a prijímateľom nenávratnej finančnej pomoci mohli byť iba vodárenské spoločnosti. Z toho dôvodu bola nedokončená časť stavby postúpená na dokončenie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti ako budúcemu prevádzkovateľovi, pretože to bol jediný spôsob, ako získať finančné prostriedky na dokončenie stavby. Po prepracovaní a aktualizácii projektovej dokumentácie bola v roku 2008 podaná žiadosť na Ministerstvo životného prostredia SR a po niekoľkonásobnom doplňovaní príloh bol na jar 2010 projekt schválený vo výške takmer 1milión 700 tisíc €. To je suma potrebná na dokončenie spoločného vodovodu a miestnych rozvodov v našej obci. Začiatkom mesiaca október sa uskutočnilo odovzdanie staveniska dodávateľovi stavby. Stavba by mala byť dokončená v nasledujúcich 18 mesiacoch, približne koncom roku 2011. Týmto sa ukončí jedna dlhá etapa výstavby skupinového vodovodu, stavby, ktorá ukázala, že stavby takého veľkého rozsahu sa môžu začať realizovať iba vtedy, ak budú zabezpečené nielen po technickej stránke, ale hlavne po stránke finančnej, teda ak bude zabezpečené financovanie stavby v celom rozsahu. Ukončením výstavby vodovodu sa zároveň vytvoria podmienky na ďalšie projekty ako je kanalizácia a čistička odpadových vôd a rekonštrukcia miestnych komunikácií a úpravy verejných priestranstiev.
Aj keď vyššie spomenuté projekty sú pre ďalší rozvoj obce najdôležitejšie, podmienky čerpania eurofondov sú nastavené tak, že každá obec ich nie vždy vie využiť na to, čo je najpotrebnejšie. Tak aj naša obec využila možnosť v rámci programu rozvoja vidieka zrekonštruovať budovu kultúrneho domu a obecného úradu. Projekt v celkovej výške 198 tisíc € bol úspešný a rekonštrukcia bude realizovaná v tomto roku.
V tomto volebnom období bol vypracovaný a obecným zastupiteľstvom schválený Územný plán Obce Rakovnica, ako základný dokument územného rozvoja obce a Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Rakovnica. Tieto dokumenty definujú reálny stav rozvoja obce a určujú výhľad a trendy všestranného rozvoja obce na najbližšie obdobie v nadväznosti na okolité obce, združenia obcí, ktorých je naša obec členom i v nadväznosti na rozvoj Košického samosprávneho kraja.
Súčasťou rozvoja obce sú nielen projekty veľkého rozsahu, ale aj projekty menších rozpočtových nákladov. Jedným z nich bolo zavedenie vysokorýchlostného internetového pripojenia v obci, ktoré v súčasnosti využíva takmer polovica domácností.
Taktiež bola zrealizovaná výmena svietidiel verejného osvetlenia, ktorá bola vykonaná v dvoch etapách a znamenala zníženie nákladov na spotrebu elektrickej energie o 50%.
Rovnakým spôsobom, na etapy, bola vykonaná aj rekonštrukcia obecného klubu. Boli vymenené drevené okná a dvere za plastové, obnovené odkvapové žľaby, vykonané odvodnenie múrov v prízemí budovy, splynofikovaná kuchyňa a uskutočnila sa výmena akumulačných kachlí za priamo výhrevné vykurovacie telesá, upravené okolie, obnovené autobusové zastávky.
Bol podaný aj projekt na rekonštrukciu miestneho rozhlasu, ale z dôvodu presmerovania finančných prostriedkov z Ministerstva financií SR na pomoc obciam poškodených povodňami, neboli na tieto účely vyčlenené ďalšie peniaze. Žiadosť je možné po aktualizácii projektu podať na MF SR na budúci rok.
Vážení spoluobčania,
končí sa volebné obdobie, končí sa moje pôsobenie vo funkcii starostu obce. Chcem sa preto poďakovať všetkým vám, spoluobčanom, poslancom, členom komisií, spolupracovníkom, ktorí ste akýmkoľvek spôsobom priložili ruku k dielu, ktoré sme počas uplynulých osem rokov spoločne budovali a šírili tak dobré meno našej obce.
Skúsenosti uplynulých rokov ukazujú, že podmienkou rozvoja obce sú dostatočné finančné zdroje. Keďže vlastné prostriedky obce na rozvoj nestačia, hlavnou úlohou vedenia obce, teda starostu a poslancov OZ, je zabezpečiť financovanie rozvojových projektov z iných zdrojov. Blížia sa komunálne voľby. Kandidáti na starostu obce a poslancov obecného zastupiteľstva v predvolebnej kampani zverejnia svoje predstavy a plány, ako by chceli vo vedení obce pokračovať ďalej. V minulom čísle RON bol pod názvom „Čo občania potrebujú, očakávajú“ uverejnený článok plný nápadov občanov, čo by sa mohlo a malo v obci realizovať. Je to takmer hotový volebný program, treba z neho odložiť stranou abstraktné a v podmienkach našej obce momentálne nerealizovateľné zámery a ostávajúce zoradiť podľa reálnych vecných a časových kritérií. A povedať občanom to podstatné, ako a odkiaľ na to získať zdroje. Verím, že z kandidátov na starostu obce bude najúspešnejší ten, ktorý dokáže presvedčiť občanov-voličov, že vie odkiaľ a akým spôsobom zabezpečí zdroje na ďalší rozvoj obce. K tomu potrebuje, okrem všeobecného rozhľadu, vzdelanie, skúsenosti v riadení, rozvážnosť v rozhodovaní, ale aj podporu spoluobčanov, nás všetkých, ktorým záleží na Rakovnici a jej ďalšom rozvoji.
Ing. Ondrej Lorko
starosta obce Rakovnica
{jcomments on}
Hodnotenie uplynulého volebného obdobia starostom obce Rakovnica Ing. Ondrejom Lorkom Doporučený
Napísal(a) Ing. Ondrej Lorko
Volebné obdobie samosprávy 2006 - 2010 v našej obci Rakovnica sa o niekoľko týždňov skončí. Uplynulé štyri roky boli z pohľadu napĺňania predstáv občanov rôznorodé. Hlavnou úlohou samosprávy, tak ako už niekoľko volebných období predtým, bola dostavba skupinového vodovodu. Za roky 2006 až 2008 sa nám podarilo z Envirofondu MŽP SR získať na túto stavbu spolu a preinvestovať 8 miliónov korún. Okrem toho sme žiadali na dokončenie tejto stavby ďalších 42 miliónov Sk. Rozhodnutie ministra životného prostredia SR László Miklósa z júna 2006 o pridelení nenávratného finančného príspevku nový minister spolu s ďalšími projektmi v zásobníku uznesením jednoducho zrušil. Zároveň sa zmenili podmienky čerpania finančných prostriedkov z EU


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a