a pri ukážkach jazdeckej polície, ktorá v úvode otvorila celý program, sme doslova onemeli. Na pódiu sa striedali vystúpenia materských a základných škôl, tanečných a speváckych skupín a čerešničkou na záver podujatia bola výborná hudba country bandu Betliarske vidly. Je naozaj ťažké slovami opísať atmosféru sobotňajšieho dňa, preto Vás pozývame pozrieť a zaspomínať si spolu s nami na tohtoročnú Hubertovu jazdu prostredníctvom priložených fotografií.
A napriek tomu, že výtvory našich kreatívcov boli krásne všetky, predsa len po hlasovaní odbornej poroty a verejnosti sme vybrali niekoľko najlepších ...
Tu sú víťazi 19. ročníka:
Za netradičný výrobok s názvom „Múdrosť jesennej kompozície“ získala špeciálnu cenu Stredná odborná škola gen. Viesta, konkrétne kolektív žiakov I. U a II. U triedy.
Najlepší koláč: 1. miesto Oľga Hižnayová – tekvicové muffiny, 2. miesto Elena Kochjarová – jesenné snívanie, 3. miesto Mária Mogyorodiová – jesenné ruže.
Najkrajšia vyrezávaná tekvica: Odborná porota: 1. miesto Šimon a Nina Mišankovci za „Strašiaka“, 2. miesto Sabina Maťková za „gaštanového koníka s kočom“ a 3. miesto Vikinka Pavková za „tekvicový dom s balkónmi“. Cena verejnosti: 1. miesto Filip Hižnay, 2. miesto Lili Belánová, 3. miesto Vanda Almáši.
Najkrajšia maľovaná tvár: 11-členný kolektív žiakov ZUŠ Revúca, lebo oni namaľovali všetky najkrajšie maľované tváre.
Sekanie sekerou: Lukáš Dobšinský, I. B, Lubeník.
Skladanie klátika: Marcel Krštieň, II. A, Muráň.
Lov jeleňa: Sofia Šebešténová I. A, ZŠ Hviezdoslavova.
Jazda zručnosti na koni: Betina Šimko na koni Elvis.
Dostih: 1. miesto Laura Kočišová, 2. miesto Jano Šimko, 3. miesto Gabriela Smereková.
Celkový víťaz Hubertovej jazdy: Martina Hrbálová na koni Legenda.
Gratulujeme a dovidenia v Revúcej na Hubertovej jazde 2019...!
Grétka Citrjaková,
Fotografie: Peter Poboček


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a