V životopise svätých nachádzame, že svätá Mária Magdaléna (Magdalská, z Magdaly) je biblická svätica, ktorú po Panne Márii spomínajú evanjeliá najviac. Patrila medzi ženy, ktoré sprevádzali Krista, podľa možností mu slúžili, stáli pod jeho krížom a boli prvými svedkami jeho vzkriesenia.Každoročne sa na sviatok tejto svätice koná na Iváďove v malom kostolíku, pochádzajúcom z 13. storočia a nachádzajúcom sa nad obcou Rakovnica, odpustová slávnosť. Vlani sa kvôli nepriaznivému počasiu presunula slávnosť do dediny - do kostolíka, ktorý je zasvätený sv. archanjelovi Michalovi. Aj tohto roku mrakom ešte v nedeľu ráno viseli nohy až po zem. Napriek tomu sa pred desiatou hodinou zišlo niekoľko ľudí, ktorí s radosťou na toto krásne miesto prišli. Počas konania slávnosti ľudí z okolia, ale aj z väčšej diaľky pribúdalo a dokonca na malú chvíľku sa na pútnikov usmialo aj slniečko.
Svätú omšu celebroval Don Ivan Žitňanský a Don Patrik Mock. V homíli sa veriacim prihovoril Don Patrik. Vyzdvihol príklad sv. Márie Magdalény ako ženy, ktorá veľmi milovala Boha a preto jej bolo veľa odpustené. Aj v dnešnej dobe je láska k Bohu a láska k blížnemu naliehavou výzvou pre všetkých ľudí. Záleží len na nás, či svoje srdce tomuto volaniu zvnútra odomkneme. Každoročne na tomto mieste prosíme za mládež našej farnosti, aby si zachovala čistotu a aby sa rodičia stali príkladom a svedkami viery pre svoje deti.
Na záver svätej omše veriaci z Rakovnice a Rožňavského Bystrého vyjadrili úprimnú vďaku odchádzajúcemu direktorovi Saleziánov Don Bosca v Rožňave - Donovi Ivanovi Žitňanskému, ktorý pôsobil v Rožňave deväť rokov a veriacich z týchto dvoch obcí si zobral pod svoj patronát.
Po svätej omši kňazi posvätili prameň sv. Márie Magdalénky, aby sa mohol každý touto vodou občerstviť a odniesť si milosti plynúce z jej užívania aj do svojich domovov.
Už tradične bol pre všetkých účastníkov púte pripravený výborný guláš a dobré víno. V dobrej rodinnej atmosfére sa nieslo toto krásne stretnutie až do prvých kvapiek výdatného dažďa.
Vďaka Ti, Bože, za ľudí, ktorí toto miesto pripravili na túto slávnosť, vďaka Ti aj za úžasných kňazov a vďaka za kroky a srdcia všetkých tých, ktorí prišli k sv. Márii Magdaléne a odchádzali možno o malý kúsok lepší.
Silvia Lengová
Fotografie: Dr. Jozef Sabo
{gallery}obsah/rakovnica/ivado{/gallery}
{jcomments on}
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.