v obci.
Mladšou tradíciou je futbalové stretnutie seniorov, fanúšikov a priateľov rakovnického futbalu. Už po štvrtýkrát sa v sobotu zišli v popoludňajších hodinách na miestnom ihrisku.
Hlavní organizátori, sponzori Viliam Kóňa a jeho dcéra Martina i tohto roku pripravili skvelé podujatie so zaujímavým programom.
Hlavnou časťou bolo futbalové stretnutie dvoch mužstiev, zložených z futbalistov, ktorých si kapitáni postupne vybrali. Zápas bol skvelý. Hráči hrali oduševnene. Útoky, obrana, góly, jedenástky a rôzne finty boli na úrovni. V podstate nešlo o výhru, ale o hru pre potešenie hráčov a radosť fanúšikov a divákov.
Okrem futbalu účastníci mali k dispozícii občerstvenie rôzneho druhu a tradične dvojaký guláš – jemnejší a ostrejší. Pochutili si na ňom mladší, starší i gurmáni.
Vyvrcholením sobotňajšieho dňa bola diskotéka na tom istom mieste. Živá hudba Ladislava Máťaša, rodáka z Rakovnice to roztočila na plné obrátky. Nikto neostal k hudobným rytmom ľahostajný.
Podľa vyjadrenia mnohých: „Bolo to super. Nemalo to chybu. Sme radi, že niečo také sa u nás deje. Ďakujeme Vilovi a Martine za krásne zážitky.“
27. júl 2010
Text a foto: Dr. Sabo
FOTOGALÉRIA Z JÚLOVEJ RAKOVNICE
{gallery}kultura/tradicie/2010{/gallery}
utorok, 27 júl 2010 17:23
Tradičné udalosti neobišli Rakovnicu ani v tohtoročnú poslednú júlovú sobotu a nedeľu Doporučený
Napísal(a) Dr. Sabo
Sú tradície, ktoré sa striktne dodržiavajú. Rakovnickou tradíciou je cirkevná i spoločenská udalosť v predposledný júlový týždeň a z neho sobota a nedeľa.
Vďaka starému pútnickému miestu na svahu Tureckej, v kostole sv. Márie Magdalény sa veriaci každoročne v túto nedeľu schádzajú, aby očistili duše i telá a načerpali novej sily, energie na celý rok. Je všeobecne známe, a dlhé roky to tak bolo, že nech už bolo počasie akékoľvek, v nedeľu bolo pekne. Tohto roku sa udiala výnimka. Pršalo, a to riadne. Slávnostný obrad (svätá omša) sa preto uskutočnil v kostole sv. Michala
Zverejnené v
Rakovnica


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a