ktorá stále neprechádzala cez súkromný dvor, sa pomaly zabudlo. Vtedy bolo potrebné vynaložiť veľa úsilia na to, aby majitelia susediacich pozemkov vyšli v ústrety spomínaného zámeru obce i cirkvi. Už vtedy sa natískali otázky ako odstrániť niektoré nedostatky spojené s odvodnením kostola, potrebné na skultúrnenie prostredia kostola k zachovaniu jeho dôležitých súčastí. Aj keď sa všeličo odvtedy pre kostol i faru vykonalo, stále je čo potrebné upraviť, či zrekonštruovať, aby tento chrám bol nielen dôstojnou pamiatkou, ale aj slúžil pre obyvateľov obce aj pre ďalšie generácie. Veď už to, že v ňom slúžil bohoslužby národovec a najväčší slovenský rozprávkár Pavol Emanuel Dobšinský, vzbudzuje v nás pocit hrdosti, ale i zodpovednosti za jeho súčasný stav. Po získaní financií potrebných na obnovu tejto pamiatky sa členovia cirkevného zboru pustili do náročných prác okolo kostola. O jednej z nich sme nedávno hovorili v samostatnom príspevku Marty Lajčákovej, presbyterky zboru. Medzi ďalšie akcie, ku ktorým sa podujali, je aj zrekonštruovať hlavný oltár kostola, na ktorého údržbe od jeho slávnostného uloženia prešlo vyše 70 rokov, keď predtým slúžil dlhé desaťročia v ďalšej gemerskej obci Kameňany. Neskorobarokový oltár z polovice 18. stor. bol prenesený z evanjelického kostola v Kameňanoch v roku 1944. Pripomeňme si, že uprostred oltára je obraz poslednej večere, po stranách plastiky a točité stľpiky, ktoré nesú nadstavec s reliéfom najsvätejšej Trojice. Keďže už pri prenášaní oltára bol tento staršieho dáta a zub času pracoval neprestajne aj na ňom, rozhodli v Cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi a. v. v Rožňavskom Bystrom, že dajú tento oltár zreštaurovať. V júni t. r. podpísali zmluvu s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky a jeho Oblastným reštaurátorským ateliérom a začalo sa s demontážou oltára. Oltár bol demontovaný dňa 13.7.2016 a hneď bol aj odvezený do Bratislavy na potrebné reštaurovanie. Zábery, ktoré prikladáme k informácii, nám približujú práce uskutočnené na demontáži oltára. Kým sa oltár po reštaurácii nevráti na pôvodné miesto, dovtedy bude v kostole slúžiť počas bohoslužieb náhradný oltár.
MG od
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a