špeciálnych dekupážnych papierov alebo i z ozdobných baliacich papierov sa vystrihujú zaujímavé vzory a lepia sa na akékoľvek pevné povrchy. Záverečným lakovaním sa na vybranom predmete dosiahne dokonalá ilúzia maľby.
Danka sa dekupáži venuje od januára tohto roku. Tejto umeleckej tvorbe podľahla natoľko, že väčšinu svojho voľného času kreatívne tvorí. Ozdobuje starožitný nábytok, terakotové kvetináče, robí obrázky. Zdobí vedrá, vázy a ďalšie predmety. Paleta upravených a vyzdobených výrobkov je veľká a široká.
Za krátke obdobie už stihla spracovať, vytvoriť, ozdobiť viac ako 200 kusov. Väčšina sa nachádza v rodine, u príbuzných, známych, priateľov. Je pravdou, že je to finančne náročné, ale to ju vôbec neodradilo. Pri tvorbe používa špeciálne materiály i nástroje. Samotná práca chce veľa trpezlivosti, precíznosti, času. Výsledok celého snaženia je svojím spôsobom unikátny, jedinečný. Motívy sú rôzne. Oslovia už pri prvom pohľade. Potešia oči. Zvláštnosťou pre tvorkyňu je jej umelecké cítenie. Dopredu má vizualizáciu budúceho diela vytvorenú, a to dodáva jej tvorbe zvláštny punc.
Priložené fotografie vám priblížia aspoň časť Dankinej umeleckej tvorby.
máj 2010
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
FOTOGALÉRIA
{gallery}obsah/rakovnica/umelecke{/gallery}
{jcomments on}
štvrtok, 13 máj 2010 11:09
Pani Danka Gonosová sa venuje zaujímavej umeleckej technike - dekupáži
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Určite aj vám sa stalo, že ste čítali isté časopisy a články v nich vás oslovili. Zvlášť zaujímavé sú také, kde sa niečo dá naučiť. Tak napríklad objavenie novej umeleckej techniky vo vás vyvolá pocit potreby samostatnej tvorby. Skúsite to, a už v tom "lietate". Niečo podobné sa stalo aj obyvateľke Rakovnice Danke Gonosovej.V obci ju poznajú všetci. Pracuje na takej pozícii, v ktorej prichádza denne do styku s občanmi obce Rakovnica. Málokto však vie, že sa venuje aj umeleckej činnosti. Nevieme, či vám niečo hovorí slovo - decoupage. Možno áno a možno nie. Je to francúzske slovo (číta sa dekupáž a v tomto tvare sa u nás už udomácnilo) a znamená špeciálnu servítkovú techniku ozdobovania rôznych predmetov. Zo servítok, zo
Zverejnené v
Rakovnica


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a