Hudbe som sa začala venovať ako sedemročná, keď som nastúpila na Základnú umeleckú školu v Rožňave. Moji rodičia si nemysleli, že nejaký talent mám. No po pár vystúpeniach, kde som spievala ľudové piesne, moja vtedajšia pani učiteľka hudobnej výchovy Mgr. Ľubica Birková presvedčila rodičov, nech to predsa len skúsia a zapíšu ma do hudobnej školy. Nikdy svoje rozhodnutie neoľutovali. Moji rodičia sú pre mňa najväčšou podporou, stoja za mnou a pomáhajú mi s hocičím, do čoho sa pustím.
Kto sa podieľal na vašom vzdelaní?
- Začala som študovať spev pod vedením pani učiteľky Heleny Pál-Balážovej, DiS. art. a hru na klavíri pod vedením pani učiteľky Márie Senglerovej, DiS. art. Začiatky boli pre mňa síce ťažšie, no od chvíle, čo som tomu prišla „na kĺb“, som sa toho už nepustila. Mám osem rokov základného vzdelania a aj ďalšie štyri roky druhého stupňa.
Vaše nadanie sa bohato prejavilo na verejných vystúpeniach. Kde ste sa prezentovali?
- V rámci ZUŠ-ky som absolvovala niekoľko súťaží v klasickom speve. Napríklad niekoľko ročníkov celoslovenskej súťaže Petra Dvorského, alebo súťaže Moyzesov slávik, v ktorých som vždy obsadila popredné miesta. Popritom mi poskytovala ZUŠ-ka mnoho príležitostí vystupovať takmer neustále. Spievala som napríklad na mnohých oceneniach alebo odovzdávaní diplomov a iných podujatiach organizovaných mestom Rožňava, alebo na podujatiach iných inštitúcií, ktoré oslovili ZUŠ-ku o kultúrny program. Jeden z najväčších úspechov počas môjho pôsobenia v ZUŠ bola návšteva Prahy, kde som reprezentovala Slovensko na medzinárodnom koncerte V4. V neskorších ročníkoch som pôsobila v školskej kapele Piacere a začala som sa venovať aj modernej hudbe. Absolvovala som pár súťaží, ako napr. Zemplín Pop alebo Dobšinská nota.
Komu vďačíte za svoj úspech?
- K modernej hudbe ma počas celej základnej školy viedla už spomínaná Mgr. Ľubica Birková, ktorá mi umožňovala taktiež vystupovať v trošku inej hudobnej sfére. Bola pre mňa, i stále je, neustálou podporou. Preto ju považujem za svoju „hudobnú mamu“.
Čo nám prezradíte o vašich skladateľských krokoch?
-
-
-
-
- V štrnástich rokoch som začala skladať svoje prvé vlastné piesne. Neskôr som spojila svoje dva najobľúbenejšie koníčky, písanie a hudbu. Prvé muzikály boli odohrané doma ako bábkové divadlo s mojou sestrou. Neskôr som v šestnástich napísala anglický muzikál Johana z Arku, ktorý vyhral celoslovenskú súťaž Jazykový kvet. Nasledoval muzikál Zo srdca Uhorska, ktorý mal obrovský úspech v medzinárodnom projekte Erazmus+, neskôr sme ho hrali pred kaštieľom Betliar v spolupráci so SNM Betliar. Bolo to krásne podujatie, ktoré sa tešilo neočakávanému úspechu. Prišlo nás podporiť mnoho ľudí. Na svoje si prišli všetci, od maličkých detí až po najstarších priaznivcov.
-
-
-
Vaša hudobná kariéra začala stúpať a získavať množstvo fanúšikov. Ktorá činnosť bola odrazovým mostíkom?
- Minulý rok som zavŕšila svoje štúdium v ZUŠ súkromným koncertom, na ktorom sa zúčastnilo cez stodvadsať ľudí. Koncert sa konal na Radnici v Rožňave, prišlo ma podporiť množstvo mojich spolužiakov, mojich učiteľov, priateľov, kamarátov a rodičov mojich kamarátov. Pôvodne malo ísť o komorný koncert, nakoniec sa ale povedomie o pripravovanom koncerte rozšírilo a prísť na koncert chcelo veľa ľudí. S radosťou som všetkým rozposlala pozvánky a vznikla z toho jedna z najkrajších akcií, na akých som kedy hrala. Práve tento koncert bol pre mňa prelomový, pretože sa o moju tvorbu začalo zaujímať omnoho viac ľudí. Záznamy z tohto koncertu dnes využívame pri ďalšej tvorbe. Svoju hudbu pridávam na platformy ako je Youtube a Instagram, vďaka ktorým získavam čoraz viac priaznivcov.
Ako ste pripravovali váš prvý obdivuhodný videoklip?
- Videoklip sa natáčal v zasneženom Slovenskom raji, niekoľko záberov bolo z môjho súkromného koncertu. Natáčanie vonku bola naozaj výzva, podvečer už silno mrzlo, fúkal vietor a ku koncu natáčania som si necítila prsty na rukách a nohách. Ale napriek tomu to bola naozaj zábava. Veľmi som si to užila. O video sa postaral Lukáš Ďurán, ktorý prišiel s myšlienkou vytvoriť tento videoklip prvý. O zvukovú réžiu Petra Bangoová. Spolupráca s nimi je stále príjemná, hudobne si rozumieme a práve oni mi pomohli moju pieseň Bosá zvizualizovať.
Aké máte plány do budúcnosti?
- Sama som zvedavá, čo budúcnosť prinesie. Stále píšem nové piesne a púšťam sa do nových projektov. Nechajte sa prekvapiť. Svojimi piesňami a muzikálmi chcem osloviť čo najviac ľudí a vyčarovať im nimi na tvári úsmev. Chcela by som odísť na univerzitu do Bratislavy, kde si myslím, že hudobná scéna je predsa o trošku otvorenejšia. Uvidíme, možno sa na mňa šťastena usmeje, no hlavné je neprestať na sebe neustále pracovať.
Fotografie: archív M.G.
Za rozhovor ďakujú RON.


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a