-od-
Jablká naše
Tento rok bol v Rakovnici rekordne bohatý na úrodu jabĺk. Majitelia ovocných stromov ich zbierali, ponúkali tým čo jablká nemali. Ušlo sa aj cezpoľným, rodinám, známym, blízkym i vzdialeným. Dobre sa stalo aj zveri. Už si pochutila a ešte si, najmä lesná zver, pochutí. Poľovníci na nich nezabúdajú ani jeden rok. I napriek veľkej snahe, úsiliu sa všetkým hospodárom, gazdom, vlastníkom sadov nepodarilo zozbierať celú úrodu. Jablká ostali na stromoch. Niečo spadlo na zem. Sú k dispozícii vtákom, alebo zvieratám, ktoré si ich pozbierajú, skonzumujú zo zeme.
Nový plot
Súkromie si každý chráni. Je to normálne, prirodzené a mnohokrát i potrebné. K domu patrí oplotenie, ohrada. Pestrosť týchto stavieb je rôznorodá. Záleží veľa od polohy domu, hustoty osídlenia, ale najviac od zámeru a vkusu majiteľa nehnuteľností.Pred nedávnom sme písali a doložili fotografiami o zvláštnom sympatickom oplotení v Rakovnici. Teraz vám ponúkame pohľad na novovzniknutú ohradu, ktorá sa nám páči. Je vzdušná, vkusná. Dobre zapadá do prostredia. Za ohradou sa nachádza veľká predzáhradka s altánom.
Trnky
Vždy sa tešíme na rakovnickú jeseň. Je spojená s pestrými farbami, dozrievajúcimi plodmi. Pri potulke sme narazili na skupinu kríkov. Po obhliadke nás milo prekvapili farebné listy černíc. Cvak a fotoaparát ich krásu uložil na pamäťovú kartu. Popri černicových výhonkoch rástli trnky. Jejé, jejé, potešilo nás to. Boli krásne. Ich farba lákala. Ponúkali sa „zoberte si nás a ochutnajte“. Odtrhli a ochutnali sme ten starý, ba až prastarý, voľne rastúci plod jesene. Tú chuť i teraz máme na jazyku. Jemným mrazom poštípané, sladučké a na konci doladené s decentnou trpkou chuťou. A čo je hlavné, bohaté na vitamín C. Ani citrón toľko nemá. Dalo sa odolať? No, nedalo!
Nechtík
Nechtík lekársky. Známa liečivá rastlina. Používa sa celá rastlina, alebo iba kvety a z nich okvetné lístky. Pijú sa čaje, vyrábajú tinktúry, masti. Čo lieči? Tak napríklad prečisťuje a upravuje krvný obeh, ničí pleseň, zmierňuje opuchy, pomáha pri žalúdočných a črevných chorobách, chorobách pečene, vhodný je tiež na ťažko hojace sa rany, atď. Predpovedá aj počasie. Ak sa ráno o siedme hodine kvetné úbory zatvárajú, ešte v ten deň príde dážď. Pri návšteve našich známych sme našli v tomto období rozkvitnutý nechtík. Mal púčiky, rozvinuté kvety, semená. Bol ešte plný života, energie. Táto rastlina je tak silná, že právom môžeme veriť jej mimoriadnym liečivým účinkom. Čaj z nechtíka príjemne chutí a jednoducho sa pripravuje. Stačí jedna vrchovatá čajová lyžička byliny na štvrť litra prevarenej vody. Lúhuje sa 3 – 5 min.
Farba jesene
Prešli sme sa po obci Rakovnica. Zaujala nás jedna ulica. Len tak na okraj. Ulice v obci máme, ale nie sú pomenované. Nie sme tak veľká obec, aby tu človek poblúdil, alebo nenašiel toho, koho hľadá. Čo nás na prvý pohľad zaujalo? Bol to taký malý romanticko- jesenný pohľad. Strom zrezaný na ker nachádzajúci sa v prírodnom plote a vedľa neho drevená brána. Zastavili sme sa. Pokochali pohľadom na prírodnú krásu a výtvor človeka. Ostatné zaznamenal fotoaparát.
Starý dom
Obdivujeme architektúru v mestách, ale i v obciach. Každá je poznačená vekom. Najkrajšie, podľa nás sú sakrálne stavby a potom hrady, zámky, kúrie, mestské domy atď. Všetko to nesie jedinečnú pečať doby, v ktorej vznikli. Je to úžasné, keď sa to všetko zachová. Nás oslovil jeden z domov v našej obci Rakovnica. Je to dom tiež poznačený svojou dobou. Klasický, pre obec typický dom s „gankom“. Urobil ho pre nás neznámy majster – stolár. Určite pochádzal z našej dediny. Veď voľakedy temer všetky remeslá boli v obci zastúpené. Budovu dotvára studňa, nachádzajúca sa pred domom. Je to starý drevený zrub ošľahaný slnkom, vetrom, dažďom, snehom, mrazom. Pokochajme sa pohľadom na šikovnosť a um tých, čo žili pred nami.
Šípky
Šípky sú plody ruže šípovej, voľne rastúcej. To na úvod. Voľakedy sa zbierali, vykupovali a spracovávali na džemy, čaje. Často sa vyvážali do zahraničia a bol o ne veľký záujem. Pochádzali z čistej horskej prírody. Nie je to nostalgia za niečím, čo už nie je. Šípky rastú bez toho, čo sa s nimi urobí alebo neurobí. Škoda snáď môže byť len v tom, že mnoho ľudí by si i dnes mohlo privyrobiť zberom lesných plodov, vrátane šípok. V súčasnosti si starší ľudia pre vlastnú potrebu nazbierajú a usušia plody na čaj. Obsahujú veľa prírodného vitamínu C. V Rakovnici sme si vybrali ker obsypaný týmito užitočnými plodmi. Rástol spolu s iným krom. Urobili sme zopár záberov, ktoré vám ponúkame. Prečo? Lebo plody šípok sú ozaj krásne.
Húsky
Gá, gá, gága gá. Hovorí vám to niečo? Možno áno a možno nie. Tak akosi gágajú husi. Náš sused v Rakovnici ich chová niekoľko. Pri návšteve u neho sme ho požiadali o možnosť nafotografovať si teraz len dvojčlenný kŕdeľ. Medzi nami, aj oni majú radi husacinu, preto sa ich kŕdeľ zmenšil. Husi nás privítali riadnym gagotom. Najmä gunár. Ten sa postavil do pózy strážcu dvora. Aj zasyčal na nás ako had. Bránil svoje teritórium. Hospodár Pavel mal pre nich urobené romantické exkluzívne jazierko, v ktorom sa radi kúpali, čistili, plávali. Pri fotografovaní nám to aj predviedli. Husi pán domu choval kvôli svojmu vnukovi, aby poznal živé domáce zvieratá. Mal aj zopár kúr – kohútov. Vidieť niečo v televízii, zoologickej záhrade, alebo doma na vlastné oči, to je veľký rozdiel. Pre rastúceho chlapca jedinečným nezabudnuteľným zážitkom. Veď čo neurobí šťastný dedko pre milovaného vnuka. Všetko. A tak by to malo byť všade. Okrem husí nás zaujal upravený exteriér. Netreba veľa opisovať. Fotografie to vyjadria stručne, jasno, zrozumiteľne, názorne.
Text a fotografie Dr. Jozef Sabo
{jcomments on}

































Sneh prišiel koncom novembra aj na horný Gemer trochu prekvapivo, aj keď mnohí z nás si na neho robili zálusk. Nemusím písať, že sa to týkalo najmä našej najmladšej generácie. Biela perina akoby bola prikryla i niekoľko doteraz neuverejnených príspevkov aj od nášho prispievateľa pána Dr. Jozefa Saba z Rakovnice. Rozhodol som sa uverejniť ich pod jedným titulkom, ale s viacerými medzitiulkami. Našiel si zaujímavé témy, preto by bolo na škodu si ich nevšimnúť. A nakoniec sa blíži
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-