V súčasnosti žije, tvorí a pôsobí ako rezidenčný umelec v galérii Rooftop Arts Centre (UK), kde založila a vedie výtvarné kurzy pre deti.
Vo svojej tvorbe sa venuje najmä maľbe, inštalácii a práci s materiálom. Vystavovala na Slovensku a aktívne sa zúčastňuje skupinových výstav vo Veľkej Británii, Švajčiarsku.
Poprosila som ju o rozhovor...
Vaša tvorba je pre nás zobrazením iných svetov, ktoré sú skryté nášmu tradičnému vnímaniu reality. Kde beriete svoju inšpiráciu?
Sú v podstate všade. Témy a inšpirácie nachádzam v kolobehu každodenného života v triviálnych situáciách a taktiež vychádzam z osobného pozorovania, skúmania.
Kde pramenia začiatky Vašej práce a čo Vás priviedlo k štúdiu výtvarného umenia?
Výtvarným umením žijem od malička. Dalo by sa povedať, naozaj od útleho detstva, keďže moja mamka je tiež výtvarníčkou a zároveň bola a aj stále je skvelou učiteľkou momentálne v SZUŠ Artiana. Keďže ZUŠ-ky fungujú na báze popoludňajšieho vyučovania, detstvo som trávila práve tu. Priamo vo výtvarnej „kuchyni“. A keďže svet umenia bol po každej stránke pre mňa neskutočne ohromujúci, relatívne skoro bolo rozhodnuté, ktorým smerom povedú ďalšie moje kroky.
Čo bolo najväčšou výzvou pri vytváraní Vášho umenia v cudzej krajine?
Ja som človek, ktorý mal odjakživa sedemmíľové čižmy a teda bolo len otázkou času, kedy vycestujem za hranice ☺. V cudzine je fascinujúce, že tam prichádzate najskôr inkognito, ako nepopísaný papier a s prvým hlbokým nádychom začínate odznova. To máte presne ako s každým novým obrazom. Je to síce dlhá cesta, ale na konci každej cesty je cieľ. No a práve táto cesta za cieľom ma neskutočne baví, pretože je to proces, ktorý vás obohacuje, napĺňa a posúva vpred. Je to také skúšanie a prekračovanie vlastných limitov.
Aké techniky, postupy maľby, materiály a nástroje najčastejšie využívate ?
Byť umelcom je naozaj veľkou výhodu, pretože vo svojej práci neustále bádate, hľadáte, experimentujete, vymýšľate. Primárne pracujem s maľbou. Ale občas si odskočím aj k inštalácii ☺. V maľbe pracujem s kombinovaním rozličných techník, základom je maľba akrylom, pretože akryl je rýchla technika a keďže rýchlo schne, tak môžete pracovať súbežne s rozličným materiálom. Zvyknem využívať fixky, rôzne rydlá, ostré predmety, ale aj sklo, obrazy tiež šijem a tak rôzne. Užívam, vychutnávam si vlastne každý jeden krok od zmontovania rámu, napnutia plátna, nanesenia šepsu (šeps je náterová hmota používaná pre prípravu plátna) až po posledný ťah štetca. No a pri inštaláciách sa koncentrujem na materiál, ktorý má určitú výpovednú hodnotu, skúsenosť, vlastnú históriu, niečo zažité.
Je niečo, čo vytvárate najradšej a akým záľubám sa venujete vo voľnom čase?
Ja celkovo som veľmi rada kreatívna a stále rada niečo robím. Nedokážem sedieť len tak. Niekedy keď sa stane, že nemám čo na práci, ma to štve, že nemám do čoho pichnúť. Ale to je naozaj minimálne, lebo tých činností je dosť. Keď nie som v ateliéri, tak som vo svojej pracovni doma a pracujem na ručne maľovaných taškách, tričkách a budujem vlastnú designovú fashion značku. Potrpím si na dobrom a kvalitnom jedle, tak tvorím aj v kuchyni. No a keďže mám psíka, tak veľmi rada s ním trávim čas a spolu s manželom relaxujeme všetci v prírode alebo záhrade.
Robíte umenie aj na zákazku podľa priania niekoho iného?
Nie. Vyskúšala som to, ale nenašla som sa v tom. Mala som pocit, že to čo robím, nerobím ja, ale niekto iný. Ja sa snažím robiť umenie, ktoré si ma samo nájde, osloví diváka alebo potenciálneho majiteľa.
Stalo sa Vám, že keď ste už s prácou bola skoro hotová, a po bližšom zadívaní sa Vám to znepáčilo a začali ste znova, kým to nebolo to „pravé“?
Jasné. Je to prirodzený vývoj tvorby. Absolútne sa tomu nebránim. Niekedy obraz zvesím nedokončený zo steny, odložím a on si tak pomaly oddychuje. Neskôr v ten „ pravý čas“, kedy sa dostaví nutkanie opäť sa k nemu vrátim a pokračujem. Niekedy sa zase naštvem a zrecyklujem ho. Každý obraz má vlastnú identitu, auru a musí dozrieť v správny čas.
Využívate pri maľovaní techniku tzv. color blocking (použitie troch a viacerých kontrastných farieb na jednom obraze s cieľom rozbiť jednotu priestoru)?
Úprimne? Ja som sa nikdy vo svojich dielach nesnažila o tento systém, i keď na aktuálnej výstave to môže v niektorých dielach evokovať. Ale nie, môj zámer to nie je.
Keďže, už máte za sebou nemalé množstvo úspechov, ktoré pokladáte za svoje najväčšie?
Myslím, že najväčšiu radosť som mala z toho, keď som dostala email a v ňom bolo potvrdenie, že moje práce boli vybrané na výstavu do Londýna, do „Mekky umenia“. Vlastne asi každú pozitívnu správu ohľadom tvorby, aj vo svojom živote všeobecne, pokladám za úspech, lebo potom Vám dochádza, že to čo robíte, má zmysel.
Zažili ste počas Vášho tvorenia aj niečo nevšedné, čo Vám utkvelo v pamäti?
Nevšedných zážitkov bolo niekoľko. Raz som pracovala na inštalácii, ktorá pozostávala asi zo 4000 drobných kúskov drievok. Tie kúsky boli vlastne drevené lišty, časti nábytkov, podláh, proste materiálu z konkrétnych, ale mne neznámych domácností. Materiál, ktorý pôvodne slúžil, ale svoj účel už splnil a tak bol pri rekonštrukcii domov surovo vyhodený do technických kontajnerov. No a ja som chodila po sídliskách a v sutinách, v troskách a kontajneroch som tento materiál zbierala pre svoju inštaláciu do vriec. Potom som s tým vykračovala sama, krásne vyobliekaná, cez celé staré mesto v Bratislave pešo až do školy, sprevádzaná užasnutými pohľadmi okoloidúcich.
Ako často navštevujete Vašu rodinu, Vaše rodisko? Je Vám niekedy smutno? Vaše plány do budúcnosti?
Niekedy to bolo častejšie, no s pribúdajúcimi aktivitami a povinnosťami je to o dosť zložitejšie, takže iba dvakrát do roka. Ale samozrejme na dlhšie. Určite by som si priala, aby to mohlo byť častejšie. Moje plány do budúcnosti sú aj naďalej na sebe pracovať. A keďže v súčasnosti robím výtvarné kurzy pre deti, ktoré sa tešia popularite a dobrej návštevnosti, tak možno časom to rozšíriť a dopracovať sa k vlastnej škole v zahraničí.
Máte obľúbený citát, myšlienku či rituál, ktorý Vás sprevádza pri Vašej tvorbe?
Konkrétny citát nemám. Ale vždy si ateliér musím upratať, keď začínam nový cyklus tvorby. ☺
Krása, premenlivosť, koníček v podobe autorkinej práce s umením – to je to, čo nám obdivovateľom umenia ponúka výstava našej rodáčky Daniely R. Laboš, na ktorú Vás srdečne pozývame a želáme Vám príjemný umelecký zážitok.
Výstava tvorby výtvarníčky je nainštalovaná v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej od 7.2.2020 do 13.3.2020.
Text: V. K., Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ Revúca – TIC
Foto: K. Molnárová, E. Kochjarová
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).