a prijímateľom nenávratnej finančnej pomoci mohli byť iba vodárenské spoločnosti. Z toho dôvodu bola nedokončená časť stavby postúpená na dokončenie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti ako budúcemu prevádzkovateľovi, pretože to bol jediný spôsob, ako získať finančné prostriedky na dokončenie stavby. Po prepracovaní a aktualizácii projektovej dokumentácie bola v roku 2008 podaná žiadosť na Ministerstvo životného prostredia SR a po niekoľkonásobnom doplňovaní príloh bol na jar 2010 projekt schválený vo výške takmer 1milión 700 tisíc €. To je suma potrebná na dokončenie spoločného vodovodu a miestnych rozvodov v našej obci. Začiatkom mesiaca október sa uskutočnilo odovzdanie staveniska dodávateľovi stavby. Stavba by mala byť dokončená v nasledujúcich 18 mesiacoch, približne koncom roku 2011. Týmto sa ukončí jedna dlhá etapa výstavby skupinového vodovodu, stavby, ktorá ukázala, že stavby takého veľkého rozsahu sa môžu začať realizovať iba vtedy, ak budú zabezpečené nielen po technickej stránke, ale hlavne po stránke finančnej, teda ak bude zabezpečené financovanie stavby v celom rozsahu. Ukončením výstavby vodovodu sa zároveň vytvoria podmienky na ďalšie projekty ako je kanalizácia a čistička odpadových vôd a rekonštrukcia miestnych komunikácií a úpravy verejných priestranstiev.
Aj keď vyššie spomenuté projekty sú pre ďalší rozvoj obce najdôležitejšie, podmienky čerpania eurofondov sú nastavené tak, že každá obec ich nie vždy vie využiť na to, čo je najpotrebnejšie. Tak aj naša obec využila možnosť v rámci programu rozvoja vidieka zrekonštruovať budovu kultúrneho domu a obecného úradu. Projekt v celkovej výške 198 tisíc € bol úspešný a rekonštrukcia bude realizovaná v tomto roku.
V tomto volebnom období bol vypracovaný a obecným zastupiteľstvom schválený Územný plán Obce Rakovnica, ako základný dokument územného rozvoja obce a Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja Obce Rakovnica. Tieto dokumenty definujú reálny stav rozvoja obce a určujú výhľad a trendy všestranného rozvoja obce na najbližšie obdobie v nadväznosti na okolité obce, združenia obcí, ktorých je naša obec členom i v nadväznosti na rozvoj Košického samosprávneho kraja.
Súčasťou rozvoja obce sú nielen projekty veľkého rozsahu, ale aj projekty menších rozpočtových nákladov. Jedným z nich bolo zavedenie vysokorýchlostného internetového pripojenia v obci, ktoré v súčasnosti využíva takmer polovica domácností.
Taktiež bola zrealizovaná výmena svietidiel verejného osvetlenia, ktorá bola vykonaná v dvoch etapách a znamenala zníženie nákladov na spotrebu elektrickej energie o 50%.
Rovnakým spôsobom, na etapy, bola vykonaná aj rekonštrukcia obecného klubu. Boli vymenené drevené okná a dvere za plastové, obnovené odkvapové žľaby, vykonané odvodnenie múrov v prízemí budovy, splynofikovaná kuchyňa a uskutočnila sa výmena akumulačných kachlí za priamo výhrevné vykurovacie telesá, upravené okolie, obnovené autobusové zastávky.
Bol podaný aj projekt na rekonštrukciu miestneho rozhlasu, ale z dôvodu presmerovania finančných prostriedkov z Ministerstva financií SR na pomoc obciam poškodených povodňami, neboli na tieto účely vyčlenené ďalšie peniaze. Žiadosť je možné po aktualizácii projektu podať na MF SR na budúci rok.
Vážení spoluobčania,
končí sa volebné obdobie, končí sa moje pôsobenie vo funkcii starostu obce. Chcem sa preto poďakovať všetkým vám, spoluobčanom, poslancom, členom komisií, spolupracovníkom, ktorí ste akýmkoľvek spôsobom priložili ruku k dielu, ktoré sme počas uplynulých osem rokov spoločne budovali a šírili tak dobré meno našej obce.
Skúsenosti uplynulých rokov ukazujú, že podmienkou rozvoja obce sú dostatočné finančné zdroje. Keďže vlastné prostriedky obce na rozvoj nestačia, hlavnou úlohou vedenia obce, teda starostu a poslancov OZ, je zabezpečiť financovanie rozvojových projektov z iných zdrojov. Blížia sa komunálne voľby. Kandidáti na starostu obce a poslancov obecného zastupiteľstva v predvolebnej kampani zverejnia svoje predstavy a plány, ako by chceli vo vedení obce pokračovať ďalej. V minulom čísle RON bol pod názvom „Čo občania potrebujú, očakávajú“ uverejnený článok plný nápadov občanov, čo by sa mohlo a malo v obci realizovať. Je to takmer hotový volebný program, treba z neho odložiť stranou abstraktné a v podmienkach našej obce momentálne nerealizovateľné zámery a ostávajúce zoradiť podľa reálnych vecných a časových kritérií. A povedať občanom to podstatné, ako a odkiaľ na to získať zdroje. Verím, že z kandidátov na starostu obce bude najúspešnejší ten, ktorý dokáže presvedčiť občanov-voličov, že vie odkiaľ a akým spôsobom zabezpečí zdroje na ďalší rozvoj obce. K tomu potrebuje, okrem všeobecného rozhľadu, vzdelanie, skúsenosti v riadení, rozvážnosť v rozhodovaní, ale aj podporu spoluobčanov, nás všetkých, ktorým záleží na Rakovnici a jej ďalšom rozvoji.
Ing. Ondrej Lorko
starosta obce Rakovnica
{jcomments on}
Hodnotenie uplynulého volebného obdobia starostom obce Rakovnica Ing. Ondrejom Lorkom Doporučený
Napísal(a) Ing. Ondrej Lorko
Volebné obdobie samosprávy 2006 - 2010 v našej obci Rakovnica sa o niekoľko týždňov skončí. Uplynulé štyri roky boli z pohľadu napĺňania predstáv občanov rôznorodé. Hlavnou úlohou samosprávy, tak ako už niekoľko volebných období predtým, bola dostavba skupinového vodovodu. Za roky 2006 až 2008 sa nám podarilo z Envirofondu MŽP SR získať na túto stavbu spolu a preinvestovať 8 miliónov korún. Okrem toho sme žiadali na dokončenie tejto stavby ďalších 42 miliónov Sk. Rozhodnutie ministra životného prostredia SR László Miklósa z júna 2006 o pridelení nenávratného finančného príspevku nový minister spolu s ďalšími projektmi v zásobníku uznesením jednoducho zrušil. Zároveň sa zmenili podmienky čerpania finančných prostriedkov z EU
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-