„Je taký kraj, kde si sa narodil.Láskavé nebo, hruda plodná...
A ty jej rád hovoríš: „Moja rodná!“
Slová, ktoré predniesla Tánička Palečková urobili úvod do osláv Dňa obce Rakovnica 6. októbra 2012. „Uplynulo už 685 rokov od prvej písomnej zmienky o našej obci,“ zdôraznila v úvodnom slove konferencierka Dáška Králiková a následne privítala okrem občanov aj vzácnych hostí: Želmíru Gonosovú, starostku Rožňavského Bystrého, Jarmilu Pavlíkovú, starostku Gočaltova, Júliusa Kerekeša, starostu Rudnej, Ing. Štefana Baštáka, starostu Slavošoviec.
Po privítaní konferencierka urobila krátky prierez histórie obce a za tým sa slova ujal starosta obce Ľuboš Lešták.
Slávnostný prejav bral ako „vzácnu príležitosť na to, aby sme si pripomenuli to, čo sme prežili“ a zároveň poprial „našej dedinke, aby rástla do krásy, aby bola domovom len dobrých a šťastných ľudí.“
Zaoberal sa aj stručným hodnotením výsledkov, ktoré obec dosiahla v aktuálnom období. Ako príklad uviedol výstavbu vodovodu, ktorý je pre ľudí obce životne dôležitý. Nezabudol ani na „veľmi dobrú spoluprácu s jednotlivými zložkami obce a občanmi.“ Tie svojou činnosťou pomáhajú zveľaďovať obec.
V závere vyslovil „presvedčenie, že v nastávajúcom roku spoločne vynaložíme ešte viac úsilia na to, aby naša rodná dedinka ešte viac prekvitala.“
Básnička v podaní Janky Palečkovej dokreslila a zvýraznila vzťah k rodnej obci. Po jej vystúpení už nasledoval skvelý kultúrny program. Piesne v podaní Dominiky Ďurskej a za doprovodu pána Nemčka urobili vstup do defilé folklórnej skupiny Dubina z Rožňavy. Pod vedením vedúcej FS Ing. Ivany Nemčkovej sa na pódiu vystriedali detský súbor Haviarik, FS Dubina s tanečníkmi a spevákmi.
Menila sa jedna scéna za druhou. Spev, tanec očaroval všetkých prítomných. Striedanie ženskej i mužskej speváckej skupiny a v ich podaní príslušný repertoár spôsobil, že účastníci osláv zabudli na všedné starosti a s veľkým záujmom sa príjemne bavili. Všetky vystúpenia v podobe spevu i tanečných kreácií doprevádzala ich vlastná ľudová hudba.
Jeden potlesk za druhým sa striedali počas celého vystúpenia Haviarika i Dubiny. Veď to, čo ukázali, predviedli, zaspievali, zatancovali, bolo skutočným plnohodnotným zážitkom. Členovia súboru prezentovali stáročný folklór a jeho neopakovateľnú krásu, farebnú krojovú bohatosť, úžasné slová piesní, uchvacujúce tance, figúry. Postarší občania až pookriali i pospomínali na svoje detstvo, časy, kedy bol folklór súčasťou každodenného života i v našej obci.
Ak sa vám zdá, že vystúpením folklórnych skupín sa to skončilo, ste na omyle. Oslavy Dňa obce pokračovali v Parku slobody vystúpením šermiarskej skupiny, presnejšie, Skupiny historického šermu Kolovrat z Rožňavy pod vedením Petra Molnára. Nebola to len obyčajná ukážka, ale príbeh, v ktorom sa použili skutočné meče, luky, štíty, sekery, dýky, špeciálne dobové odevy. Bolo na čo pozerať. Zvláštnosťou bola lukostreľba. Pod dozorom členov šermiarov si to mohol vyskúšať každý, kto mal záujem. Stalo sa, že z troch možných výstrelov z luku dva boli vedľa a jeden mimo terča. Poniektorí sa aj trafili.
Stále to ešte nebolo všetko. Milé prekvapenie pre všetkých pripravila Milena Turčányiová, známa návrhárka, krajčírka, rodáčka z Rakovnice. Nielenže predstavila firmu Mima fashion, ale pripravila, prezentovala sériu zaujímavých módnych návrhov z vlastnej dielne od historických, až po súčasné. Od jednoduchých, až po extravagantné. Jej krédom je poznanie, že „v jednoduchosti je krása.“ Samozrejme k tomu je treba zvoliť správny strih, farbu, materiál. Modelky sa striedali jedna za druhou a tak isto potlesk za potleskom. Sprievodné slovo k modelom mala sama autorka.
A čo bolo ešte zvláštne? Modelky boli väčšinou naše slečny, dámy i jeden pán. Ten mal osobitné, zvláštne postavenie. Verte, že sa okolo neho krútili temer všetky ženy. Tento rodený model ešte nemal ani rok, ale s mamou to zvládol hravo. Za mužov bol Leo, hviezda.
Popísať všetky modely? To chce samostatný článok a odborníka na módu. Vidieť to na vlastné oči alebo sprostredkovane na fotografiách, poprípade filme, to je ako sa hovorí „iná káva.“
Po tejto módnej šou nasledovalo podávanie tradičného chutného Rekenského gulášu, ktorý varil pán s menom opakujúcim sa i pri iných gulášoch a podľa toho čo mal na tričku napísané bol ním „Dvorný kuchár obce Rakovnica“ pán Milan Hlaváč.
Žeby gulášom sa všetko skončilo? Nie! Záver Dňa obce patril Rekenskej tanečnej zábave, ktorá sa začala o 20.00 hod. v Dome kultúry. Do tanca hrala hudobná skupina Impulz z Vyšnej Slanej pod vedením Aďa Koršinského.
Verte, že to bol vydarený Deň obce. Kto to celé zažil nám to iste potvrdí. Veď to aj tak má byť. Naši občania vedia nielen tvrdo a vytrvalo pracovať, ale sa aj dobre zabávať a aj o tom je život v našej stále krajšej a príjemnejšej obci.
Tex a foto: Dr. Jozef Sabo
FOTOREPORTÁŽ Z DŇA OBCE
 |
| Den obce Rakovnica 2012 |
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).