Dobré zárobkové možnosti sa rukolapne prejavili na zvyšovaní životnej úrovne. Hmatateľným dôkazom boli novostavby rodinných domov, rekonštrukcie starých domov. Vstup techniky do života občanov. Rozvoj kultúry v celej šírke. Rast vzdelanosti. Činnosť spoločenských organizácií...
Banícka práca si vždy vyžadovala chlapov zdravých, šikovných, nebojácnych, smelých. Dominovala spolupatričnosť, priateľský vzťah, súdržnosť. Baníci si dobre uvedomovali, že bez vzájomnej pomoci, dôvery sa takáto náročná práca nedá vykonávať. Veď také razenie šachty, zvislých komínov, trhacie práce, či samotná ťažba železnej rudy si vyžadovali precíznu tímovú prácu. Akýkoľvek omyl, zaváhanie, vždy stálo veľakrát život. Aj v našej obci zahynulo niekoľko baníkov v bani.
Ťažká práca stmelila, zjednotila baníkov. Po útlme ťažby bývalí baníci sa spojili a vytvorili v Rakovnici Banícky spolok. Predsedom spolku je Ján Lindák. Funkciu berie zodpovedne a vyvíja nemalé úsilie na to, aby sa na baníkov nezabudlo a právom sa zapísali do histórie obce zlatými písmenami.
V mene občanov všetkých baníkov sa iniciatívy chytil starosta obce. V súčasnosti sa zameriava na zriadenie Baníckeho múzea na Železnej ceste. „Projekty máme vypracované, len ich treba naplniť. Veríme, že spolu s našou obcou to dokážeme,“ optimisticky vyjadril nádej na zrealizovanie zámeru.
Základom sú financie potrebné na zrealizovanie plánu. Ako vo svojom príhovore píše starosta obce, na základe výzvy Košického samosprávneho kraja bola podaná žiadosť o dotáciu. Veríme, že v druhom kole sa to podarí.
Malé banícke múzeum bude v budove obecného úradu. Obec ochotne poskytne priestory a po každej stránke pomôže pri jeho realizácii. „Obci záleží na tom, aby múzeum bolo zriadené a zariadené na patričnej úrovni. Na základe dlhoročnej tradície sa patrí uchovať to, čo sa ešte dochovalo. Nesmieme zabúdať na históriu, minulosť ktorá nás posunula dopredu,“ pripomenul starosta obce Ľ. Lešták. Sľúbil vynaložiť osobné úsilie na to, aby sa zámer splnil a tým sa zatraktívnila obec Rakovnica.
Spoločný názor na vytvorenie baníckeho múzea podporujú členovia spolku baníkov i ostatní občania. Dokazujú to aj oslovení občania. Najstarším žijúcim obyvateľom, baníkom je Peter Bradáč, ktorý 45 rokov pracoval v bani. Banícku prácu zažil „na vlastnej koži“. Jeho názor je jednoznačný. „Treba zachovať to, čo sme prežili, urobili, vybudovali i vďaka bani. Som rád, že sa na baníkov nezabúda.“
Ján Gonos v bani pracoval 40 rokov. Poukázal na ťažkú prácu v minulosti „Baníci za prácou chodili pešo do Rožňavského Bystrého, Rudnej, Rožňava Bani ... Dedina bola na nohách už o 4,30 hod., aby baníci stihli prísť načas do práce. Vytvorením múzea vzdáme hold práci a životu baníkom.“
Ján Molnár odpracoval 35 rokov v bani. „Bolo to ťažké remeslo, ale inej práce tu nebolo. Baníci žili súdržne. Svojpomocne si stavali domy a všemožne si navzájom pomáhali. Múzeum ukáže novým generáciám ako v minulosti žili ich predkovia a vytvorí u nich predstavu o práci baníka.“
Prof. Dr. h. c. Ing. Ján Fabián, CSc., profesor baníctva na TU v Košiciach: „ Baníctvo na Gemeri a konkrétne v Rožňave, Rakovnici a na okolí zohralo v minulosti významnú ekonomickú a sociálnu úlohu. Rakovnica bola viac ako 300 rokov centrom železorudného baníctva. Je to ozajstná tradícia na ktorú netreba zabúdať. To, čo bolo doteraz v baníctve vykonané, aby bolo v našom múzeu zachované.“
Emil Koltáš – člen Baníckeho spolku v Rakovnici: „Baníctvo v obci bolo vždy dobre zapísané. Na baníctve boli odchované celé generácie. I vzhľadom k tomu je žiaduce nezabúdať na baníkov.“
Alimak, cajchovňa, cindra, fáranka, hajcmany, obzor, okov, pinga, pufajka, sersám, šos – to je iba zopár slov, ktoré pomaly zanikajú. Používali ich baníci a rozumeli im. Svätá Barbora – patrónka baníkov je stále uctievaná. Baníci si ju ako patrónku vybrali pre jej vieru a zásadovosť, ktorá im pomáhala v neľahkom živote.
A čo ostáva nám? Zachrániť všetko, čo sa ešte dá. Mať na pamäti to, čo bolo, urobilo sa pre vtedajšiu i terajšiu generáciu. Zriadenie múzea bude prejavom úcty, vďačnosti baníctvu, ktoré právom patrí k najstaršiemu povolaniu človeka na miestnej, obecnej úrovni v rámci Železnej cesty.
Veríme, že nielen slovne, ale aj materiálne sa budeme spolupodieľať na vytvorení múzea každý svojím dielom. Múzeum je záležitosťou celej obce, lebo v každej rodine určite bol aspoň jeden člen baníkom.
Banícka hymna
Banícky stav buď vždy velebený.
Banícky stav, to je naša slasť.
Bárs postrádam slnečný jas denný,
robím to pre svoju drahú vlasť.
Refrén: Všetkým synom šachty hlbokých baní
Vrúcnu ruku k priateľstvu daj!
Len zdar vždy maj,
Len zdar vždy maj,
Len zdar maj, banícky stav!
Počujete zvonku jasné znenia?
Čujete klopačky známy hlas?
Nože bratia k baniam bez meškania,
Nech Zdar Boh zavolá každý z nás.
Refrén:
Keď je práca naša dokonaná,
Vyťažený tento vzácny kov,
Odmena nám za to bude daná,
Veniec slávy prizdobí náš rov.
Refrén:
Text a foto: Dr. Sabo
{gallery}obsah/rakovnica/muzeum{/gallery}
{jcomments on}

































Baníctvo v Rakovnici má dlhoročnú tradíciu. V historických dokladoch sa píše, že od počiatku bola usadlosť, neskôr dedina, uhliarska, pozdejšie banícka. Svedčí o tom aj pečať pochádzajúca zo začiatku 19. storočia, ktorá sa stala základom terajšieho erbu obce.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a