a prijímateľom nenávratnej finančnej pomoci mohli byť iba vodárenské spoločnosti. Z toho dôvodu bola nedokončená časť stavby postúpená na dokončenie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti ako budúcemu prevádzkovateľovi, pretože to bol jediný spôsob, ako získať finančné prostriedky na dokončenie stavby. Po prepracovaní a aktualizácii projektovej dokumentácie bola v roku 2008 podaná žiadosť na Ministerstvo životného prostredia SR a po niekoľkonásobnom doplňovaní príloh bol na jar 2010 projekt schválený vo výške takmer 1milión 700 tisíc €. To je suma potrebná na dokončenie spoločného vodovodu a miestnych rozvodov v našej obci. Začiatkom mesiaca október sa uskutočnilo odovzdanie staveniska dodávateľovi stavby. Stavba by mala byť dokončená v nasledujúcich 18 mesiacoch, približne koncom roku 2011. Týmto sa ukončí jedna dlhá etapa výstavby skupinového vodovodu, stavby, ktorá ukázala, že stavby takého veľkého rozsahu sa môžu začať realizovať iba vtedy, ak budú zabezpečené nielen po technickej stránke, ale hlavne po stránke finančnej, teda ak bude zabezpečené financovanie stavby v celom rozsahu. Ukončením výstavby vodovodu sa zároveň vytvoria podmienky na ďalšie projekty ako je kanalizácia a čistička odpadových vôd a rekonštrukcia miestnych komunikácií a úpravy verejných priestranstiev.
Aj keď vyššie spomenuté projekty sú pre ďalší rozvoj obce najdôležitejšie, podmienky čerpania eurofondov sú nastavené tak, že každá obec ich nie vždy vie využiť na to, čo je najpotrebnejšie. Tak aj naša obec využila možnosť v rámci programu rozvoja vidieka zrekonštruovať budovu kultúrneho domu a obecného úradu. Projekt v celkovej výške 198 tisíc € bol úspešný a rekonštrukcia bude realizovaná v tomto roku.
V tomto volebnom období bol vypracovaný a obecným zastupiteľstvom schválený Územný plán Obce Rakovnica, ako základný dokument územného rozvoja obce a Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Rakovnica. Tieto dokumenty definujú reálny stav rozvoja obce a určujú výhľad a trendy všestranného rozvoja obce na najbližšie obdobie v nadväznosti na okolité obce, združenia obcí, ktorých je naša obec členom i v nadväznosti na rozvoj Košického samosprávneho kraja.
Súčasťou rozvoja obce sú nielen projekty veľkého rozsahu, ale aj projekty menších rozpočtových nákladov. Jedným z nich bolo zavedenie vysokorýchlostného internetového pripojenia v obci, ktoré v súčasnosti využíva takmer polovica domácností.
Taktiež bola zrealizovaná výmena svietidiel verejného osvetlenia, ktorá bola vykonaná v dvoch etapách a znamenala zníženie nákladov na spotrebu elektrickej energie o 50%.
Rovnakým spôsobom, na etapy, bola vykonaná aj rekonštrukcia obecného klubu. Boli vymenené drevené okná a dvere za plastové, obnovené odkvapové žľaby, vykonané odvodnenie múrov v prízemí budovy, splynofikovaná kuchyňa a uskutočnila sa výmena akumulačných kachlí za priamo výhrevné vykurovacie telesá, upravené okolie, obnovené autobusové zastávky.
Bol podaný aj projekt na rekonštrukciu miestneho rozhlasu, ale z dôvodu presmerovania finančných prostriedkov z Ministerstva financií SR na pomoc obciam poškodených povodňami, neboli na tieto účely vyčlenené ďalšie peniaze. Žiadosť je možné po aktualizácii projektu podať na MF SR na budúci rok.
Vážení spoluobčania,
končí sa volebné obdobie, končí sa moje pôsobenie vo funkcii starostu obce. Chcem sa preto poďakovať všetkým vám, spoluobčanom, poslancom, členom komisií, spolupracovníkom, ktorí ste akýmkoľvek spôsobom priložili ruku k dielu, ktoré sme počas uplynulých osem rokov spoločne budovali a šírili tak dobré meno našej obce.
Skúsenosti uplynulých rokov ukazujú, že podmienkou rozvoja obce sú dostatočné finančné zdroje. Keďže vlastné prostriedky obce na rozvoj nestačia, hlavnou úlohou vedenia obce, teda starostu a poslancov OZ, je zabezpečiť financovanie rozvojových projektov z iných zdrojov. Blížia sa komunálne voľby. Kandidáti na starostu obce a poslancov obecného zastupiteľstva v predvolebnej kampani zverejnia svoje predstavy a plány, ako by chceli vo vedení obce pokračovať ďalej. V minulom čísle RON bol pod názvom „Čo občania potrebujú, očakávajú“ uverejnený článok plný nápadov občanov, čo by sa mohlo a malo v obci realizovať. Je to takmer hotový volebný program, treba z neho odložiť stranou abstraktné a v podmienkach našej obce momentálne nerealizovateľné zámery a ostávajúce zoradiť podľa reálnych vecných a časových kritérií. A povedať občanom to podstatné, ako a odkiaľ na to získať zdroje. Verím, že z kandidátov na starostu obce bude najúspešnejší ten, ktorý dokáže presvedčiť občanov-voličov, že vie odkiaľ a akým spôsobom zabezpečí zdroje na ďalší rozvoj obce. K tomu potrebuje, okrem všeobecného rozhľadu, vzdelanie, skúsenosti v riadení, rozvážnosť v rozhodovaní, ale aj podporu spoluobčanov, nás všetkých, ktorým záleží na Rakovnici a jej ďalšom rozvoji.
Ing. Ondrej Lorko
starosta obce Rakovnica
{jcomments on}
Hodnotenie uplynulého volebného obdobia starostom obce Rakovnica Ing. Ondrejom Lorkom Doporučený
Napísal(a) Ing. Ondrej Lorko
Volebné obdobie samosprávy 2006 - 2010 v našej obci Rakovnica sa o niekoľko týždňov skončí. Uplynulé štyri roky boli z pohľadu napĺňania predstáv občanov rôznorodé. Hlavnou úlohou samosprávy, tak ako už niekoľko volebných období predtým, bola dostavba skupinového vodovodu. Za roky 2006 až 2008 sa nám podarilo z Envirofondu MŽP SR získať na túto stavbu spolu a preinvestovať 8 miliónov korún. Okrem toho sme žiadali na dokončenie tejto stavby ďalších 42 miliónov Sk. Rozhodnutie ministra životného prostredia SR László Miklósa z júna 2006 o pridelení nenávratného finančného príspevku nový minister spolu s ďalšími projektmi v zásobníku uznesením jednoducho zrušil. Zároveň sa zmenili podmienky čerpania finančných prostriedkov z EU
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-