Tradične, chlebom a soľou, s hudobnou produkciou ľudovej hudby folklórneho súboru Lykovec, ich tentoraz privítala riaditeľka múzea Diana Lamperová. Nórskeho veľvyslanca zaujal areál múzea, Park národovcov, stála expozícia a samozrejme samotná výstava, ktorá vznikla v spolupráci veľvyslanectva Nórskeho kráľovstva so Slovenskou národnou knižnicou. V Múzeu Prvého slovenského gymnázia sa koná pri príležitosti 4. ročníka divadelného festivalu Slovenské kortyny 2019 a je venovaná nórskemu dramatikovi, básnikovi, politikovi a známej osobnosti európskeho kultúrneho a spoločenského života na prelome 19. a 20. storočia Bjørnstjernovi Bjørnsonovi.
Držiteľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1903 bol aktívnym a hlasným zástancom mieru, ako aj práv malých národov. Na sklonku 19. storočia sa aktívne zapájal do boja Slovákov a obhajoval ich práva na vlastný jazyk a identitu v rámci Rakúska-Uhorska. Vďaka jeho článkom v európskej tlači sa svet dozvedel o vtedajšej situácii Slovákov. Bjørnsonove myšlienky o ľudských právach, demokracii a právach malých národov získali podporu po prvej svetovej vojne a inšpirovali budovanie národov po celej Európe. Fragmenty z jeho
života návštevníkom vernisáže v úvode prezentovala malá scénická kompozícia v podaní Juraja Genčanského. Nórsky veľvyslanec takisto predstavil niektoré aktivity a život svojho významného rodáka a vyjadril potešenie, že mal možnosť navštíviť naše mesto a osobne otvoriť výstavu B. Bjørnsona.
Výstava na samostatných paneloch predstavuje etapy života a oblasti tvorby nórskeho spisovateľa a jeho boj za slobodu Slovákov na prelome 19. a 20. storočia. Do konca októbra 2019 je sprístupnená v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia.
Text a foto: Katarína Kvetková
Maj Gemer - Revúcke listy on line


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a