Že kedy, keď nie teraz, prišiel ten správny čas skúsiť spoznať to NAŠE SLOVENSKO a pritom nájsť v prítomnosti a slobodne odpovede ohľadne svojej budúcnosti.
Tak som sa rozhodol urobiť rozhodnutie neovplyvnené strachom a vydať sa na svoju ŽIVOTNÚ CESTU, pre ktorú som si vybral Cestu hrdinov SNP.
Pre ozrejmenie. Cesta hrdinov SNP je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku, ktorá začína v Duklianskom priesmyku, kde je vedená dôležitá cestná spojnica medzi Slovenskom a Poľskom a končí na západe Slovenska, pri Devínskom hrade. Cesta prechádza horstvami, ale na určitých úsekoch zachádza aj do obývaných kotlín a tamojších sídel, do miest, kde sa odohrali významné udalosti počas Slovenského národného povstania alebo počas oslobodzovania krajiny v rokoch 1944 až 1945.
Plánovanie som veľmi neriešil. Nakúpil som potrebnú výbavu a už som len čakal, kedy mi to kuriér prinesie. Večer pred odchodom batoh vážil 25 kg, tak muselo začať znižovanie váhy odstraňovaním možno nepotrebných vecí. Vo výbave batohu nakoniec skončili: stan pre dve osoby, spacák, karimatka, lekárnička, 2 krátke tričká, 1 dlhé a 1 krátke nohavice, spodné prádlo a ponožky, funkčné prádlo, trekingové palice, horák, ešus, príbor, čelovka, nožík, kresadlo, solárna nabíjačka, vak na vodu a jedlo na 2-4 dni.
Cestu som sa rozhodol absolvoval sám, a to bez nejakých predošlých skúseností. Čo ovplvynilo aj moju prvú noc v stane, ktorá v prostredí lesa nebola jednoduchá. Zo strachu čo to vonku prasklo a z rannej zimy, keď som mal oblečené všetky veci, som aj tak nespal ani minútu.
No východ slnka ma vždy upokojil, a tak som sa stále mohol zbaliť a vyraziť na cestu.
Každé ráno som plánoval, lebo som sa musel spoliehať iba na seba a na obsah batoha, ktorý som celú cestu niesol na chrbte. Zamýšľal som sa, kde si doplním zásoby jedla či vody a kde si nájdem miesto a postavím stan, keďže kvôli opatreniam boli zatvorené všetky ubytovne a reštaurácie.
Večera bola hlavný prísun živín. Na raňajky som mal oriešky, müsli, kávu. Obed nebol každý deň, ale chlebík alebo rýchla polievka pomohla. Večera bola najlepšia. Hotová polievka, ktorú som si ohrial po postavení stanu, založení ohňa a celého rituálu.
Prvý týždeň mi počasie prialo. No keď som sa dostal do Nízkych Tatier, tak vtedy som zistil svoje limity a sily. Ale ani dážď, hmla, krúpy, blesky, ba ani sneh a neskutočná zima, ma nepresvedčili o tom, aby som to vzdal a išiel domov. Už ma veľa ľudí sledovalo a držalo mi palce. Bol deň, keď mi zmokol spacák a všetky veci v batohu, pončo sa roztrhlo a chlieb čo som mal mať na večeru bol ako špongia. Ani to ma nezlomilo a išiel som ďalej.
Postupne ako sa začali zmierňovať opatrenia, mohol som si dopriať teplú posteľ, sprchu či výdatný obed. Boli dni ťažké, ale veľa dní bolo fantastických. Mnohé z nich sa mi hlboko zaryli do pamäte a vynárajú sa mi ako nevšedné okamihy spojené s krásami prírody, ktorá nás obklopuje, ale aj s ľuďmi, ktorí sú jej súčasťou a ktorých som cestou stretol. Lebo práve oni ma ubytovali aj keď nemuseli. Nabalili jedlom na cestu. Rozospievali pri gitare a dobrom jedle. Ukázali správny smer, kúpili obed alebo sa so mnou iba rozprozprávali. Aj keď iba nie je iba. -:)
Celá cesta mi trvala 27 dní so vzdialenosťou 750 km. Ale nebolo to o zdolaní cieľa, ale o samotnej ceste.
Priniesla mi pokoj na duši. Ale odnášam si z nej aj väčší rešpekt k slobode a pocit, že budem takým človekom, akým chcem byť. Lebo ŽIVOT JE CESTA a treba ho prežívať každým dňom v prítomnosti.
Je to nádherný pocit večer zaspávať a povedať si že „dnešný deň stál za to“.
Život nie je ľahký, tak isto ako táto cesta. Ale dá sa zvládnuť! Chce to najmä silu a podporu rodiny a kamarátov.
Pre mňa určite nebola posledná. Budúci rok sa určite vrátim a zopakujem si to. No tentoraz už nepôjdem sám, vďaka VÁM. :)
P. Š.
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.