ľud ju postavil z vlastných prostriedkov. Bola pevne stavaná z kameňa, umiestnená v cirkevnej záhrade za kostolom. Takto sa základné vzdelanie stalo prístupnejším pre širšie vrstvy. Dobšinský počas pôsobenia v našej obci zbieral texty piesní, zaznamenával zvyky a obyčaje. Práve z tohto obdobia pochádza aj jeho prvý zväzok Slovenských povestí. V Bystrom mal na písanie dobré podmienky, ale hlavne zdroje. Tu uzreli svetlo sveta rozprávky Zakliata hora, Laktibrada, Panna z rosy počatá a z deväť matiek splodená, Matej veľký kráľ a Uliana veľká kráľovná, Radúz a Ľudmila, Hadogašpar, Dvanásti bratia a trinásta sestra. Sme hrdí na to, že časť z jeho rozprávok a povestí pochádza z ústneho podania našich predkov. Sú nám vzácne, blízke, je v nich kus bystranskej duše. A kus bystranskej duše je aj v diele: Prostonárodnie obyčaje, zvyky a povery. Keď si spomínate na činnosť našej DFS Bystränky, ich aktivity a ich program, napr. krstiny, ktoré mali zahrnuté v akcii "Stavanie májov" - práve toto sa dá porovnať s dielom tohto spisovateľa.
Želmíra Gonosová,
starostka obce
{gallery}obsah/bystre/matica/dobsinsky/2012{/gallery}
{jcomments on}

































Dňa 12. mája 2012 o 21.00 hodine sa aj v obci Rožňavské Bystré, v lokalite "pod Baňou" rozhorela vatra pri príležitosti ukončenia 2. svetovej vojny a osláv 8. mája - Dňa víťazstva nad fašizmom v roku 1945. O túto akciu sa postarali mládežníci z občianskeho združenia SLZA priateľstva (tak ako po minulé roky) v spolupráci s miestnym urbariátom a starostkou obce. Táto vatra bola asi najdlhšie postavenou vatrou - stála celý týždeň, nakoľko počasie nedovolilo ju zapáliť v čase postavenia a ešte na dôvažok ju niekto z večera na ráno z 11. mája zbúral, ale naši mládežníci sa nedali odradiť a 12. mája ju zase postavili (takže neprajníci vatry máte smolu). Pri tejto príležitosti sa chcem mládežníkom poďakovať, že ich 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a