výsledkom ktorej sú Rakovnicke obecné noviny. Je ním Dr. Jozef Sabo.
Meno, ktoré nájdeme v každom vydaní novín. Ako šéfredaktor už pätnásť rokov drží ochrannú ruku nad našimi obecnými novinami. Bol iniciátorom ich vzniku. Nulté číslo RON vyšlo na dvoch stranách, neskôr sa redakčná rada pod vedením jej šéfredaktora rozhodla vydať štvorstranové čísla, pred piatimi rokmi vychádzalo na dvanástich stranách, avšak časom sa osvedčilo vydanie na ôsmich stranách.
Pätnásť rokov predstavuje asi 60 vydaných čísel, v ktorých si naši občania našli množstvo užitočných informácií, zaujímavostí, fotografií zo života obce, činnosti obecného zastupiteľstva, spoločenských organizácií, športu, detí a mládeže, histórie a iných oblastí života v obci. Podľa ohlasov mnohí z nás netrpezlivo čakajú, kedy vyjde ďalšie číslo. Samozrejme, na druhej strane sú aj takí, ktorí majú na vydávanie novín iný názor. Aj tu platí, že koľko ľudí, toľko chutí. Je prirodzené, že za tých 15 rokov sa obsah a skladba novín menili, a to isté ich čaká aj v budúcnosti, pretože noviny žijú s obcou, menia sa ľudia, obec aj noviny. Rakovnické obecné noviny tieto zmeny nielen kopírujú, ale sa na nich aj aktívne podieľajú. Články, ktorými autorsky prispeli samotní občania, ukázali, že naša obec je úžasná, jedinečná a každý občan v nej si zaslúži byť informovaný o tom, čo sa v obci deje. A že tak bolo, svedčí obsah novín. Noviny nezabúdajú na minulosť. V nej opisujú udalosti, osobnosti, o ktorých sa napríklad nezmieňuje ani obecná kronika.
V mene všetkých občanov chceme pri príležitosti 15. výročia vydávania RON šéfredaktorovi a všetkým, ktorí sa pričinili o vznik RON srdečne poďakovať za úsilie a snahu o dobrú novinársku prácu, šírenie dobrého mena obce a zároveň vysloviť presvedčenie, že naše Rakovnické obecné noviny budú aj ďalšie desaťročie vychádzať k spokojnosti všetkých stálych aj náhodných čitateľov. Nech je táto spokojnosť inšpiráciou pre ich tvorcov a nech i naďalej slúžia ako významný komunikačný prostriedok pri rozvoji a propagácii obce Rakovnica, pretože kvalitná žurnalistika dokáže aj z malého a nenápadného regiónu urobiť životaschopný priestor, ktorý slúži nielen svojim občanom, ale dôležitú a významnú úlohu zohráva ako informačné médium pre tých, ktorí svoj život prežívajú v inom kraji, inom štáte či svetadieli.
Ing. Monika Genčiová
Tohtoročné prvé dve čísla Rakovnických obecných novín:

































Obecné noviny sú zaujímavým a veľmi dôležitým fenoménom našej spoločnosti. Svojim čitateľom prinášajú také špecifické informácie, ktoré iné médium nedokáže zastúpiť. Situácia nie je jednoduchá. Za novinami sa skrývajú ľudia, väčšinou nadšenci, ktorí dobrovoľne a vo svojom voľnom čase zbierajú informácie, píšu, fotia, redigujú a zostavujú ďalšie vydanie. Dielo, ktoré vytvoria, informuje obyvateľov o aktuálnom živote v obci, o veciach, ktoré sa priamo týkajú vlastných ľudí, informujú o kultúre, športe, zaujímavostiach či histórii. Nie sú to len obyčajné noviny. Je to život na vidieku podrobne zachytený na papieri, ktorý má nesmiernu historickú hodnotu. Nie dnes, ale v budúcnosti to môžu byť jediné zdroje informácií o našej obci, o ľuďoch, ktorí v nej žijú, o živote, ktorý viedli. 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a