aj siedmi naši spoluobčania z Rakovnice. Sú to: Július Gonos u Rótha (nežije), Ján Hencel (nežije), Ing. Ladislav Sedlák (nežije), Ing. Ondrej Popálený – 79 ročný žije v Příbrami v Čechách, Ján Pástor u Bradáše – 83 ročný žije u dcéry v Košiciach (priženil sa do Rožňavského Bystrého), Ján Molnár u Husáre – 68 ročný žije v Rakovnici, Ján Pástor u Karele (nežije).
To sú naši absolventi v Banskej Štiavnici z Rakovnice. Vážime si ich. Povzniesli baníctvo v Rožňavskom okrese (Baňa – Rožňavské Bystré, úsek Mier – Mních Rakovnica, úsek Rudník, úsek Sadlovský a úsek Bernardy). Ale aj z okolia Rožňavy boli ďalší „hutmani“, ktorí končili štúdiá v Banskej Štiavnici. Spomeniem ich: Ľudovít Trunko (vedúci bane Mier - Mních), Alexander Palička (baňa Rudník), Eugen Lapšanský (baňa Rudník a Malý Vrch), Gejza Ruman (baňa Sadlovský), Ján Kotrčka (baňa Štefan), Štefan Grančák (baňa Nižná Slaná), Ing. Emilián Beličák – 80 ročný žije v Rožňave.
Po baníckej škole v Banskej Štiavnici bola založená aj Stredná priemyselná škola geologická a banícka v Spišskej Novej Vsi. Tu skončili: Ondrej Žúdel na Hroboch (zomrel 64 ročný, pochovaný je v Rakovnici), RNDr. Ján Pástor ml. u Sedláka – 71 ročný – žije v Banskej Bystrici, Ing. Štefan Molčík – riaditeľ Geologického prieskumu v Rožňave – žije v Rožňave, Ing. Jozef Zlocha – bývalý minister životného prostredia v Bratislave – zomrel.
Nemali by sme na nich zabudnúť. Oni tiež tvorili históriu baníctva. Pripomínajme si ich. Baníctvo bola práca, chlieb, obživa, rozvoj obce Rakovnica i celého okresu.
Platí pravidlo „Kto si minulosť neváži – budúcnosť si nezaslúži“. Chovajme sa podľa tohto hesla!
10. máj 2010
Prof. Ján Fabián
Fotografie: súkromný archív Jána Šályho
{gallery}obsah/rakovnica/ban{/gallery}
{jcomments on}
pondelok, 10 máj 2010 14:35
Povzniesli baníctvo v našom regióne aj vďaka absolvovaniu baníckej školy v Banskej Štiavnici
Napísal(a) Prof. Ján Fabian
V živote je veľa vecí, ktoré sú ťažko porovnateľné a predsa sú spôsoby ako sa dajú porovnať. Je možné z baníckeho hľadiska porovnať aj Banskú Štiavnicu a Rakovnicu.
V Banskej Štiavnici vznikla v roku 1762 Banícka akadémia - prvá banícka vysoká škola na svete (založená cisárovnou Rakúsko-Uhorska Máriou Teréziou). Tu boli vyškolení tisíce banských technikov a banských inžinierov z celého sveta.
Tu na jej pokračovateľke – Vyššej priemyselnej škole baníckej v Banskej Štiavnici boli po 2. svetovej vojne vyškolení ako „banskí hutmani“
Zverejnené v
Rakovnica


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a