Ing. Martin Genči, mladý občan Rakovnice, absolvent Technickej univerzity v Košiciach, sa orientuje na rozvíjanie vedomostí z oblasti počítačových sietí. V súčasnosti pracuje v priemysle informačných technológií. Okrem práce sa venuje rozličným športovým aktivitám a stavbe modelov z papiera alebo plastu. Nás upútalo jeho rozhodnutie zúčastňovať sa na vytrvalostných behoch. Zaujímalo nás, ako sa k tomu prepracoval.niekoľkých mesiacov striedal pravidelný bežecký tréning s cyklistikou.
+ Ktoré podujatia ste absolvovali a s akým výsledkom? K čomu Vás to motivovalo?
- Doteraz som sa zúčastnil Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach dvakrát – dňa 2.10.2011 na minimaratóne a dňa 7.10.2012 na štafete, pričom v roku 2013 som bol prihlásený na polmaratón Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, avšak krátko pred štartom som si zranil členok a nemohol som sa zúčastniť samotného štartu. Čo sa týka výsledkov, pri štafete sme skončili ako družstvo na 74. mieste. A hlavnou motiváciu bolo byť súčasťou bežcov z celého sveta, nie len organizátorom, ako tomu bolo niekoľko rokov predtým.
+ Paralelne sa aktívne zúčastňujete aj iných športových aktivít. Čo medzi nimi u Vás dominuje?
- Hlavnou športovou aktivitou, ktorej venujem najviac času, energie a s tým súvisiacimi financiami, je cyklistika. Dôvodom je najmä to, že za relatívne krátky čas sa dokážem presunúť na veľké vzdialenosti a tiež na miesta, ktoré sú dosť aj viac odľahlé a bežne neprístupné automobilom. Poriadnu dávku adrenalínu som mal počas letu v špeciálnom športovom lietadle, kde som pocítil poriadne preťaženie organizmu, krkolomné otočky, let dole hlavou a ďalšie špeciálne letecké akrobacie. Bol to mimoriadne silný zážitok, ktorému sa vyrovnal snáď už len tandemový zoskok padákom z výšky viac ako 4000 metrov, ktorý by som si taktiež rád ešte zopakoval. Ďalší nezabudnuteľný zážitok sme s partiou prežívali pri nočnom výstupe na Kráľovu hoľu, pretože sme sa dozvedeli, že v tejto oblasti sa hojne vyskytuje medveď hnedý a podľa každoročných správ sa s ním stretne niekoľko turistov, čo môže byť veľmi nepríjemné.
+ Máte svoj vzor?
- Žiaden vzor vo svojom živote nemám. Venujem sa všetkým činnostiam len preto, že ma bavia a pomáhajú mi prečistiť si hlavu od práce alebo od celkového stresu, ktorý v dnešnej dobe asi trápi väčšinu ľudí.
+ Čo je Vaším cieľom, métou?
- Ako som už spomínal, v roku 2013 som musel na poslednú chvíľu presunúť svoj štart na Medzinárodnom maratóne mieru kvôli zraneniu, takže mojím cieľom je zúčastniť sa v nastávajúcom roku a zabehnúť polmaratón Medzinárodného maratónu mieru v roku 2014 v čase lepšom ako hodina 45 minút.
+ Na ktorú akciu najradšej spomínate?
- Najradšej spomínam na akciu, ktorá však nemá nič spoločné s behom. Vlani na začiatku leta som sa zúčastnil časti Púte Svätého Jakuba v Španielsku (známa aj ako Trasa pútnikov do Santiago de Compostela), kde som prešiel pešo v priebehu jedného týždňa 160 km (celková trasa má 860 km, avšak z časových dôvodov nebolo možné absolvovať ju celú), pričom som stretol ľudí z celého sveta, počnúc Českom a Maďarskom, končiac krajinami, ako Severná Kórea alebo Nový Zéland. Bola to veľmi náročná, avšak zaujímavá akcia a niekedy v budúcnosti mám v pláne absolvovať celú trasu púte.
+ Zmenil sa Váš životný štýl, zdravotný stav pri vyššej športovej záťaži?
- Môj životný štýl sa rozhodne zmenil. Zlepšilo sa mi stravovanie a zlepšili sa mi aj návyky, takže po príchode z práce nesadnem automaticky za počítač ako pred pár rokmi, ale chodím von a využívam voľný čas, ktorý mám. A musím potvrdiť, že zdravotný stav sa mi tiež zlepšil. Cítim sa lepšie a tiež som odolnejší voči vonkajším vplyvom.
+ Čo odkážete rovesníkom, mládeži vo vzťahu k aktívnemu športu?
- Najdôležitejšie je rozhodnúť sa pre niektorý šport a aby to bolo z vlastného vnútra. Pokiaľ je motivácia vonkajšia, nebude to mať želaný efekt, pretože bez potešenia, ktoré nám daná aktivita prinesie, je to skôr trest. A začať sa dá aj maličkosťami, ktoré si vlastne niekedy neuvedomujeme. Napríklad: Ak je príležitosť chodiť pešo, namiesto automobilu, tak to využiť, alebo využívať namiesto výťahov schody. Nie je to nič veľké, ale aj to sa počíta. Ako som už spomenul, treba sa venovať športu, ktorý nás baví a máme z neho radosť
Za rozhovor ďakujeme.
Dr. J. Sabo
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).