V zápisnici mesta z júna 1878 je evidovaná žiadosť väčšiny obyvateľov, aby sa mesto stalo patrónom nad vznikajúcim hasičským spolkom. Mesto vo svojom uznesení vyhlásilo, že ak vznikne hasičský spolok, s radosťou sa stane jeho patrónom. O mesiac neskôr dňa 18. júla 1878 sa uskutočnila zakladajúca schôdza Dobrovoľného hasičského spolku v Revúcej, na ktorej už boli prijaté stanovy, ktoré poslali na schválenie ministerstvu. Spolok bol založený na základe dobrovoľnosti, vzájomnej pomoci a podpory. Senátor mesta mu poskytol veľkú miestnosť v novopostavenom mestskom hostinci. Veliacou rečou bola maďarčina. Novovytvorený revúcky hasičský zbor mal názov „Nagyröczei önk tüzoltó egyesulet“ (Veľkorevúcka dobrovoľná ohňohasičská jednota).
Hlavným veliteľom sa stal Jozef Nierensee. Do funkcie námestníka hlavného veliteľa zvolili Gustáva Floriána Nandrássyho.
Na schôdzi sa rokovalo o zabezpečení najnutnejšieho výstroja, ako aj o činnosti zboru. Najväčší problém bol so získaním financií na rovnošatu. Uniforma pozostávala z bielych nohavíc, bielej blúzy s červenými výložkami, na ktorých boli písmená ӦT. Uniformu dopĺňala čierna kožená čiapka. Prvý organizovaný zásah novovytvoreného hasičského zboru bol pri požiari 29. septembra 1878, kedy vďaka jeho rýchlemu zásahu zhorelo len sedem domov. V roku 1885 bol hlavný veliteľ Jozef Nierensee na základe rozhodnutia ministerstva preložený do Lučenca. Po jeho odchode v roku 1886 bol za hlavného veliteľa zvolený Gustáv Florián Nandrássy. Jeho funkciu po dvoch rokoch prevzal Bedrich Heinz, riaditeľ uniálnej spoločnosti, ktorý bol vynikajúcim a populárnym veliteľom. Často z vlastných peňazí platil výdavky spojené s výcvikom zboru.
Rok 1894 priniesol reorganizáciu v zbore. Veliteľom sa stal Ondrej Turzo a vo funkcii zotrval 10 rokov. V tomto období sa pre nedostatok peňazí pre hasičský zbor nič nezakúpilo. Dňa 3. júla 1904 bol za veliteľa zvolený JUDr. Milan Botto, syn advokáta, slovenského historika a bývalého profesora Prvého slovenského gymnázia Júliusa Bottu. Neskôr sa ukázalo, že jeho zvolenie bolo šťastným riešením pre rozpadajúci sa zbor. Hneď od začiatku sa prejavil ako energický veliteľ, ktorý s najväčšou usilovnosťou a vytrvalosťou začal viesť a cvičiť členov zboru. Po roku Bottovho velenia boli pre zbor zakúpené nové hadice. V tomto období boli prepracované a schválené nové stanovy. Pre všetkých členov zboru, ale aj predstaviteľov mesta bolo sklamaním, keď JUDr. Milan Botto 24. apríla 1911 na valnom zhromaždení požiadal o uvoľnenie z funkcie. Novým veliteľom sa stal JUDr. Abrahám Mihálik a bol ním do roku 1919. Počas prvej svetovej vojny bol zbor nefunkčný. 13. mája 1920 bol za veliteľa zvolený Ľudovít Ferdinandy.
28. októbra 1918 bola v Prahe vyhlásená ČSR. V novovytvorenej republike vznikol Sväz dobrovoľného hasičstva československého. Ústrednej Zemskej hasičskej jednote podliehali okresné hasičské jednoty, ktoré boli zakladané od roku 1922. Vznikali postupne a podľa vzniku dostávali poradové čísla, ktoré sa stali súčasťou ich názvu. V Revúcej bola založená Okresná hasičská jednota č. 42.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava.
DUBOVSKÝ, Dušan. Hasičstvo v Revúcej a v okolí. Revúca : Mestské kultúrne stredisko, 1998
Magistrát mesta Revúca, nespracovaný fond, zápisnice mesta 1878
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a