a najkrajšie boli za obcou smerom k Plešiveckej planine. Určitý čas boli v časti Magdolna v Slovenskom Rudohorí. Malo to ale jednu nevýhodu. Občania z obce ju nemohli vidieť, lebo ju zatieňoval les.
Starosta obce si tohto roku prípravu vatry vzal, ako sa hovorí „za svoje“ a s podporou poslancov, občanov a mládeže zabezpečil také miesto, aby vatra bola viditeľná zo všetkých strán. Vybavil všetky úradné záležitosti a proces prípravy mal rýchly spád.
Občania a mládež obce na čele so starostom sa pustili do výnimočnej stavby. Ak vám poviem, že základ vatry tvoril štvorec s dĺžkou 4 metre, tak si to viete ľahko predstaviť, aké dielo to bolo. Spodná guľatina mala priemer 60 cm. Samotná výška bola temer 4 m. Smelo môžeme konštatovať, že taká vatra ešte nebola. Do histórie Rakovnice sa zapísala ako najväčšia. A len tak na okraj, aj najdlhšie horiaca.
Po zotmení to „vypuklo“. Vatru slávnostne zapálil starosta obce Ľuboš Lešták. Na fotografiách máte možnosť vidieť ako sa postupne rozhorela. Snažili sme sa zachytiť krásu plameňa, jeho metamorfózy, premeny, tvary, farby, svetelné hry na pozadí tmavej noci.
Nálada bola dobrá a mala stúpajúcu tendenciu. „Strážcovia vatry“ vydržali do skorého rána. Nesnažili sa ju uhasiť, ale nechali ju postupne dohorieť.
Vidieť ju mohli všetci občania preto, lebo bola na úžasnom mieste. Z každej strany obce, dokonca i zo susedných dedín ju pozorovali. Pri pohľade na toto „svetelné divadlo“ si poniektorí starší občania zaspomínali na časy, keď túto akciu pripravovali oni. Vyjadrili vďačnosť za to, že nové generácie sa podieľajú na odkaze a úsilí pre zachovanie dlhoročnej tradície spojenej s oslobodením našej vlasti, krajiny i obce.
Text i fotografie: Dr. Jozef Sabo
{gallery}kultura/tradicie/vatra{/gallery}
{jcomments on}
sobota, 21 máj 2011 11:43
Vatra oslobodenia v Rakovnici bola tohto roku o čosi výnimočnejšia Doporučený
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Tradícia, ktorá vznikla po oslobodení Československa sa zachováva. Pamätný deň oslobodenia je hlboko zapísaný v histórii všetkých obcí a miest nielen na Gemeri. V Rakovnici je spojený s pálením Vatry oslobodenia v predvečer sviatku. Vo sviatok sa kladú vence k pomníkom za účasti čelných predstaviteľov obce a všetkých záujemcov.
Vatra vždy tradične patrila mládeži. Tá všetko zorganizovala, pripravila a zrealizovala. Výsledkom bolo priateľské stretnutie mládeže pri vatre, ktorá svojim spôsobom každým rokom bola iná. Celé generácie sa postupne vystriedali pri tejto akcii.
Miesta, na ktorých sa akcia zrealizovala boli rôzne. Najčastejšie
Zverejnené v
Rakovnica


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a