Tým začala napĺňať našu zvedavosť. „Motív, farby sa mi už sami ponúkajú. Potom nastane tá chvíľa, kedy zoberiem štetec, farby a začnem ukladať svoju predstavu na stenu“, vysvetľovala postup práce. Dôležitú úlohu zohráva čas. Nie je to tzv. „rýchlovka“ a „je to“. Postupne kreslí a dotvára to, čo ju v mysli najviac oslovilo. Čas plynie a obraz je na svete. Ešte dotiahnuť detaily a práca je zavŕšená.
V súčasnosti sa pani Milena venuje kresbe súvisiacej s ornamentalistikou, dekoratívnou maľbou. Ako to vzniklo? Prezradíme vám, že mladý manželský pár prestavuje rodinný dom a steny nechal k dispozícii manžel svojej žene.
Jej, zatiaľ prvou po renovácii kresbou, je zaujímavý výtvor v obývačke. Nie je ľahko ho popísať. Radšej to vyjadríme priloženými fotografiami. Tie napovedia veľa. Aj keď – ťažko predstavia tú ozajstnú atmosféru v byte.
"Obraz," podľa autorky, „vyjadruje postoj k životu, ľuďom, prírode. Kresba musí vyžarovať pozitívnu energiu. Pri pohľade na neho máme, ako rodina, dobrý pocit. To je základ toho čo robím“, zdôraznila.
Na otázku, kde boli jej začiatky a kto bol jej inšpirátorom povedala stručne „začínala som najprv sama, len tak pre potešenie. Potom ma zaujal počítač a tu mám vyskúšané „fascinujúce“ kresby. Mojim vzorom je stále Pavol Kalina, známy rožňavský maliar, reštaurátor“. Ešte jedna zvláštnosť. V byte má mladá rodinka dve kresby na stene od pána Kalinu. Tie nájdete zachytené fotoaparátom v prílohe k článku.
Poznámka: Slnečnice a Pohľad na horskú krajinu maľoval P. Kalina
Ornament je novou kresbou pani Mileny
Text: Dr. Sabo
Foto: Dr. Sabo a archív p. Mileny
{gallery}volnycas/malovanie{/gallery}
{jcomments on}

































Maľovanie je niečo pekné, vzrušujúce, motivujúce, kreatívne. Mohli by sme použiť i ďalšie slová na vyjadrenie tejto činnosti. Maľovaniu sa venuje množstvo ľudí či už profesionálne, amatérsky, alebo len tak zo záľuby pre potešenie. V Rakovnici sme objavili mladú pani Milenu, ktorá svojim spôsobom, podľahla maľovaniu. Na upresnenie. Maľuje na steny bytu.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a