Láskavé nebo, hruda plodná...
A ty jej rád hovoríš: „Moja rodná!“
Slová, ktoré predniesla Tánička Palečková urobili úvod do osláv Dňa obce Rakovnica 6. októbra 2012. „Uplynulo už 685 rokov od prvej písomnej zmienky o našej obci,“ zdôraznila v úvodnom slove konferencierka Dáška Králiková a následne privítala okrem občanov aj vzácnych hostí: Želmíru Gonosovú, starostku Rožňavského Bystrého, Jarmilu Pavlíkovú, starostku Gočaltova, Júliusa Kerekeša, starostu Rudnej, Ing. Štefana Baštáka, starostu Slavošoviec.
Po privítaní konferencierka urobila krátky prierez histórie obce a za tým sa slova ujal starosta obce Ľuboš Lešták.
Slávnostný prejav bral ako „vzácnu príležitosť na to, aby sme si pripomenuli to, čo sme prežili“ a zároveň poprial „našej dedinke, aby rástla do krásy, aby bola domovom len dobrých a šťastných ľudí.“
Zaoberal sa aj stručným hodnotením výsledkov, ktoré obec dosiahla v aktuálnom období. Ako príklad uviedol výstavbu vodovodu, ktorý je pre ľudí obce životne dôležitý. Nezabudol ani na „veľmi dobrú spoluprácu s jednotlivými zložkami obce a občanmi.“ Tie svojou činnosťou pomáhajú zveľaďovať obec.
V závere vyslovil „presvedčenie, že v nastávajúcom roku spoločne vynaložíme ešte viac úsilia na to, aby naša rodná dedinka ešte viac prekvitala.“
Básnička v podaní Janky Palečkovej dokreslila a zvýraznila vzťah k rodnej obci. Po jej vystúpení už nasledoval skvelý kultúrny program. Piesne v podaní Dominiky Ďurskej a za doprovodu pána Nemčka urobili vstup do defilé folklórnej skupiny Dubina z Rožňavy. Pod vedením vedúcej FS Ing. Ivany Nemčkovej sa na pódiu vystriedali detský súbor Haviarik, FS Dubina s tanečníkmi a spevákmi.
Menila sa jedna scéna za druhou. Spev, tanec očaroval všetkých prítomných. Striedanie ženskej i mužskej speváckej skupiny a v ich podaní príslušný repertoár spôsobil, že účastníci osláv zabudli na všedné starosti a s veľkým záujmom sa príjemne bavili. Všetky vystúpenia v podobe spevu i tanečných kreácií doprevádzala ich vlastná ľudová hudba.
Jeden potlesk za druhým sa striedali počas celého vystúpenia Haviarika i Dubiny. Veď to, čo ukázali, predviedli, zaspievali, zatancovali, bolo skutočným plnohodnotným zážitkom. Členovia súboru prezentovali stáročný folklór a jeho neopakovateľnú krásu, farebnú krojovú bohatosť, úžasné slová piesní, uchvacujúce tance, figúry. Postarší občania až pookriali i pospomínali na svoje detstvo, časy, kedy bol folklór súčasťou každodenného života i v našej obci.
Ak sa vám zdá, že vystúpením folklórnych skupín sa to skončilo, ste na omyle. Oslavy Dňa obce pokračovali v Parku slobody vystúpením šermiarskej skupiny, presnejšie, Skupiny historického šermu Kolovrat z Rožňavy pod vedením Petra Molnára. Nebola to len obyčajná ukážka, ale príbeh, v ktorom sa použili skutočné meče, luky, štíty, sekery, dýky, špeciálne dobové odevy. Bolo na čo pozerať. Zvláštnosťou bola lukostreľba. Pod dozorom členov šermiarov si to mohol vyskúšať každý, kto mal záujem. Stalo sa, že z troch možných výstrelov z luku dva boli vedľa a jeden mimo terča. Poniektorí sa aj trafili.
Stále to ešte nebolo všetko. Milé prekvapenie pre všetkých pripravila Milena Turčányiová, známa návrhárka, krajčírka, rodáčka z Rakovnice. Nielenže predstavila firmu Mima fashion, ale pripravila, prezentovala sériu zaujímavých módnych návrhov z vlastnej dielne od historických, až po súčasné. Od jednoduchých, až po extravagantné. Jej krédom je poznanie, že „v jednoduchosti je krása.“ Samozrejme k tomu je treba zvoliť správny strih, farbu, materiál. Modelky sa striedali jedna za druhou a tak isto potlesk za potleskom. Sprievodné slovo k modelom mala sama autorka.
A čo bolo ešte zvláštne? Modelky boli väčšinou naše slečny, dámy i jeden pán. Ten mal osobitné, zvláštne postavenie. Verte, že sa okolo neho krútili temer všetky ženy. Tento rodený model ešte nemal ani rok, ale s mamou to zvládol hravo. Za mužov bol Leo, hviezda.
Popísať všetky modely? To chce samostatný článok a odborníka na módu. Vidieť to na vlastné oči alebo sprostredkovane na fotografiách, poprípade filme, to je ako sa hovorí „iná káva.“
Po tejto módnej šou nasledovalo podávanie tradičného chutného Rekenského gulášu, ktorý varil pán s menom opakujúcim sa i pri iných gulášoch a podľa toho čo mal na tričku napísané bol ním „Dvorný kuchár obce Rakovnica“ pán Milan Hlaváč.
Žeby gulášom sa všetko skončilo? Nie! Záver Dňa obce patril Rekenskej tanečnej zábave, ktorá sa začala o 20.00 hod. v Dome kultúry. Do tanca hrala hudobná skupina Impulz z Vyšnej Slanej pod vedením Aďa Koršinského.
Verte, že to bol vydarený Deň obce. Kto to celé zažil nám to iste potvrdí. Veď to aj tak má byť. Naši občania vedia nielen tvrdo a vytrvalo pracovať, ale sa aj dobre zabávať a aj o tom je život v našej stále krajšej a príjemnejšej obci.
Tex a foto: Dr. Jozef Sabo
FOTOREPORTÁŽ Z DŇA OBCE
![]() |
| Den obce Rakovnica 2012 |
{jcomments on}
































„Je taký kraj, kde si sa narodil.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-