Že kedy, keď nie teraz, prišiel ten správny čas skúsiť spoznať to NAŠE SLOVENSKO a pritom nájsť v prítomnosti a slobodne odpovede ohľadne svojej budúcnosti.
Tak som sa rozhodol urobiť rozhodnutie neovplyvnené strachom a vydať sa na svoju ŽIVOTNÚ CESTU, pre ktorú som si vybral Cestu hrdinov SNP.
Pre ozrejmenie. Cesta hrdinov SNP je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku, ktorá začína v Duklianskom priesmyku, kde je vedená dôležitá cestná spojnica medzi Slovenskom a Poľskom a končí na západe Slovenska, pri Devínskom hrade. Cesta prechádza horstvami, ale na určitých úsekoch zachádza aj do obývaných kotlín a tamojších sídel, do miest, kde sa odohrali významné udalosti počas Slovenského národného povstania alebo počas oslobodzovania krajiny v rokoch 1944 až 1945.
Plánovanie som veľmi neriešil. Nakúpil som potrebnú výbavu a už som len čakal, kedy mi to kuriér prinesie. Večer pred odchodom batoh vážil 25 kg, tak muselo začať znižovanie váhy odstraňovaním možno nepotrebných vecí. Vo výbave batohu nakoniec skončili: stan pre dve osoby, spacák, karimatka, lekárnička, 2 krátke tričká, 1 dlhé a 1 krátke nohavice, spodné prádlo a ponožky, funkčné prádlo, trekingové palice, horák, ešus, príbor, čelovka, nožík, kresadlo, solárna nabíjačka, vak na vodu a jedlo na 2-4 dni.
Cestu som sa rozhodol absolvoval sám, a to bez nejakých predošlých skúseností. Čo ovplvynilo aj moju prvú noc v stane, ktorá v prostredí lesa nebola jednoduchá. Zo strachu čo to vonku prasklo a z rannej zimy, keď som mal oblečené všetky veci, som aj tak nespal ani minútu.
No východ slnka ma vždy upokojil, a tak som sa stále mohol zbaliť a vyraziť na cestu.
Každé ráno som plánoval, lebo som sa musel spoliehať iba na seba a na obsah batoha, ktorý som celú cestu niesol na chrbte. Zamýšľal som sa, kde si doplním zásoby jedla či vody a kde si nájdem miesto a postavím stan, keďže kvôli opatreniam boli zatvorené všetky ubytovne a reštaurácie.
Večera bola hlavný prísun živín. Na raňajky som mal oriešky, müsli, kávu. Obed nebol každý deň, ale chlebík alebo rýchla polievka pomohla. Večera bola najlepšia. Hotová polievka, ktorú som si ohrial po postavení stanu, založení ohňa a celého rituálu.
Prvý týždeň mi počasie prialo. No keď som sa dostal do Nízkych Tatier, tak vtedy som zistil svoje limity a sily. Ale ani dážď, hmla, krúpy, blesky, ba ani sneh a neskutočná zima, ma nepresvedčili o tom, aby som to vzdal a išiel domov. Už ma veľa ľudí sledovalo a držalo mi palce. Bol deň, keď mi zmokol spacák a všetky veci v batohu, pončo sa roztrhlo a chlieb čo som mal mať na večeru bol ako špongia. Ani to ma nezlomilo a išiel som ďalej.
Postupne ako sa začali zmierňovať opatrenia, mohol som si dopriať teplú posteľ, sprchu či výdatný obed. Boli dni ťažké, ale veľa dní bolo fantastických. Mnohé z nich sa mi hlboko zaryli do pamäte a vynárajú sa mi ako nevšedné okamihy spojené s krásami prírody, ktorá nás obklopuje, ale aj s ľuďmi, ktorí sú jej súčasťou a ktorých som cestou stretol. Lebo práve oni ma ubytovali aj keď nemuseli. Nabalili jedlom na cestu. Rozospievali pri gitare a dobrom jedle. Ukázali správny smer, kúpili obed alebo sa so mnou iba rozprozprávali. Aj keď iba nie je iba. -:)
Celá cesta mi trvala 27 dní so vzdialenosťou 750 km. Ale nebolo to o zdolaní cieľa, ale o samotnej ceste.
Priniesla mi pokoj na duši. Ale odnášam si z nej aj väčší rešpekt k slobode a pocit, že budem takým človekom, akým chcem byť. Lebo ŽIVOT JE CESTA a treba ho prežívať každým dňom v prítomnosti.
Je to nádherný pocit večer zaspávať a povedať si že „dnešný deň stál za to“.
Život nie je ľahký, tak isto ako táto cesta. Ale dá sa zvládnuť! Chce to najmä silu a podporu rodiny a kamarátov.
Pre mňa určite nebola posledná. Budúci rok sa určite vrátim a zopakujem si to. No tentoraz už nepôjdem sám, vďaka VÁM. :)
P. Š.
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-