Keďže obec mala aj svojich futbalistov, ktorí hrali futbalové zápasy s okolitými obcami, pani Mišurdová sa objavovala na nich takmer vždy. Ja si ju pamätám už ako žiak Národnej školy v Rožňavskom Bystrom a potom aj neskoršie, keď som dospel a hral futbal za bystränský klub. Naša doktorka, ako ju jej spoluobčania oslovovali, bola známa okrem iného i tým, že vždy mala so sebou na pleci zavesenú brašnu Červeného kríža. Keď bolo treba, poskytla s jej využitím aspoň prvú pomoc, či malé ošetrenie postihnutému.
Po niekoľkých rokoch činnosti redaktora v Rožňave som zmenil bydlisko i pracovisko a o pani Mišurdovej som stratil všetky informácie. Nahradil mi ich, aspoň čiastočne, spomínaný článok o jej vysokom vyznamenaní. Článok je vhodné spomenúť aj teraz, keď si v Rakovnici niekoľkí občania zaumienili využiť tento nevšedný príklad pani Mišurdovej aj niekoľko rokov od jej smrti tak, aby aj súčasníkom i ďalším generáciám túto nevšednú ženu pripomínala pamätná tabuľa. Tabuľu v Rakovnici odhalia na stene Denného stacionára v týždni, keď si pripomenieme 77. výročie Slovenského národného povstania. Veď udalosť za ktorú obdržala pani Helena Mišurdová striebornú medailu sa viaže práve na SNP. Aby som však neodďaľoval obsah článku, tak ho uvádzam v plnom znení:

R a k o v n i c a (gr) – Na VI. Celoslovenskom zjazde Čs. Červeného kríža odovzdali Helene MIŠURDOVEJ z Rakovnice za oddanosť a obetavosť, ktorú prejavila v druhej svetovej vojne, medailu F. Nightingalovej. Týmto vysokým medzinárodným vyznamenaním sa v našej republike môže pochváliť len niekoľko občanov. Helena Mišurdová ju obdržala za ošetrovanie a prechovávanie dvoch anglických letcov z lietadla, ktoré sa za Slovenského národného povstania zrútilo pri Gemerskej Polome. Okrem toho je od vojny dobrovoľnou zdravotnou sestrou ČSČK a za rok ošetrí v Rakovnici okolo 300 občanov, pričom sú s jej prácou spokojní aj lekári.
Pripomeňme si, že Helena Mišurdová sa narodila 1. septembra 1920 v obci Rakovnica. Zomrela vo svojej rodnej obci 30. januára 1990. Spolu so svojím manželom Michalom vychovali dcéru Zuzanu. Po ukončení školy pracovala v oblasti poľnohospodárstva. Po absolvovaní sanitárskeho kurzu jej bol v roku 1937 udelený diplom dobrovoľnej sanitárky. Počas svojho života pôsobila ako aktívna funkcionárka a dobrovoľníčka ČSČK. Počas 2. svetovej vojny pracovala vo viacerých nemocniciach, kde sa ako dobrovoľná zdravotná sestra starala o ranených partizánov.
Bližšie sa o skutkoch Heleny Mišurdovej dozviete na podujatí v rámci osláv 77. výročia SNP 29. augusta 2021 v Rakovnici – popoludní o 14-ej hodine v obecnom parku pri kladení vencov k pomníku a od 15-ej hodiny v kultúrnom dome pri udelení Ceny obce Helene Mišurdovej, in memoriam, za účasti predstaviteľov obce a jej vnučky MUDr. H. Potockej, tiež v prednáške PhDr. Mareka Koltáša, PhD. pri príležitosti stého výročia narodenia a 30. výročia úmrtia Heleny Mišurdovej.
Ondrej Doboš
Foto: archív H. P.

Kto bola Florence Nigtingaleová?
Florence Nightingale sa narodila 12. mája 1820 v Taliansku. Zomrela 12. augusta 1910 v Anglicku. Spomína sa predovšetkým ako priekopníčka v ošetrovateľstve a reformátorka sanitárnych metód. Nightingaleová väčšinu svojich deväťdesiatich rokov presadzovala reformu britského vojenského systému zdravotnej starostlivosti, a tým si povolanie sestry začalo získavať rešpekt, ktorý si zaslúžilo.


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a