uznanie, úctu za to, čo urobili, ukázali. Pri prezentácii sme našli meno autorky. Na všetko sme pozerali v pohode. Pokochali sa, obdivovali, potešili. V mnohom aj inšpirovali.
Pri mene pani Božena Ďuránová bol zaujímavý koláč. Nevšedný tvar, pekná farba, veľkosť. Nedalo nám, aby sme od tvorkyne zistili podrobnosti. Názov – Tvarohová hviezda - vianočná špecialita. Dá sa pripraviť na sladko, alebo na slano. Už pohľad na pestrofarebné usporiadanie, vzory toho čo bolo na tácke, okúzlilo. Pani Janetta Fábianová ukázala reprezentačné pečivo. Nebola to len vzorka , ale aj ďaľšie kúsky, ktoré členovia mohli ochutnať. Janetta je známa tým, že je u ľudí zapísaná ako nápaditá, šikovná cukrárka.
Výšivky, historicky cenný kus biblie ukázala pani Agnesa Molnárová. Pokochali sme sa jej zručnosťou a výsledkami práce. Vzácna cirkevná relikvia pútala zvedavosť svojim vzhľadom, vekom.
Také niečo sme ešte na výstavkách nemali, ako nám predviedla pani Zdenka Slabejová. Jej šikovné ruky, nápady mali výlučne vianočný charakter. Stromčeky, Mikuláš a ďaľšie výtvory dosiahli zaslúžený obdiv.
Bola tam aj výšivka zarámovaná ako obraz. Vytvorila ju pani Darina Gonosová.
Nielen pestrofarebné stromčeky, veniec, ale aj ukážky pečiva, cukroviniek sme obdivovali pri mene pani Kataríny Nociarovej.
Svoju jedinečnú zbierku prezentovala známa zberateľka bábik v krojoch, zo všetkých kútov sveta pani Ružena Hudecová. Pre lepšie poznanie konkrétneho kroja bol uvedený aj názov štátu. Príjemným doplnkom boli pohľadnice s vianočnou tematikou.
Pani Andrea Grunnerová prezentovala rôzne vianočné ikebany vhodné na štedrovečerný stôl, alebo obdobne aj na iné slávnostné príležitosti.
Medovníčky upiecť je jedna vec. Vyzdobiť ich je umenie. To nám ukázala pani Gitka Leštáková. Bolo to hlboko inšpiračné pre všetky gazdinky. Aj ukážka koláča tzv. „pudingoša“ zaujala.
Pestrú škálu zákuskou, ktoré prítomní aj ochutnali, predviedla pani Helena Balogová - Máťašová. Je to známa cukrárka. Okrem zákuskou na bežné, alebo slávnostné príležitosti pečie aj torty rôznych druhov.
Umelecké dielo predstavila pani Oľga Leštáková. Z perníkov vykúzlila rozprávkový domček, stromček a ukážky zdobeného drobného pečiva.
Vianočnou štólou milo prekvapila pani Ružena Dóbisová. Takto prítomným pripomenula, že tento druh pečiva má tiež svoje miesto na vianočnom stole.
Ukážky niekoľkých druhov vianočného pečiva a skvelé výšivky, ktoré používa počas Vianoc ponúkla pani Mgr. Mária Sabová. Pestré vzory už na prvý pohľad navodili vianočnú atmosféru.
Pani Táňa Dovcová sa prezentovala vlastnoručne urobenými, charakteristickými vianočnými výšivkami. Dobrý námet na dlhé zimné večery. Pozornosť upútalo aj jej vystavené pečivo.
Pri ukážkach pani Ade Leštákovej sme postáli troška dlhšie. Bolo čo obdivovať. Jej umelecká tvorba, ručne zhotovené výrobky špeciálnou technikou oslovili každého. Rôzne druhy výtvorov, pestré farby, zaujímavé tvary potešili.
Okrem tradičného stromčeka môžeme mať na Vianoce aj niečo iné. Boli to stromčeky špeciálne urobené, umelecky dotvorené, doladené, také, aké ukázala pani Anna Fábianová. Pobadali sme, že mnohí z prítomných zatúžili niečo podobné vlastniť.
Pani Ružena Koltášová sa mala tiež s čím pochváliť, čo ukázať. Snehuliak so svetlom sviečky, vianočné venčeky, stromček, ukážky pečiva, výšivky s vianočnou tematikou očarili.
Výstavka bola jedinečná, pestrá, bohatá. Čo bolo najdôležitejšie? Všetko vytvorili šikovné ruky a um našich Rakovnických žien. Slová chváli a obdivu zaznievali zo všetkých strán.
Zaslúžene.
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
{jcomments on}
nedeľa, 30 december 2012 14:35
Výstavka prác, výtvorov, zákuskov, pečiva, výšiviek, zberateľských zvláštností Rakovnických žien pred Vianocami Doporučený
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Výbor ZO JDS v Rakovnici už tradične slávnostne zvoláva zasadnutie svojich členov v decembri. Tohto roku to bolo 14. decembra. Súčasťou rokovania bola aj pestrá, rôznorodá výstavka prác, výtvorov, zákuskov, pečiva, výšiviek, zberateľských zvláštností.
Ukážky boli nádherné, jedinečné. Zaujali každého, kto sa objavil v Dome kultúry. Pozdĺž jednej zo stien sály na stoloch bolo pekne poukladané to, čo naše ženičky dokázali. Riadna pastva pre oči. Právom si zaslúžili
Zverejnené v
Rakovnica
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.