Na mramorových tabuliach sú vyryté mená štyroch občanov, ktorí padli za našu slobodu.
Sú to: Ján Gonos Markuš, Ján Gonos Frunčo, Vojtech Róth, Martin Manko. Prvý traja padli v 1944-roku. Posledný padol v roku 1945. Tabuľa je ukončená slovami: PADLI, ABY SME MY ŽILI. Stručná veta vystihuje zmysel i, dá sa povedať, ich životné poslanie. Všetci menovaní obetovali to najcennejšie čo mali. Občania si ich vážia, nezabúdajú na nich, spomínajú, pripomínajú si ich činy, ktoré v miestnom chápaní znamenali veľa. V celkovom rozmere zostali trvalou súčasťou boja za slobodu v našej vlasti, ale i na celom svete.Druhý pomník sa nachádza v lese pri štátnej ceste blízko obce. Pripomína miesto, kde bol zavraždený občan Rakovnice Ján Gonos Markuš. Jeho meno sa nachádza aj na centrálnom pomníku.
Na mramorovej doske je nápis tohto znenia: "Na tomto mieste bol dňa 9.10.1944 fašistami zavraždený komunista a pomocník partizánov Ján Gonos-Markuš z Rakovnice, narodený 11.12.1896. Na večnú pamiatku 29.8.1972 MO SZPB Rakovnica a Rudná."
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
{gallery}obsah/rakovnica/pomnik{/gallery}
{jcomments on}

































Niet miesta na Slovensku, kde by nebol postavený pomník. Máme na mysli pomníky, ktoré znamenali určitý medzník v živote krajiny, mesta, obce. Pomníky spojené s obetovaním života za krajšiu budúcnosť. Sú na nich mená tých, ktorí zahynuli v druhej svetovej vojne. Zastrelení, zabití, padlí v Slovenskom národnom povstaní.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a