a prijímateľom nenávratnej finančnej pomoci mohli byť iba vodárenské spoločnosti. Z toho dôvodu bola nedokončená časť stavby postúpená na dokončenie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti ako budúcemu prevádzkovateľovi, pretože to bol jediný spôsob, ako získať finančné prostriedky na dokončenie stavby. Po prepracovaní a aktualizácii projektovej dokumentácie bola v roku 2008 podaná žiadosť na Ministerstvo životného prostredia SR a po niekoľkonásobnom doplňovaní príloh bol na jar 2010 projekt schválený vo výške takmer 1milión 700 tisíc €. To je suma potrebná na dokončenie spoločného vodovodu a miestnych rozvodov v našej obci. Začiatkom mesiaca október sa uskutočnilo odovzdanie staveniska dodávateľovi stavby. Stavba by mala byť dokončená v nasledujúcich 18 mesiacoch, približne koncom roku 2011. Týmto sa ukončí jedna dlhá etapa výstavby skupinového vodovodu, stavby, ktorá ukázala, že stavby takého veľkého rozsahu sa môžu začať realizovať iba vtedy, ak budú zabezpečené nielen po technickej stránke, ale hlavne po stránke finančnej, teda ak bude zabezpečené financovanie stavby v celom rozsahu. Ukončením výstavby vodovodu sa zároveň vytvoria podmienky na ďalšie projekty ako je kanalizácia a čistička odpadových vôd a rekonštrukcia miestnych komunikácií a úpravy verejných priestranstiev.
Aj keď vyššie spomenuté projekty sú pre ďalší rozvoj obce najdôležitejšie, podmienky čerpania eurofondov sú nastavené tak, že každá obec ich nie vždy vie využiť na to, čo je najpotrebnejšie. Tak aj naša obec využila možnosť v rámci programu rozvoja vidieka zrekonštruovať budovu kultúrneho domu a obecného úradu. Projekt v celkovej výške 198 tisíc € bol úspešný a rekonštrukcia bude realizovaná v tomto roku.
V tomto volebnom období bol vypracovaný a obecným zastupiteľstvom schválený Územný plán Obce Rakovnica, ako základný dokument územného rozvoja obce a Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Rakovnica. Tieto dokumenty definujú reálny stav rozvoja obce a určujú výhľad a trendy všestranného rozvoja obce na najbližšie obdobie v nadväznosti na okolité obce, združenia obcí, ktorých je naša obec členom i v nadväznosti na rozvoj Košického samosprávneho kraja.
Súčasťou rozvoja obce sú nielen projekty veľkého rozsahu, ale aj projekty menších rozpočtových nákladov. Jedným z nich bolo zavedenie vysokorýchlostného internetového pripojenia v obci, ktoré v súčasnosti využíva takmer polovica domácností.
Taktiež bola zrealizovaná výmena svietidiel verejného osvetlenia, ktorá bola vykonaná v dvoch etapách a znamenala zníženie nákladov na spotrebu elektrickej energie o 50%.
Rovnakým spôsobom, na etapy, bola vykonaná aj rekonštrukcia obecného klubu. Boli vymenené drevené okná a dvere za plastové, obnovené odkvapové žľaby, vykonané odvodnenie múrov v prízemí budovy, splynofikovaná kuchyňa a uskutočnila sa výmena akumulačných kachlí za priamo výhrevné vykurovacie telesá, upravené okolie, obnovené autobusové zastávky.
Bol podaný aj projekt na rekonštrukciu miestneho rozhlasu, ale z dôvodu presmerovania finančných prostriedkov z Ministerstva financií SR na pomoc obciam poškodených povodňami, neboli na tieto účely vyčlenené ďalšie peniaze. Žiadosť je možné po aktualizácii projektu podať na MF SR na budúci rok.
Vážení spoluobčania,
končí sa volebné obdobie, končí sa moje pôsobenie vo funkcii starostu obce. Chcem sa preto poďakovať všetkým vám, spoluobčanom, poslancom, členom komisií, spolupracovníkom, ktorí ste akýmkoľvek spôsobom priložili ruku k dielu, ktoré sme počas uplynulých osem rokov spoločne budovali a šírili tak dobré meno našej obce.
Skúsenosti uplynulých rokov ukazujú, že podmienkou rozvoja obce sú dostatočné finančné zdroje. Keďže vlastné prostriedky obce na rozvoj nestačia, hlavnou úlohou vedenia obce, teda starostu a poslancov OZ, je zabezpečiť financovanie rozvojových projektov z iných zdrojov. Blížia sa komunálne voľby. Kandidáti na starostu obce a poslancov obecného zastupiteľstva v predvolebnej kampani zverejnia svoje predstavy a plány, ako by chceli vo vedení obce pokračovať ďalej. V minulom čísle RON bol pod názvom „Čo občania potrebujú, očakávajú“ uverejnený článok plný nápadov občanov, čo by sa mohlo a malo v obci realizovať. Je to takmer hotový volebný program, treba z neho odložiť stranou abstraktné a v podmienkach našej obce momentálne nerealizovateľné zámery a ostávajúce zoradiť podľa reálnych vecných a časových kritérií. A povedať občanom to podstatné, ako a odkiaľ na to získať zdroje. Verím, že z kandidátov na starostu obce bude najúspešnejší ten, ktorý dokáže presvedčiť občanov-voličov, že vie odkiaľ a akým spôsobom zabezpečí zdroje na ďalší rozvoj obce. K tomu potrebuje, okrem všeobecného rozhľadu, vzdelanie, skúsenosti v riadení, rozvážnosť v rozhodovaní, ale aj podporu spoluobčanov, nás všetkých, ktorým záleží na Rakovnici a jej ďalšom rozvoji.
Ing. Ondrej Lorko
starosta obce Rakovnica
{jcomments on}
Hodnotenie uplynulého volebného obdobia starostom obce Rakovnica Ing. Ondrejom Lorkom Doporučený
Napísal(a) Ing. Ondrej Lorko
Volebné obdobie samosprávy 2006 - 2010 v našej obci Rakovnica sa o niekoľko týždňov skončí. Uplynulé štyri roky boli z pohľadu napĺňania predstáv občanov rôznorodé. Hlavnou úlohou samosprávy, tak ako už niekoľko volebných období predtým, bola dostavba skupinového vodovodu. Za roky 2006 až 2008 sa nám podarilo z Envirofondu MŽP SR získať na túto stavbu spolu a preinvestovať 8 miliónov korún. Okrem toho sme žiadali na dokončenie tejto stavby ďalších 42 miliónov Sk. Rozhodnutie ministra životného prostredia SR László Miklósa z júna 2006 o pridelení nenávratného finančného príspevku nový minister spolu s ďalšími projektmi v zásobníku uznesením jednoducho zrušil. Zároveň sa zmenili podmienky čerpania finančných prostriedkov z EU
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-