Bystrom mali byť bohatšie o divadelné predstavenie a o vzájomné stretnutia sa ľudí.
S krásnym programom k nám pred začatím predstavenia zavítali koledníci Dobrej noviny zo širokej saleziánskej rodiny z Rožňavy. Slovom a piesňou voviedli všetkých prítomných do tajomstva narodenia Ježiša. Zároveň ich prítomnosť dala tomuto podujatiu aj pečať ekumenizmu, keď kresťania nehľadajú to, čo ich rozdeľuje, ale našli Toho, ktorý ich spája. Srdečné „ďakujeme“ posielame Saleziánom do Rožňavy.
Ale vráťme sa ešte trošku naspäť. Tuším na poslednom domácom futbalovom zápase sa mi od evanjelického kaplána v Rožňavskom Bystrom - Mgr. Jána Galla dostala do ruky malá pozvánočka na stretnutie. Účel stretnutia bol zahalený, malo to byť pre všetkých prekvapenie. Keďže sa „zvianocievalo“, tak som tušila o čo pôjde a potvrdili mi to aj šumy z okolia. Už sa presne nepamätám, koľkí sme sa prvýkrát stretli. Dôležitý bol súhlas všetkých prítomných, že sa chceme a budeme do Vianoc stretávať aj naďalej. V priebehu ďalších dvoch stretnutí sa vyprofilovala skupina ľudí, ktorí boli ochotní obetovať svoj čas, talent a um, aby tak ľuďom žijúcim v Rožňavskom Bystrom pomohli prežiť Vianoce hlbšie, dôstojnejšie a radostnejšie. Každé jedno spoločné stretnutie, či už na fare alebo na obecnom úrade, nás samých obohatilo výkladom a priblížením jednotlivých statí zo Svätého písma, vzájomným spoznávaním sa a humorom, ktorý bol pre nás akýmsi hnacím motorom J. Po čase sme začali tvoriť celok, ktorý mal 26.12.2010 o 16.00 v sále Kultúrneho domu v Rožňavskom Bystrom na chvíľu pootvoriť okienko medzi nebom a zemou a umožniť tak nahliadnuť divákom do anjelského sveta úvodným vstupom rozprávača takto:
„V anjelskom svete, tak ako v svete ľudskom, sú dni všedné, ale i sviatočné. Dni naplnené prácou i oddychom. Dni veselé i šťastné, no aj dni smutné, nečinné. A na niekoľko dní z ich života sa teraz spoločne pozrieme.“
Keďže traja mladí anjeli - Rafaela, Natanaela a Dominika pozabúdali, prečo sú vlastne stvorení, museli im ich starší kolegovia Gabriel a Michael pripomenúť ich poslanie v živote ľudí. Prvé poslanie „strážcu“ bolo priblížené cez udalosti v záhrade Eden, keď anjeli po vyhnaní Adama a Evy z raja majú strážiť Boží svet. Druhú úlohu „posla“ vyrozprával príbeh o Abrahámovi a Sáre, ako sa im zjavil anjel a zvestoval im potomstvo. Poslanie „vysloboditeľa“ sa sprítomnilo cez príbeh o prorokovi Danielovi, ktorý bol neoblomný vo svojej viere a odmietal sa klaňať iným Bohom. Radšej volil podstúpiť smrť, ako zradiť. Z pazúrov leva ho vyslobodili anjeli. V záverečnej scéne sa anjeli zjavili Márii a Jozefovi a zvestovali im narodenie Božieho syna – nádeje pre každého. Vrcholným poslaním anjela je teda úloha „zvestovateľa“. Tí odvážnejší herci zaujali publikum svojimi replikami zo života ľudí v obci, alebo pobavili prítomných dialógmi v nárečí. Tak, ako v reálnom živote aj v Anjelskom poslaní využil diabol každú svoju príležitosť v jednotlivých dejstvách, aby pokúšal ľudí a páchal zlo. Na záver však uznal svoju porážku a závidel anjelom, pretože zvestujú ľuďom tú najradostnejšiu správu o víťazstve Božieho Syna Ježiša. Kiežby aj v našich životoch počas dennodenných zápasov so zlom a s pokušením víťazila Láska, ktorá prišla na svet počas tichej noci v Betleheme. Pieseň Tichá noc spievali na záver predstavenia všetci ľudia dobrej vôle, herci aj diváci, veriaci aj neveriaci, malí aj veľkí.
Úžasný pocit, ktorý sa po predstavení usadil v srdci každého z nás, nás presvedčil o tom, že čas príprav nebol časom zbytočným. A čo by malo prísť teraz? Možno repríza v okolitých obciach, možno nové predstavenie, ale hlavne pokora, že všetko to, čo sa nám podarilo, bolo z Božej moci a pomoci. A položme Ježiškovi do jasličiek aj chyby, aj výpadky textu, aj veci, ktoré by sme druhýkrát možno urobili inak – lepšie.
Osoby a obsadenie:
Ten, kto zapálil iskru Anjelského poslania a udržal jeho plameň: Ján Gallo
Rozprávač: Paťka Šoltésová
Anjel Rafaela: Maťka Sirkovká (hosťovanie z Rožňavy)
Anjel Natanaela: Radka Kučerová
Anjel Dominika: Dominika Ďurská
Anjel Gabriel: Silvia Lengová
Anjel Michael: Ľubka Ďurská
Adam: Maťo Gonos
Eva: Janka Molčíková
Pokušiteľ: Mirka Macková
Abrahám: Tibko Gonos
Sára: Julka Koláriková
Satrap: Janko Gonos
Kráľ Dárius: Jarko Gonos
Daniel: Lucka Šimková
Lev: Peťo Bradáč (hosťovanie z Rožňavy)
Jozef: Tomáš Gonos
Alžbeta: Danka Compelová
Mária: Zuzka Rudnayová
Tajomný hlas za plentou: Robko Bezek
A všetci tí, ktorí akokoľvek prispeli a pomáhali počas nácvikov a predstavenia: Peťo Urban, Andrejka Rudnayová, Vierka Dobošová z Rakovnice, Miška Hlaváčová, Marek Šoltés.
Vďaka Ti Bože za ľudí, ktorí Ťa chceli takto osláviť, vďaka Ti aj za tých mnohých divákov, ktorí prišli na predstavenie a neváhali po dospievaní piesne vstať a tlieskať. Toto bol náš prvý standing ovation, ktorý Ti s láskou k Tvojim narodeninám venujeme.
Silvia Lengová
Foto: Marek Šoltés
FOTOGRAFIE Z PREDSTAVENIA ANJELSKÉ POSLANIE
{gallery}kultura/divadlo/anjel{/gallery}
FOTOGRAFIE ANTÓNIE HLAVÁČOVEJ
{gallery}kultura/divadlo/anjel/2{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 27 december 2010 15:00
Tichú noc spievali na záver predstavenia v Rožňavskom Bystrom všetci ľudia dobrej vôle, herci aj diváci Doporučený
Napísal(a) Silvia Lengová
Vianoce. Pre jedných sviatky pokoja, spolupatričnosti, lásky..., pre druhých oslava narodenia Ježiša Krista naplnená všetkým tým, čo k veľkolepej oslave najlepšieho priateľa patrí, teda čisté srdce, radosť, pokoj, spolupatričnosť, láska...
Rok čo rok, už viac ako 2000 rokov, človek oslavuje narodenie svojho spasiteľa. Príprava na takúto veľkú oslavu netrvá jeden, alebo dva dni. Pre kresťanov je prípravou obdobie adventu. Počas neho sme si mali pripraviť naše srdcia na sprítomnenie betlehemských udalostí, keď sa v noci, v chlade a v chudobe narodil Syn Boží. Štyri nedele sa míňali jedna za druhou a prišiel čas Vianoc. Čas, keď Vianoce v Rožňavskom
Zverejnené v
Rožňavské Bystré
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).