Tradičné jesenné slávnosti sú aj oslavou prírody, a tá ukázala, že jej zákony majú prednosť pred ľudskými vždy. Celý deň výdatne pršalo! Vôbec to však neprekážalo koníkom ani jazdcom, no a napokon ani nám ostatným, lebo sme kultúrny program i väčšinu tradičných hubertovských atrakcií presunuli pod strechu Mestského domu kultúry...
V programe vystúpili: dychová hudba SMZ Jelšava, Folklórna skupina Spod Kohúta so svojou ľudovou hudbou, deti z oboch materských škôl a žiaci troch základných škôl v meste, seniori spevokolu Úsvit pri ZO JDS, Detský folklórny súbor Lykovček a FS Lykovec so svojou ľudovou hudbou.
Súčasťou programu boli sprievodné akcie: prezentácie rybárskej kuchyne i včelích produktov a výrobkov z medu a včelieho vosku, prezentácia Súkromnej strednej obchodnej školy (za zmienku určite stojí, že na tejto škole v rámci študijných odborov pribudne predmet, ktorý sa bude venovať vzdelávaniu včelárov), ďalej prezentácia Turisticko-informačného centra, Mestských lesov Revúca, lesná pedagogika Lesov SR, výstava poľovníckych trofejí či výstava a tvorba detských umelecko-výtvarných prác. Tí, čo sa nestihli vyfarbiť či zmaľovať, mohli vyskúšať aj maľovanie na tvár na stanovištiach základných umeleckých škôl, kreatívne variácie s papierom zabezpečilo papiernictvo Compact. Nechýbala ani každoročná výstava a oceňovanie Základnej organizácie Slovenského zväzu chovateľov v priestoroch Centra voľného času v Revúcej. Súťažilo sa o najlepší domáci koláč z jesennej úrody, o najkrajšiu vyrezávanú tekvicu, o najkrajšiu jesennú ikebanu... Vyhrali všetci, ktorí napriek všetkému prišli, lebo získali – dobrú náladu a kopu hubertovských zážitkov...!
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
FOTO: Peter Poboček


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a