Po dokončení právnických štúdií zložil rigorózne a advokátske skúšky a usadil sa ako advokát vo Veľkej Revúcej. Staral sa o deti po nebohom Samuelovi Ormisovi. Július Botto a pamätná budova gymnázia 45 rokov žili vedľa seba ako pamätníci. Pomáhal ľuďom v mestečku, pracoval literárne, historicky, písal do Slovenských Pohľadov. Napísal životné monografie: Jonáš Záborský, Michal Miloslav Hodža, Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, ktoré obsahujú veľmi dôležité historické dokumenty pre dejiny Slovenska v 19. storočí. Vo Veľkej Revúcej bol v mestskom zastupiteľstve.
Československá republika splnila sny a túžby jeho života a pamätná budova otvorila bránu pre slovenské deti do slovenského gymnázia. Československé štátne reálne gymnázium v Revúcej vzniklo z iniciatívy Júliusa Botta, ktorý bol jeden z najmladších profesorov učiteľského zboru bývalého I. slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej. Študenti ho volali Baťuška. Funkciu dočasného správcu vykonával od 14. októbra 1920 do 1. novembra 1922. Dňa 29. októbra 1922 sa na gymnáziu zriadil „Spolok pre podporovanie nemajetných študentov“, ktorého sa stal predsedom. Ťažko bolo zohnať stredoškolských profesorov s potrebnou kvalifikáciou. Často prichádzala pomoc z Čiech. Po dvojročnom vedení správy štátneho reálneho gymnázia sa vrátil k svojmu advokátskemu povolaniu, stal sa verejným notárom vo Veľkej Revúcej a učil dejepis slovenských študentov na gymnáziu.
Július Botto dňa 29. septembra 1926 zomrel v Revúcej. Profesorský zbor si uctil jeho pamiatku pietnou spomienkou na mimoriadnej porade v deň jeho smrti. Prof. Rudolf Klačko prehovoril pred zhromaždenými žiakmi o živote a význame zosnulého. Na znamenie hlbokého smútku sa vyučovanie prerušilo. Dňa 1. októbra celý profesorský zbor a zástupcovia žiakov vyslovili rodine úprimnú sústrasť a 2. októbra sa celé gymnázium zúčastnilo na pohrebe, ktorý bol podľa obradov evanjelickej a. v. cirkvi. So svojím bývalým učiteľom sa rozlúčil biskup dr. Jur Janoška a priatelia zosnulého z celého Gemera.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Ročné správy Československého štátneho reálneho gymnázia vo Veľkej Revúcej.
Zborník spomienok. 50 rokov Československého reálneho gymnázia v Revúcej 1920 – 1970.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a