V súčasnosti žije, tvorí a pôsobí ako rezidenčný umelec v galérii Rooftop Arts Centre (UK), kde založila a vedie výtvarné kurzy pre deti.
Vo svojej tvorbe sa venuje najmä maľbe, inštalácii a práci s materiálom. Vystavovala na Slovensku a aktívne sa zúčastňuje skupinových výstav vo Veľkej Británii, Švajčiarsku.
Poprosila som ju o rozhovor...
Vaša tvorba je pre nás zobrazením iných svetov, ktoré sú skryté nášmu tradičnému vnímaniu reality. Kde beriete svoju inšpiráciu?
Sú v podstate všade. Témy a inšpirácie nachádzam v kolobehu každodenného života v triviálnych situáciách a taktiež vychádzam z osobného pozorovania, skúmania.
Kde pramenia začiatky Vašej práce a čo Vás priviedlo k štúdiu výtvarného umenia?
Výtvarným umením žijem od malička. Dalo by sa povedať, naozaj od útleho detstva, keďže moja mamka je tiež výtvarníčkou a zároveň bola a aj stále je skvelou učiteľkou momentálne v SZUŠ Artiana. Keďže ZUŠ-ky fungujú na báze popoludňajšieho vyučovania, detstvo som trávila práve tu. Priamo vo výtvarnej „kuchyni“. A keďže svet umenia bol po každej stránke pre mňa neskutočne ohromujúci, relatívne skoro bolo rozhodnuté, ktorým smerom povedú ďalšie moje kroky.
Čo bolo najväčšou výzvou pri vytváraní Vášho umenia v cudzej krajine?
Ja som človek, ktorý mal odjakživa sedemmíľové čižmy a teda bolo len otázkou času, kedy vycestujem za hranice ☺. V cudzine je fascinujúce, že tam prichádzate najskôr inkognito, ako nepopísaný papier a s prvým hlbokým nádychom začínate odznova. To máte presne ako s každým novým obrazom. Je to síce dlhá cesta, ale na konci každej cesty je cieľ. No a práve táto cesta za cieľom ma neskutočne baví, pretože je to proces, ktorý vás obohacuje, napĺňa a posúva vpred. Je to také skúšanie a prekračovanie vlastných limitov.
Aké techniky, postupy maľby, materiály a nástroje najčastejšie využívate ?
Byť umelcom je naozaj veľkou výhodu, pretože vo svojej práci neustále bádate, hľadáte, experimentujete, vymýšľate. Primárne pracujem s maľbou. Ale občas si odskočím aj k inštalácii ☺. V maľbe pracujem s kombinovaním rozličných techník, základom je maľba akrylom, pretože akryl je rýchla technika a keďže rýchlo schne, tak môžete pracovať súbežne s rozličným materiálom. Zvyknem využívať fixky, rôzne rydlá, ostré predmety, ale aj sklo, obrazy tiež šijem a tak rôzne. Užívam, vychutnávam si vlastne každý jeden krok od zmontovania rámu, napnutia plátna, nanesenia šepsu (šeps je náterová hmota používaná pre prípravu plátna) až po posledný ťah štetca. No a pri inštaláciách sa koncentrujem na materiál, ktorý má určitú výpovednú hodnotu, skúsenosť, vlastnú históriu, niečo zažité.
Je niečo, čo vytvárate najradšej a akým záľubám sa venujete vo voľnom čase?
Ja celkovo som veľmi rada kreatívna a stále rada niečo robím. Nedokážem sedieť len tak. Niekedy keď sa stane, že nemám čo na práci, ma to štve, že nemám do čoho pichnúť. Ale to je naozaj minimálne, lebo tých činností je dosť. Keď nie som v ateliéri, tak som vo svojej pracovni doma a pracujem na ručne maľovaných taškách, tričkách a budujem vlastnú designovú fashion značku. Potrpím si na dobrom a kvalitnom jedle, tak tvorím aj v kuchyni. No a keďže mám psíka, tak veľmi rada s ním trávim čas a spolu s manželom relaxujeme všetci v prírode alebo záhrade.
Robíte umenie aj na zákazku podľa priania niekoho iného?
Nie. Vyskúšala som to, ale nenašla som sa v tom. Mala som pocit, že to čo robím, nerobím ja, ale niekto iný. Ja sa snažím robiť umenie, ktoré si ma samo nájde, osloví diváka alebo potenciálneho majiteľa.
Stalo sa Vám, že keď ste už s prácou bola skoro hotová, a po bližšom zadívaní sa Vám to znepáčilo a začali ste znova, kým to nebolo to „pravé“?
Jasné. Je to prirodzený vývoj tvorby. Absolútne sa tomu nebránim. Niekedy obraz zvesím nedokončený zo steny, odložím a on si tak pomaly oddychuje. Neskôr v ten „ pravý čas“, kedy sa dostaví nutkanie opäť sa k nemu vrátim a pokračujem. Niekedy sa zase naštvem a zrecyklujem ho. Každý obraz má vlastnú identitu, auru a musí dozrieť v správny čas.
Využívate pri maľovaní techniku tzv. color blocking (použitie troch a viacerých kontrastných farieb na jednom obraze s cieľom rozbiť jednotu priestoru)?
Úprimne? Ja som sa nikdy vo svojich dielach nesnažila o tento systém, i keď na aktuálnej výstave to môže v niektorých dielach evokovať. Ale nie, môj zámer to nie je.
Keďže, už máte za sebou nemalé množstvo úspechov, ktoré pokladáte za svoje najväčšie?
Myslím, že najväčšiu radosť som mala z toho, keď som dostala email a v ňom bolo potvrdenie, že moje práce boli vybrané na výstavu do Londýna, do „Mekky umenia“. Vlastne asi každú pozitívnu správu ohľadom tvorby, aj vo svojom živote všeobecne, pokladám za úspech, lebo potom Vám dochádza, že to čo robíte, má zmysel.
Zažili ste počas Vášho tvorenia aj niečo nevšedné, čo Vám utkvelo v pamäti?
Nevšedných zážitkov bolo niekoľko. Raz som pracovala na inštalácii, ktorá pozostávala asi zo 4000 drobných kúskov drievok. Tie kúsky boli vlastne drevené lišty, časti nábytkov, podláh, proste materiálu z konkrétnych, ale mne neznámych domácností. Materiál, ktorý pôvodne slúžil, ale svoj účel už splnil a tak bol pri rekonštrukcii domov surovo vyhodený do technických kontajnerov. No a ja som chodila po sídliskách a v sutinách, v troskách a kontajneroch som tento materiál zbierala pre svoju inštaláciu do vriec. Potom som s tým vykračovala sama, krásne vyobliekaná, cez celé staré mesto v Bratislave pešo až do školy, sprevádzaná užasnutými pohľadmi okoloidúcich.
Ako často navštevujete Vašu rodinu, Vaše rodisko? Je Vám niekedy smutno? Vaše plány do budúcnosti?
Niekedy to bolo častejšie, no s pribúdajúcimi aktivitami a povinnosťami je to o dosť zložitejšie, takže iba dvakrát do roka. Ale samozrejme na dlhšie. Určite by som si priala, aby to mohlo byť častejšie. Moje plány do budúcnosti sú aj naďalej na sebe pracovať. A keďže v súčasnosti robím výtvarné kurzy pre deti, ktoré sa tešia popularite a dobrej návštevnosti, tak možno časom to rozšíriť a dopracovať sa k vlastnej škole v zahraničí.
Máte obľúbený citát, myšlienku či rituál, ktorý Vás sprevádza pri Vašej tvorbe?
Konkrétny citát nemám. Ale vždy si ateliér musím upratať, keď začínam nový cyklus tvorby. ☺
Krása, premenlivosť, koníček v podobe autorkinej práce s umením – to je to, čo nám obdivovateľom umenia ponúka výstava našej rodáčky Daniely R. Laboš, na ktorú Vás srdečne pozývame a želáme Vám príjemný umelecký zážitok.
Výstava tvorby výtvarníčky je nainštalovaná v podkroví Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej od 7.2.2020 do 13.3.2020.
Text: V. K., Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ Revúca – TIC
Foto: K. Molnárová, E. Kochjarová


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a