Priskoro dospel. Priskoro. V čase, keď mal dozrieť ako človek a azda aj ako umelec, vtedy, keď mal vykročiť pevnejšou nohou do života, odišiel do hôr. A vo chvíli, keď sa mal jeho život naplno rozvinúť a priniesť plody, musel zomrieť. Básnik povstania – Ján Brocko – zomrel na následky pľúcnej choroby rok po oslobodení.
Bola to smutná mladosť. Rozbitie republiky spôsobilo, že prešiel z rožňavského gymnázia do Tisovca. Už vtedy písal, publikoval, prekladal z cudzích jazykov...
Po maturite začal študovať právo v Bratislave, no už po roku vypuklo Povstanie. Mladý a oduševnený Ján nemohol zostať bokom. Stal sa redaktorom revúckych povstaleckých novín a 23. októbra po obsadení mesta odišiel do hôr...
„Krv moja žiari, k vysokým hviezdam tryská.
Po horách slovenských čujte, hľa, výkriky.
To srdce vrelé priložte na ohniská,
chystajte zradcom smrť, hrdinom pomníky...“
Na 75. výročie úmrtia Janka Brocka sa 7. júla 2021 uskutočnila pri jeho hrobe na Mestskom cintoríne v Revúcej pietna spomienka. Okrem primátora mesta Júliusa Buchtu sa jej zúčastnili aj funkcionári SZPB – predseda Ústrednej rady Pavol Sečkár, tajomník Norbert Lacko, predseda miestnej Základnej organizácie Ján Kochan a ďalší predstavitelia mesta.
Krátky pietny program pripomenul život nášho povstaleckého básnika, ktorý zomrel iba rok po oslobodení na následky pľúcnej choroby. Po dlhšom čase sa podľa výtvarného návrhu Vincenta Blanára podarilo zabezpečiť aj rekonštrukciu náhrobníka Brockovho hrobu. Celý projekt bol realizovaný s finančnou podporou Úradu vlády SR a s prispením mesta, ktoré aj realizovalo celý projekt.
Na podujatí položili kytičku kvetov k hrobu básnika aj žiaci ZŠ Hviezdoslavova, ktorej riaditeľka Monika Galovičová prisľúbila patronát školy nad miestom posledného odpočinku nášho slávneho rodáka.
Život je dar, ktorý sme dostali. Je plný tajomstiev, je to cesta zahalená hmlou a nikto nevie, čo nás na nej čaká. Život je krásny a v podstate veľmi prostý. Vie však byť aj zložitý a krutý tým, že mnohé udalosti nedokážeme ovplyvniť. Jednoducho prídu. Hocikedy, v najbližšom okamihu nás môže niečo fatálne zaskočiť, poraziť, trápiť, bolieť. A my to nebudeme môcť zmeniť. Budeme to musieť len prežiť. Umenie žiť znamená prežívať nielen radosť, ale tiež prežiť a uniesť veľké bremená a trápenia...
Ján Brocko žil život krátky, no intenzívny a plný!
Po jeho skone v takom mladom veku musela nosiť ťažké bremeno smútku jeho matka Karolína ešte 22 rokov – presne toľko, koľko jej syn Ján pobudol na tomto svete. Teraz ležia vedľa seba v revúckej zemi...
Večná sláva hrdinom!
 |
 |
 |
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
Foto: K. Kvetková, Revúcke listy
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a