Výstavka prác, výtvorov, zákuskov, pečiva, výšiviek, zberateľských zvláštností Rakovnických žien pred Vianocami Doporučený
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Výbor ZO JDS v Rakovnici už tradične slávnostne zvoláva zasadnutie svojich členov v decembri. Tohto roku to bolo 14. decembra. Súčasťou rokovania bola aj pestrá, rôznorodá výstavka prác, výtvorov, zákuskov, pečiva, výšiviek, zberateľských zvláštností.
Ukážky boli nádherné, jedinečné. Zaujali každého, kto sa objavil v Dome kultúry. Pozdĺž jednej zo stien sály na stoloch bolo pekne poukladané to, čo naše ženičky dokázali. Riadna pastva pre oči. Právom si zaslúžili
Pri mene pani Božena Ďuránová bol zaujímavý koláč. Nevšedný tvar, pekná farba, veľkosť. Nedalo nám, aby sme od tvorkyne zistili podrobnosti. Názov – Tvarohová hviezda - vianočná špecialita. Dá sa pripraviť na sladko, alebo na slano. Už pohľad na pestrofarebné usporiadanie, vzory toho čo bolo na tácke, okúzlilo. Pani Janetta Fábianová ukázala reprezentačné pečivo. Nebola to len vzorka , ale aj ďaľšie kúsky, ktoré členovia mohli ochutnať. Janetta je známa tým, že je u ľudí zapísaná ako nápaditá, šikovná cukrárka.
Výšivky, historicky cenný kus biblie ukázala pani Agnesa Molnárová. Pokochali sme sa jej zručnosťou a výsledkami práce. Vzácna cirkevná relikvia pútala zvedavosť svojim vzhľadom, vekom.
Také niečo sme ešte na výstavkách nemali, ako nám predviedla pani Zdenka Slabejová. Jej šikovné ruky, nápady mali výlučne vianočný charakter. Stromčeky, Mikuláš a ďaľšie výtvory dosiahli zaslúžený obdiv.
Bola tam aj výšivka zarámovaná ako obraz. Vytvorila ju pani Darina Gonosová.
Nielen pestrofarebné stromčeky, veniec, ale aj ukážky pečiva, cukroviniek sme obdivovali pri mene pani Kataríny Nociarovej.
Svoju jedinečnú zbierku prezentovala známa zberateľka bábik v krojoch, zo všetkých kútov sveta pani Ružena Hudecová. Pre lepšie poznanie konkrétneho kroja bol uvedený aj názov štátu. Príjemným doplnkom boli pohľadnice s vianočnou tematikou.
Pani Andrea Grunnerová prezentovala rôzne vianočné ikebany vhodné na štedrovečerný stôl, alebo obdobne aj na iné slávnostné príležitosti.
Medovníčky upiecť je jedna vec. Vyzdobiť ich je umenie. To nám ukázala pani Gitka Leštáková. Bolo to hlboko inšpiračné pre všetky gazdinky. Aj ukážka koláča tzv. „pudingoša“ zaujala.
Pestrú škálu zákuskou, ktoré prítomní aj ochutnali, predviedla pani Helena Balogová - Máťašová. Je to známa cukrárka. Okrem zákuskou na bežné, alebo slávnostné príležitosti pečie aj torty rôznych druhov.
Umelecké dielo predstavila pani Oľga Leštáková. Z perníkov vykúzlila rozprávkový domček, stromček a ukážky zdobeného drobného pečiva.
Vianočnou štólou milo prekvapila pani Ružena Dóbisová. Takto prítomným pripomenula, že tento druh pečiva má tiež svoje miesto na vianočnom stole.
Ukážky niekoľkých druhov vianočného pečiva a skvelé výšivky, ktoré používa počas Vianoc ponúkla pani Mgr. Mária Sabová. Pestré vzory už na prvý pohľad navodili vianočnú atmosféru.
Pani Táňa Dovcová sa prezentovala vlastnoručne urobenými, charakteristickými vianočnými výšivkami. Dobrý námet na dlhé zimné večery. Pozornosť upútalo aj jej vystavené pečivo.
Pri ukážkach pani Ade Leštákovej sme postáli troška dlhšie. Bolo čo obdivovať. Jej umelecká tvorba, ručne zhotovené výrobky špeciálnou technikou oslovili každého. Rôzne druhy výtvorov, pestré farby, zaujímavé tvary potešili.
Okrem tradičného stromčeka môžeme mať na Vianoce aj niečo iné. Boli to stromčeky špeciálne urobené, umelecky dotvorené, doladené, také, aké ukázala pani Anna Fábianová. Pobadali sme, že mnohí z prítomných zatúžili niečo podobné vlastniť.
Pani Ružena Koltášová sa mala tiež s čím pochváliť, čo ukázať. Snehuliak so svetlom sviečky, vianočné venčeky, stromček, ukážky pečiva, výšivky s vianočnou tematikou očarili.
Výstavka bola jedinečná, pestrá, bohatá. Čo bolo najdôležitejšie? Všetko vytvorili šikovné ruky a um našich Rakovnických žien. Slová chváli a obdivu zaznievali zo všetkých strán.
Zaslúžene.
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
{jcomments on}
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-