Láskavé nebo, hruda plodná...
A ty jej rád hovoríš: „Moja rodná!“
Slová, ktoré predniesla Tánička Palečková urobili úvod do osláv Dňa obce Rakovnica 6. októbra 2012. „Uplynulo už 685 rokov od prvej písomnej zmienky o našej obci,“ zdôraznila v úvodnom slove konferencierka Dáška Králiková a následne privítala okrem občanov aj vzácnych hostí: Želmíru Gonosovú, starostku Rožňavského Bystrého, Jarmilu Pavlíkovú, starostku Gočaltova, Júliusa Kerekeša, starostu Rudnej, Ing. Štefana Baštáka, starostu Slavošoviec.
Po privítaní konferencierka urobila krátky prierez histórie obce a za tým sa slova ujal starosta obce Ľuboš Lešták.
Slávnostný prejav bral ako „vzácnu príležitosť na to, aby sme si pripomenuli to, čo sme prežili“ a zároveň poprial „našej dedinke, aby rástla do krásy, aby bola domovom len dobrých a šťastných ľudí.“
Zaoberal sa aj stručným hodnotením výsledkov, ktoré obec dosiahla v aktuálnom období. Ako príklad uviedol výstavbu vodovodu, ktorý je pre ľudí obce životne dôležitý. Nezabudol ani na „veľmi dobrú spoluprácu s jednotlivými zložkami obce a občanmi.“ Tie svojou činnosťou pomáhajú zveľaďovať obec.
V závere vyslovil „presvedčenie, že v nastávajúcom roku spoločne vynaložíme ešte viac úsilia na to, aby naša rodná dedinka ešte viac prekvitala.“
Básnička v podaní Janky Palečkovej dokreslila a zvýraznila vzťah k rodnej obci. Po jej vystúpení už nasledoval skvelý kultúrny program. Piesne v podaní Dominiky Ďurskej a za doprovodu pána Nemčka urobili vstup do defilé folklórnej skupiny Dubina z Rožňavy. Pod vedením vedúcej FS Ing. Ivany Nemčkovej sa na pódiu vystriedali detský súbor Haviarik, FS Dubina s tanečníkmi a spevákmi.
Menila sa jedna scéna za druhou. Spev, tanec očaroval všetkých prítomných. Striedanie ženskej i mužskej speváckej skupiny a v ich podaní príslušný repertoár spôsobil, že účastníci osláv zabudli na všedné starosti a s veľkým záujmom sa príjemne bavili. Všetky vystúpenia v podobe spevu i tanečných kreácií doprevádzala ich vlastná ľudová hudba.
Jeden potlesk za druhým sa striedali počas celého vystúpenia Haviarika i Dubiny. Veď to, čo ukázali, predviedli, zaspievali, zatancovali, bolo skutočným plnohodnotným zážitkom. Členovia súboru prezentovali stáročný folklór a jeho neopakovateľnú krásu, farebnú krojovú bohatosť, úžasné slová piesní, uchvacujúce tance, figúry. Postarší občania až pookriali i pospomínali na svoje detstvo, časy, kedy bol folklór súčasťou každodenného života i v našej obci.
Ak sa vám zdá, že vystúpením folklórnych skupín sa to skončilo, ste na omyle. Oslavy Dňa obce pokračovali v Parku slobody vystúpením šermiarskej skupiny, presnejšie, Skupiny historického šermu Kolovrat z Rožňavy pod vedením Petra Molnára. Nebola to len obyčajná ukážka, ale príbeh, v ktorom sa použili skutočné meče, luky, štíty, sekery, dýky, špeciálne dobové odevy. Bolo na čo pozerať. Zvláštnosťou bola lukostreľba. Pod dozorom členov šermiarov si to mohol vyskúšať každý, kto mal záujem. Stalo sa, že z troch možných výstrelov z luku dva boli vedľa a jeden mimo terča. Poniektorí sa aj trafili.
Stále to ešte nebolo všetko. Milé prekvapenie pre všetkých pripravila Milena Turčányiová, známa návrhárka, krajčírka, rodáčka z Rakovnice. Nielenže predstavila firmu Mima fashion, ale pripravila, prezentovala sériu zaujímavých módnych návrhov z vlastnej dielne od historických, až po súčasné. Od jednoduchých, až po extravagantné. Jej krédom je poznanie, že „v jednoduchosti je krása.“ Samozrejme k tomu je treba zvoliť správny strih, farbu, materiál. Modelky sa striedali jedna za druhou a tak isto potlesk za potleskom. Sprievodné slovo k modelom mala sama autorka.
A čo bolo ešte zvláštne? Modelky boli väčšinou naše slečny, dámy i jeden pán. Ten mal osobitné, zvláštne postavenie. Verte, že sa okolo neho krútili temer všetky ženy. Tento rodený model ešte nemal ani rok, ale s mamou to zvládol hravo. Za mužov bol Leo, hviezda.
Popísať všetky modely? To chce samostatný článok a odborníka na módu. Vidieť to na vlastné oči alebo sprostredkovane na fotografiách, poprípade filme, to je ako sa hovorí „iná káva.“
Po tejto módnej šou nasledovalo podávanie tradičného chutného Rekenského gulášu, ktorý varil pán s menom opakujúcim sa i pri iných gulášoch a podľa toho čo mal na tričku napísané bol ním „Dvorný kuchár obce Rakovnica“ pán Milan Hlaváč.
Žeby gulášom sa všetko skončilo? Nie! Záver Dňa obce patril Rekenskej tanečnej zábave, ktorá sa začala o 20.00 hod. v Dome kultúry. Do tanca hrala hudobná skupina Impulz z Vyšnej Slanej pod vedením Aďa Koršinského.
Verte, že to bol vydarený Deň obce. Kto to celé zažil nám to iste potvrdí. Veď to aj tak má byť. Naši občania vedia nielen tvrdo a vytrvalo pracovať, ale sa aj dobre zabávať a aj o tom je život v našej stále krajšej a príjemnejšej obci.
Tex a foto: Dr. Jozef Sabo
FOTOREPORTÁŽ Z DŇA OBCE
![]() |
| Den obce Rakovnica 2012 |
{jcomments on}

































„Je taký kraj, kde si sa narodil.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-