už teraz však môžeme uviesť, že súčasťou podujatí bude profesionálne divadelné predstavenie, koncert speváckeho zboru z družobného mesta, hudobný koncert či čítanie z Kukučínovho diela v podaní známych osobností...
Do programu podujatí bude patriť aj vernisáž, verejné čítanie a vyhodnotenie súťaže „Kukučínove mladé letá v Revúcej“, ktorá sa rozbieha práve v týchto dňoch.
V nasledujúcej časti vám sprostredkúvame propozície oboch súťaží, azda ich radi posuniete školákom vo vašom okolí. Niektorí tak môžu veľmi užitočne 
stráviť dni aktuálnych vynútených „prázdnin“.
Literárna súťaž
Prvé slovenské literárne gymnázium, Gymnázium Martina Kukučína, Mestské kultúrne stredisko a Mesto Revúca pri príležitosti 160. výročia narodenia Martina Kukučína vyhlasujú literárnu súťaž vo vlastnej tvorbe KUKUČÍNOVE MLADÉ LETÁ V REVÚCEJ.
Vlastná literárna tvorba: poézia 1 – 3 básne, próza 1 – 2 strojom písané normované strany.
Cieľová skupina: žiaci druhého stupňa ZŠ a osemročných gymnázií, študenti stredných škôl a dospelí autori v regióne BBSK.
Súťaž bude prebiehať v troch kategóriách:
1. kategória – žiaci II. stupňa ZŠ (8. a 9. ročník), 8-ročných gymnázií (tercia a kvarta)
2. kategória – žiaci SŠ (1. až 4. ročník), 8-ročných gymnázií (kvinta až oktáva)
3. kategória – dospelí autori
Vyhlásenie súťaže 9. marca 2020, uzávierka súťaže 30. apríla 2020.
Podmienky súťaže:
Súťaže sa môže zúčastniť každý autor, ktorého súťažná práca nebola doposiaľ publikovaná.
Každý zúčastnený autor môže poslať do súťaže najviac 3 práce v rozsahu 1 – 2 strojom písané strany formátu A4; odošle ich v troch kópiách v slovenskom jazyku a jednu verziu práce pošle elektronicky na adresu:
Súťaží sa v literárnych žánroch: poézia, próza.
Na jednom liste môže byť len jedna práca.
Na súťažné práce je potrebné uviesť meno a priezvisko autora, vek, školu, adresu školy, kontakt, triedu, kategóriu a zodpovedného pedagóga.
Každý list súťažných prác musí byť čitateľne označený menom autora.
Literárne práce posielajte do 30. apríla 2020 v zalepenej obálke na adresu:
Prvé slovenské literárne gymnázium, Clementisova 1166, 050 01 Revúca
Súťažné práce posúdi odborná porota, ktorá si vyhradzuje právo pri nedodržaní propozícií práce do súťaže nezaradiť alebo neudeliť niektorú z cien.
Slávnostné vyhodnotenie súťaže sa uskutoční v druhej polovici máji 2020, presný dátum uvedieme v pozvánke.
Výsledky súťaže budú zverejnené na webových stránkach vyhlasovateľov súťaže.
Prosíme o dodržanie týchto pokynov.
Práce nespĺňajúce podmienky budú zo súťaže vyradené.
Informácie: 058/442 64 01; ; www.pslgrevuca.eu
Výtvarná súťaž
Súkromná základná umelecká škola Artiana, Múzeum Prvého slovenského gymnázia, Mestské kultúrne stredisko a Mesto Revúca si Vás dovoľujú pozvať k účasti na výtvarnej súťaži KUKUČÍNOVE MLADÉ LETÁ V REVÚCEJ (160. výročie narodenia Martina Kukučína).
Súťaže sa môžu sa zúčastniť žiaci ZŠ, SŠ a ZUŠ v regióne Banskobystrického samosprávneho kraja.
Podmienky súťaže: výtvarne spracovať v technike kresby, maľby alebo grafiky život, tvorbu a gymnaziálne štúdiá Martina Kukučína.
Výtvarné práce posielajte nezrolované, nepaspartované. Formát maximálne A2.
Súťažné kategórie:
1. žiaci od 6 do 8 rokov
2. žiaci od 9 do 11 rokov
3. žiaci od 12 do 14 rokov
4. žiaci od 15 do 19 rokov
Uzávierka: 30. apríla 2020
Výtvarné práce budú vystavené v priestoroch Múzea Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Autori ocenených prác budú pozvaní na slávnostnú vernisáž v druhej polovici máji 2020, presný dátum uvedieme v pozvánke. Výsledky súťaže budú zverejnené na webových stránkach vyhlasovateľov súťaže.
Všetky práce označte štítkom, zároveň priložte aj zoznam odoslaných prác. Súťažné práce sa nevracajú!
Práce zasielajte na adresu: SZUŠ ARTIANA, Sládkovičova 63, 050 01 Revúca
Kontakt pre ďalšie informácie: 0918 378 583;
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.