Po dokončení právnických štúdií zložil rigorózne a advokátske skúšky a usadil sa ako advokát vo Veľkej Revúcej. Staral sa o deti po nebohom Samuelovi Ormisovi. Július Botto a pamätná budova gymnázia 45 rokov žili vedľa seba ako pamätníci. Pomáhal ľuďom v mestečku, pracoval literárne, historicky, písal do Slovenských Pohľadov. Napísal životné monografie: Jonáš Záborský, Michal Miloslav Hodža, Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, ktoré obsahujú veľmi dôležité historické dokumenty pre dejiny Slovenska v 19. storočí. Vo Veľkej Revúcej bol v mestskom zastupiteľstve.
Československá republika splnila sny a túžby jeho života a pamätná budova otvorila bránu pre slovenské deti do slovenského gymnázia. Československé štátne reálne gymnázium v Revúcej vzniklo z iniciatívy Júliusa Botta, ktorý bol jeden z najmladších profesorov učiteľského zboru bývalého I. slovenského evanjelického gymnázia v Revúcej. Študenti ho volali Baťuška. Funkciu dočasného správcu vykonával od 14. októbra 1920 do 1. novembra 1922. Dňa 29. októbra 1922 sa na gymnáziu zriadil „Spolok pre podporovanie nemajetných študentov“, ktorého sa stal predsedom. Ťažko bolo zohnať stredoškolských profesorov s potrebnou kvalifikáciou. Často prichádzala pomoc z Čiech. Po dvojročnom vedení správy štátneho reálneho gymnázia sa vrátil k svojmu advokátskemu povolaniu, stal sa verejným notárom vo Veľkej Revúcej a učil dejepis slovenských študentov na gymnáziu.
Július Botto dňa 29. septembra 1926 zomrel v Revúcej. Profesorský zbor si uctil jeho pamiatku pietnou spomienkou na mimoriadnej porade v deň jeho smrti. Prof. Rudolf Klačko prehovoril pred zhromaždenými žiakmi o živote a význame zosnulého. Na znamenie hlbokého smútku sa vyučovanie prerušilo. Dňa 1. októbra celý profesorský zbor a zástupcovia žiakov vyslovili rodine úprimnú sústrasť a 2. októbra sa celé gymnázium zúčastnilo na pohrebe, ktorý bol podľa obradov evanjelickej a. v. cirkvi. So svojím bývalým učiteľom sa rozlúčil biskup dr. Jur Janoška a priatelia zosnulého z celého Gemera.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Ročné správy Československého štátneho reálneho gymnázia vo Veľkej Revúcej.
Zborník spomienok. 50 rokov Československého reálneho gymnázia v Revúcej 1920 – 1970.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.