Bystrom mali byť bohatšie o divadelné predstavenie a o vzájomné stretnutia sa ľudí.
S krásnym programom k nám pred začatím predstavenia zavítali koledníci Dobrej noviny zo širokej saleziánskej rodiny z Rožňavy. Slovom a piesňou voviedli všetkých prítomných do tajomstva narodenia Ježiša. Zároveň ich prítomnosť dala tomuto podujatiu aj pečať ekumenizmu, keď kresťania nehľadajú to, čo ich rozdeľuje, ale našli Toho, ktorý ich spája. Srdečné „ďakujeme“ posielame Saleziánom do Rožňavy.
Ale vráťme sa ešte trošku naspäť. Tuším na poslednom domácom futbalovom zápase sa mi od evanjelického kaplána v Rožňavskom Bystrom - Mgr. Jána Galla dostala do ruky malá pozvánočka na stretnutie. Účel stretnutia bol zahalený, malo to byť pre všetkých prekvapenie. Keďže sa „zvianocievalo“, tak som tušila o čo pôjde a potvrdili mi to aj šumy z okolia. Už sa presne nepamätám, koľkí sme sa prvýkrát stretli. Dôležitý bol súhlas všetkých prítomných, že sa chceme a budeme do Vianoc stretávať aj naďalej. V priebehu ďalších dvoch stretnutí sa vyprofilovala skupina ľudí, ktorí boli ochotní obetovať svoj čas, talent a um, aby tak ľuďom žijúcim v Rožňavskom Bystrom pomohli prežiť Vianoce hlbšie, dôstojnejšie a radostnejšie. Každé jedno spoločné stretnutie, či už na fare alebo na obecnom úrade, nás samých obohatilo výkladom a priblížením jednotlivých statí zo Svätého písma, vzájomným spoznávaním sa a humorom, ktorý bol pre nás akýmsi hnacím motorom J. Po čase sme začali tvoriť celok, ktorý mal 26.12.2010 o 16.00 v sále Kultúrneho domu v Rožňavskom Bystrom na chvíľu pootvoriť okienko medzi nebom a zemou a umožniť tak nahliadnuť divákom do anjelského sveta úvodným vstupom rozprávača takto:
„V anjelskom svete, tak ako v svete ľudskom, sú dni všedné, ale i sviatočné. Dni naplnené prácou i oddychom. Dni veselé i šťastné, no aj dni smutné, nečinné. A na niekoľko dní z ich života sa teraz spoločne pozrieme.“
Keďže traja mladí anjeli - Rafaela, Natanaela a Dominika pozabúdali, prečo sú vlastne stvorení, museli im ich starší kolegovia Gabriel a Michael pripomenúť ich poslanie v živote ľudí. Prvé poslanie „strážcu“ bolo priblížené cez udalosti v záhrade Eden, keď anjeli po vyhnaní Adama a Evy z raja majú strážiť Boží svet. Druhú úlohu „posla“ vyrozprával príbeh o Abrahámovi a Sáre, ako sa im zjavil anjel a zvestoval im potomstvo. Poslanie „vysloboditeľa“ sa sprítomnilo cez príbeh o prorokovi Danielovi, ktorý bol neoblomný vo svojej viere a odmietal sa klaňať iným Bohom. Radšej volil podstúpiť smrť, ako zradiť. Z pazúrov leva ho vyslobodili anjeli. V záverečnej scéne sa anjeli zjavili Márii a Jozefovi a zvestovali im narodenie Božieho syna – nádeje pre každého. Vrcholným poslaním anjela je teda úloha „zvestovateľa“. Tí odvážnejší herci zaujali publikum svojimi replikami zo života ľudí v obci, alebo pobavili prítomných dialógmi v nárečí. Tak, ako v reálnom živote aj v Anjelskom poslaní využil diabol každú svoju príležitosť v jednotlivých dejstvách, aby pokúšal ľudí a páchal zlo. Na záver však uznal svoju porážku a závidel anjelom, pretože zvestujú ľuďom tú najradostnejšiu správu o víťazstve Božieho Syna Ježiša. Kiežby aj v našich životoch počas dennodenných zápasov so zlom a s pokušením víťazila Láska, ktorá prišla na svet počas tichej noci v Betleheme. Pieseň Tichá noc spievali na záver predstavenia všetci ľudia dobrej vôle, herci aj diváci, veriaci aj neveriaci, malí aj veľkí.
Úžasný pocit, ktorý sa po predstavení usadil v srdci každého z nás, nás presvedčil o tom, že čas príprav nebol časom zbytočným. A čo by malo prísť teraz? Možno repríza v okolitých obciach, možno nové predstavenie, ale hlavne pokora, že všetko to, čo sa nám podarilo, bolo z Božej moci a pomoci. A položme Ježiškovi do jasličiek aj chyby, aj výpadky textu, aj veci, ktoré by sme druhýkrát možno urobili inak – lepšie.
Osoby a obsadenie:
Ten, kto zapálil iskru Anjelského poslania a udržal jeho plameň: Ján Gallo
Rozprávač: Paťka Šoltésová
Anjel Rafaela: Maťka Sirkovká (hosťovanie z Rožňavy)
Anjel Natanaela: Radka Kučerová
Anjel Dominika: Dominika Ďurská
Anjel Gabriel: Silvia Lengová
Anjel Michael: Ľubka Ďurská
Adam: Maťo Gonos
Eva: Janka Molčíková
Pokušiteľ: Mirka Macková
Abrahám: Tibko Gonos
Sára: Julka Koláriková
Satrap: Janko Gonos
Kráľ Dárius: Jarko Gonos
Daniel: Lucka Šimková
Lev: Peťo Bradáč (hosťovanie z Rožňavy)
Jozef: Tomáš Gonos
Alžbeta: Danka Compelová
Mária: Zuzka Rudnayová
Tajomný hlas za plentou: Robko Bezek
A všetci tí, ktorí akokoľvek prispeli a pomáhali počas nácvikov a predstavenia: Peťo Urban, Andrejka Rudnayová, Vierka Dobošová z Rakovnice, Miška Hlaváčová, Marek Šoltés.
Vďaka Ti Bože za ľudí, ktorí Ťa chceli takto osláviť, vďaka Ti aj za tých mnohých divákov, ktorí prišli na predstavenie a neváhali po dospievaní piesne vstať a tlieskať. Toto bol náš prvý standing ovation, ktorý Ti s láskou k Tvojim narodeninám venujeme.
Silvia Lengová
Foto: Marek Šoltés
FOTOGRAFIE Z PREDSTAVENIA ANJELSKÉ POSLANIE
{gallery}kultura/divadlo/anjel{/gallery}
FOTOGRAFIE ANTÓNIE HLAVÁČOVEJ
{gallery}kultura/divadlo/anjel/2{/gallery}
{jcomments on}
Tichú noc spievali na záver predstavenia v Rožňavskom Bystrom všetci ľudia dobrej vôle, herci aj diváci Doporučený
Napísal(a) Silvia Lengová
Vianoce. Pre jedných sviatky pokoja, spolupatričnosti, lásky..., pre druhých oslava narodenia Ježiša Krista naplnená všetkým tým, čo k veľkolepej oslave najlepšieho priateľa patrí, teda čisté srdce, radosť, pokoj, spolupatričnosť, láska...
Rok čo rok, už viac ako 2000 rokov, človek oslavuje narodenie svojho spasiteľa. Príprava na takúto veľkú oslavu netrvá jeden, alebo dva dni. Pre kresťanov je prípravou obdobie adventu. Počas neho sme si mali pripraviť naše srdcia na sprítomnenie betlehemských udalostí, keď sa v noci, v chlade a v chudobe narodil Syn Boží. Štyri nedele sa míňali jedna za druhou a prišiel čas Vianoc. Čas, keď Vianoce v Rožňavskom
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.





























Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-