zaujímavých akcií. Bc. Erika Gembická prišla s nápadom robiť Mikuláša v stacionári. Odozva bola okamžitá. Klientom sa myšlienka zapáčila. Pekná pozvánka to spečatila.
Na realizáciu potrebovala financie, ktoré získala sponzorsky. Výsledkom jej snaženia bol deň 5. december – Mikuláš. Verte, stálo to za to.
Už pri vstupe Mikuláša do miestnosti všetci oživli. V očiach im zaihrali spomienky na detstvo. Zaujímavý bol príhovor vedúcej, ktorý veľa objasnil. Historický prierez Mikulášskej tradície osvetlil podstatu, význam sviatku. Pripomíname, že sprievodcom Mikuláša bol anjel, v roli ktorého bola naša vedúca.
Mikuláš pozdravil všetkých prítomných a obdaril milou pozornosťou. Všetci sa potešili. Kávička, čaj, minerálky, keksíky, príjemné posedenie ľudí spojených podobným vekom rozvíril neformálnu besedu, rozhovor. Domov sme sa neponáhľali. Veď nám bolo dobre a príjemne sme sa cítili.
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
{jcomments on}
štvrtok, 13 december 2012 17:08
Vedúca Denného stacionára pre seniorov v Rakovnici je kreatívna, ústretová pre klientov Doporučený
Napísal(a) Dr. J. Sabo
Mikuláš. Najviac očakávania, radosti majú z neho deti. Radi sa naučia básničku, spievanku, pesničku pre Mikuláša. Súčasťou návštevy vzácneho hosťa sú darčeky. Nezáleží na veľkosti, cene. Veď je to pre radosť, potešenie i prejavenie určitej formy úcty.
Vedúca Denného stacionára pre seniorov v Rakovnici je kreatívna, ústretová pre klientov. Pomáha, zabezpečuje, realizuje zaujímavé podujatia. Ako prvá v obci už počas prvého roka zrealizovala veľa
Zverejnené v
Rakovnica


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a