niekoľkých mesiacov striedal pravidelný bežecký tréning s cyklistikou.
+ Ktoré podujatia ste absolvovali a s akým výsledkom? K čomu Vás to motivovalo?
- Doteraz som sa zúčastnil Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach dvakrát – dňa 2.10.2011 na minimaratóne a dňa 7.10.2012 na štafete, pričom v roku 2013 som bol prihlásený na polmaratón Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, avšak krátko pred štartom som si zranil členok a nemohol som sa zúčastniť samotného štartu. Čo sa týka výsledkov, pri štafete sme skončili ako družstvo na 74. mieste. A hlavnou motiváciu bolo byť súčasťou bežcov z celého sveta, nie len organizátorom, ako tomu bolo niekoľko rokov predtým.
+ Paralelne sa aktívne zúčastňujete aj iných športových aktivít. Čo medzi nimi u Vás dominuje?
- Hlavnou športovou aktivitou, ktorej venujem najviac času, energie a s tým súvisiacimi financiami, je cyklistika. Dôvodom je najmä to, že za relatívne krátky čas sa dokážem presunúť na veľké vzdialenosti a tiež na miesta, ktoré sú dosť aj viac odľahlé a bežne neprístupné automobilom. Poriadnu dávku adrenalínu som mal počas letu v špeciálnom športovom lietadle, kde som pocítil poriadne preťaženie organizmu, krkolomné otočky, let dole hlavou a ďalšie špeciálne letecké akrobacie. Bol to mimoriadne silný zážitok, ktorému sa vyrovnal snáď už len tandemový zoskok padákom z výšky viac ako 4000 metrov, ktorý by som si taktiež rád ešte zopakoval. Ďalší nezabudnuteľný zážitok sme s partiou prežívali pri nočnom výstupe na Kráľovu hoľu, pretože sme sa dozvedeli, že v tejto oblasti sa hojne vyskytuje medveď hnedý a podľa každoročných správ sa s ním stretne niekoľko turistov, čo môže byť veľmi nepríjemné.
+ Máte svoj vzor?
- Žiaden vzor vo svojom živote nemám. Venujem sa všetkým činnostiam len preto, že ma bavia a pomáhajú mi prečistiť si hlavu od práce alebo od celkového stresu, ktorý v dnešnej dobe asi trápi väčšinu ľudí.
+ Čo je Vaším cieľom, métou?
- Ako som už spomínal, v roku 2013 som musel na poslednú chvíľu presunúť svoj štart na Medzinárodnom maratóne mieru kvôli zraneniu, takže mojím cieľom je zúčastniť sa v nastávajúcom roku a zabehnúť polmaratón Medzinárodného maratónu mieru v roku 2014 v čase lepšom ako hodina 45 minút.
+ Na ktorú akciu najradšej spomínate?
- Najradšej spomínam na akciu, ktorá však nemá nič spoločné s behom. Vlani na začiatku leta som sa zúčastnil časti Púte Svätého Jakuba v Španielsku (známa aj ako Trasa pútnikov do Santiago de Compostela), kde som prešiel pešo v priebehu jedného týždňa 160 km (celková trasa má 860 km, avšak z časových dôvodov nebolo možné absolvovať ju celú), pričom som stretol ľudí z celého sveta, počnúc Českom a Maďarskom, končiac krajinami, ako Severná Kórea alebo Nový Zéland. Bola to veľmi náročná, avšak zaujímavá akcia a niekedy v budúcnosti mám v pláne absolvovať celú trasu púte.
+ Zmenil sa Váš životný štýl, zdravotný stav pri vyššej športovej záťaži?
- Môj životný štýl sa rozhodne zmenil. Zlepšilo sa mi stravovanie a zlepšili sa mi aj návyky, takže po príchode z práce nesadnem automaticky za počítač ako pred pár rokmi, ale chodím von a využívam voľný čas, ktorý mám. A musím potvrdiť, že zdravotný stav sa mi tiež zlepšil. Cítim sa lepšie a tiež som odolnejší voči vonkajším vplyvom.
+ Čo odkážete rovesníkom, mládeži vo vzťahu k aktívnemu športu?
- Najdôležitejšie je rozhodnúť sa pre niektorý šport a aby to bolo z vlastného vnútra. Pokiaľ je motivácia vonkajšia, nebude to mať želaný efekt, pretože bez potešenia, ktoré nám daná aktivita prinesie, je to skôr trest. A začať sa dá aj maličkosťami, ktoré si vlastne niekedy neuvedomujeme. Napríklad: Ak je príležitosť chodiť pešo, namiesto automobilu, tak to využiť, alebo využívať namiesto výťahov schody. Nie je to nič veľké, ale aj to sa počíta. Ako som už spomenul, treba sa venovať športu, ktorý nás baví a máme z neho radosť
Za rozhovor ďakujeme.
Dr. J. Sabo
































Ing. Martin Genči, mladý občan Rakovnice, absolvent Technickej univerzity v Košiciach, sa orientuje na rozvíjanie vedomostí z oblasti počítačových sietí. V súčasnosti pracuje v priemysle informačných technológií. Okrem práce sa venuje rozličným športovým aktivitám a stavbe modelov z papiera alebo plastu. Nás upútalo jeho rozhodnutie zúčastňovať sa na vytrvalostných behoch. Zaujímalo nás, ako sa k tomu prepracoval.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-