utorok, 11 máj 2010 14:41
Vatra mieru sa rozhorela na 65. výročie ukončenia druhej svetovej vojny aj v Rakovnici
Napísal(a) Dr. J. Sabo
Pred pár dňami sme oslávili 65. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Táto historická udalosť neostala bez odozvy ani v Rakovnici. Mládež obce zorganizovala, pripravila a zrealizovala stretnutie pri „Vatre mieru“.
Započalo sa to prípravou okolo obeda ôsmeho mája. Rúči mládenci, „stavitelia“ – Paľo, Ďuro, Fero, Števo, Ondrovci, Vilo, Jano, Tomáš, Filip, Peťo, Mišo – neváhali a s chuťou sa pustili do práce. Práca im išla, ako sa hovorí „od ruky“. Za ich činnosti sa nielen zhromažďovalo drevo, ale rástla aj hranica. Vo finále získala výšku tri a pol metra. Ak si myslíte, že len mládenci sú šikovní, tak ste na omyle. Ruku k dielu priložili aj dievčatá – Dominika, Andrea, Veronika.
Keďže človek nie je len prácou živý, treba aj jesť. O perfektný guláš sa postarala šéfkuchárka Dominika. Podľa vyjadrenia konzumujúcich bol výborný. Varenie a podávanie guláša sa stáva tradíciou. Samozrejme, že nechýbalo aj ďalšie občerstvenie.
Vatra bola slávnostne zapálená o 21.30 hodine. Nálada celý čas bola super. Nikto sa nenudil a nikomu sa nechcelo ísť domov. Treba ešte pripomenúť, že účasť bola dobrá. Podľa odhadu okolo päťdesiat ľudí.
Úspešnej akcii pomohli aj sponzori svojím príspevkom. V budúcnosti mládež plánuje osloviť viacerých možných sponzorov. Dúfame, že nájdu priaznivú odozvu.
Najdôležitejšie na tom je, že naša mládež znovu obnovila staré, dobré, prospešné akcie a mieni v nich pokračovať. Podporme ich a pomôžme im udržiavať, či zakladať nové tradície, pre našu mladšiu generáciu typické.
11. máj 2010
Text: Dr. Sabo
Foto: A. Leštáková
FOTOGALÉRIA
{gallery}obsah/rakovnica/vat{/gallery}
{jcomments on}
Zverejnené v
Rakovnica


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a