piatok, 30 apríl 2010 11:17
Banícky spolok v Rakovnici mal výročnú členskú schôdzu
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Štvrtok 29. apríl 2010 v popoludňajších hodinách patril členom Baníckeho spolku v Rakovnici. Zišli sa na výročnej členskej schôdzi, ktorá sa konala v budove bývalej materskej školy.Schôdzu otvoril predseda spolku Ján Lindák. Privítal vzácnych hostí – Ing. Arpáda Kavečankyho, predsedu baníckeho spolku Bratstvo z Rožňavy; podpredsedu spolku Ing. Dušana Oravca, PhD., bývalého riaditeľa závodu Nižná Slaná; RNDr. Ondreja Rozložníka, člena spolku; Ing. Ondreja Lorka – starostu obce Rakovnica.
Po úvodnom slove všetci prítomní vzdali hold bývalému členovi Ondrejovi Genčiovi minútou ticha. Následne predseda spolku oboznámil členov s obsahom správy o činnosti baníckeho spolku a správou o hospodárení.
Diskusia bola bohatá a zaujímavá. Prvý vystúpil Ing. A. Kavečanky. Stručne a vecne zhodnotil minulý rok z pohľadu baníckeho spolku Bratstvo. Pripomenul, že "Spolok oslávil 10. výročie svojej existencie a odviedol dobrú robotu aj tým, že upevnil myšlienku vzdávania holdu baníctvu. S jeho významom zoznamoval mladšie generácie a pevne utužoval tradície baníckych spolkom v okrese.“ Prítomných oboznámil s akciami, ktoré budú tohto roku a na budúci rok.
Zaujímavá bola prezentácia RNDr. O. Rozložníka, ktorý premietol fotografie zašlej slávy baníctva v okrese a širšom okolí. Svojimi komentármi oživil spomienky baníkov, ktorí sa na niektorých fotografiách aj spoznali.
Ing. D. Oravec, PhD. oživil historický vývoj baníctva v Spišsko – Gemerskej oblasti a v Rakovnici a zdôraznil, že „Baníctvo je také staré, že podľa dokladov existovalo 3000 rokov pred narodením Krista“. Postupne prechádzal významnými medzníkmi rozvoja baníctva a baníckych miest. Upozornil aj na celosvetovo významné osobnosti spojené s baníctvom. V histórii Spišsko – Gemerské Rudohorie bolo „Železným srdcom Európy“ a aj preto všetci baníci môžu byť hrdí na svoju minulosť. Podrobnejšie rozviedol spojenie histórie obce Rakovnica s baníctvom. „Keby nebolo baníctva, ani obec by sa nerozvinula,“ dodal.
Po plodnej diskusii a množstve zaujímavých informácií sa podával banícky guláš a občerstvenie. Guláš tradične pripravill gulášmajster Milan Hlaváč.
Žiada sa pripomenúť, že náš banícky spolok svoje poslanie plní tak, ako sa patrí. Okrem iného váži si každého člena. Dôkazom toho je sledovanie životných jubileí členov a ich ocenenie. Na tejto schôdzi si pripomenuli 60. narodeniny svojho člena Vladimíra Žúdela. Za zmienku stojí aj to, že na schôdzi bol Peter Bradáč, najstarší občan obce, verný a oddaný člen spolku.
30.4.2010
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
{gallery}kultura/banici{/gallery}
{jcomments on}
Zverejnené v
Rakovnica


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a