uznanie, úctu za to, čo urobili, ukázali. Pri prezentácii sme našli meno autorky. Na všetko sme pozerali v pohode. Pokochali sa, obdivovali, potešili. V mnohom aj inšpirovali.
Pri mene pani Božena Ďuránová bol zaujímavý koláč. Nevšedný tvar, pekná farba, veľkosť. Nedalo nám, aby sme od tvorkyne zistili podrobnosti. Názov – Tvarohová hviezda - vianočná špecialita. Dá sa pripraviť na sladko, alebo na slano. Už pohľad na pestrofarebné usporiadanie, vzory toho čo bolo na tácke, okúzlilo. Pani Janetta Fábianová ukázala reprezentačné pečivo. Nebola to len vzorka , ale aj ďaľšie kúsky, ktoré členovia mohli ochutnať. Janetta je známa tým, že je u ľudí zapísaná ako nápaditá, šikovná cukrárka.
Výšivky, historicky cenný kus biblie ukázala pani Agnesa Molnárová. Pokochali sme sa jej zručnosťou a výsledkami práce. Vzácna cirkevná relikvia pútala zvedavosť svojim vzhľadom, vekom.
Také niečo sme ešte na výstavkách nemali, ako nám predviedla pani Zdenka Slabejová. Jej šikovné ruky, nápady mali výlučne vianočný charakter. Stromčeky, Mikuláš a ďaľšie výtvory dosiahli zaslúžený obdiv.
Bola tam aj výšivka zarámovaná ako obraz. Vytvorila ju pani Darina Gonosová.
Nielen pestrofarebné stromčeky, veniec, ale aj ukážky pečiva, cukroviniek sme obdivovali pri mene pani Kataríny Nociarovej.
Svoju jedinečnú zbierku prezentovala známa zberateľka bábik v krojoch, zo všetkých kútov sveta pani Ružena Hudecová. Pre lepšie poznanie konkrétneho kroja bol uvedený aj názov štátu. Príjemným doplnkom boli pohľadnice s vianočnou tematikou.
Pani Andrea Grunnerová prezentovala rôzne vianočné ikebany vhodné na štedrovečerný stôl, alebo obdobne aj na iné slávnostné príležitosti.
Medovníčky upiecť je jedna vec. Vyzdobiť ich je umenie. To nám ukázala pani Gitka Leštáková. Bolo to hlboko inšpiračné pre všetky gazdinky. Aj ukážka koláča tzv. „pudingoša“ zaujala.
Pestrú škálu zákuskou, ktoré prítomní aj ochutnali, predviedla pani Helena Balogová - Máťašová. Je to známa cukrárka. Okrem zákuskou na bežné, alebo slávnostné príležitosti pečie aj torty rôznych druhov.
Umelecké dielo predstavila pani Oľga Leštáková. Z perníkov vykúzlila rozprávkový domček, stromček a ukážky zdobeného drobného pečiva.
Vianočnou štólou milo prekvapila pani Ružena Dóbisová. Takto prítomným pripomenula, že tento druh pečiva má tiež svoje miesto na vianočnom stole.
Ukážky niekoľkých druhov vianočného pečiva a skvelé výšivky, ktoré používa počas Vianoc ponúkla pani Mgr. Mária Sabová. Pestré vzory už na prvý pohľad navodili vianočnú atmosféru.
Pani Táňa Dovcová sa prezentovala vlastnoručne urobenými, charakteristickými vianočnými výšivkami. Dobrý námet na dlhé zimné večery. Pozornosť upútalo aj jej vystavené pečivo.
Pri ukážkach pani Ade Leštákovej sme postáli troška dlhšie. Bolo čo obdivovať. Jej umelecká tvorba, ručne zhotovené výrobky špeciálnou technikou oslovili každého. Rôzne druhy výtvorov, pestré farby, zaujímavé tvary potešili.
Okrem tradičného stromčeka môžeme mať na Vianoce aj niečo iné. Boli to stromčeky špeciálne urobené, umelecky dotvorené, doladené, také, aké ukázala pani Anna Fábianová. Pobadali sme, že mnohí z prítomných zatúžili niečo podobné vlastniť.
Pani Ružena Koltášová sa mala tiež s čím pochváliť, čo ukázať. Snehuliak so svetlom sviečky, vianočné venčeky, stromček, ukážky pečiva, výšivky s vianočnou tematikou očarili.
Výstavka bola jedinečná, pestrá, bohatá. Čo bolo najdôležitejšie? Všetko vytvorili šikovné ruky a um našich Rakovnických žien. Slová chváli a obdivu zaznievali zo všetkých strán.
Zaslúžene.
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
{jcomments on}
nedeľa, 30 december 2012 14:35
Výstavka prác, výtvorov, zákuskov, pečiva, výšiviek, zberateľských zvláštností Rakovnických žien pred Vianocami Doporučený
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Výbor ZO JDS v Rakovnici už tradične slávnostne zvoláva zasadnutie svojich členov v decembri. Tohto roku to bolo 14. decembra. Súčasťou rokovania bola aj pestrá, rôznorodá výstavka prác, výtvorov, zákuskov, pečiva, výšiviek, zberateľských zvláštností.
Ukážky boli nádherné, jedinečné. Zaujali každého, kto sa objavil v Dome kultúry. Pozdĺž jednej zo stien sály na stoloch bolo pekne poukladané to, čo naše ženičky dokázali. Riadna pastva pre oči. Právom si zaslúžili
Zverejnené v
Rakovnica
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).