Ako dodáva, je presvedčený, že spolu s aktívnymi občanmi, poslancami a pracovníkmi mesta dokážu ešte viac. „Verím v spoluprácu, ktorá prináša lepší život pre ľudí. Či je to v kraji, alebo v meste. Preto stojí za mnou tím šikovných kandidátov do mestského zastupiteľstva, na ktorých sa budem môcť spoľahnúť,“ zdôrazňuje súčasný primátor, podľa ktorého nám celoštátna politika ukazuje, čo sa stane, keď sa k moci dostanú amatéri. „Namiesto plnenia veľkolepých sľubov prinášajú iba chaos a nefungujúce experimenty. Toto v Revúcej nepotrebujeme. Ponúkam skúsenosť, riešenia a reálne výsledky.“
Čo Revúcu čaká v nasledujúcich štyroch rokoch?
Július Buchta a jeho tím pripravujú desiatky projektov, napríklad cez Plán obnovy či Plán pre spravodlivú transformáciu. „Mojou prioritou je vybudovanie vnútrobloku, ktorý je naplánovaný na obdobie septembra – októbra 2022. Ide o projekt, kde v Sídlisku stred III sa bude vysádzať zeleň, osadia sa fitness prvky, na ploche súčasného trávnika vznikne malý kopec na sánkovanie,“ konkretizuje primátor.
Medzi jeho plánmi je však i modernizácia futbalového ihriska a vybudovanie zavlažovania trávnatej plochy, alebo rekonštrukcia budovy mestského úradu prostredníctvom Plánu obnovy. „Plánujem vybudovať cyklotrasu, cyklochodník, či cyklodrezinu. Spoločne by tak vzniklo niekoľko desiatok kilometrov novej cyklocesty. Tento rok začneme stavať aj najväčšie detské ihrisko v Revúcej, na ktoré sme z eurofondov získali 760 000 eur. V oblasti životného prostredia sme vybavili na projekt zberného dvora 620 000 eur,“ dodáva Buchta s tým, že zámer bude podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Samozrejme pokračuje v úsilí o zachovanie a modernizovanie nemocnice v Revúcej ako aj Okresného súdu a vytváranie podmienok pre vznik nových pracovných miest hlavne v oblasti cestovného ruchu.
Medzi jeho ďalšie zámery patrí vybudovanie kruhovej križovatky medzi Slovenskou sporiteľnou a Mestskou tržnicou, výstavba denného stacionára, či modernizácia učební a dielní pre žiakov škôl.
Žiadanou novinkou bude tobogan na mestskom kúpalisku, ktorý všetkým deťom spríjemní letné dni. Cez BBSK sa tento rok začne aj s premenou Prvého literárneho gymnázia na krásny projekt pod názvom Litterra v sume 2,8 milióna eur. Kompletný zoznam priorít volebného programu Júliusa Buchtu nájdete v samostatnej prílohe e-mailu, prípadne na webovej stránke juliusbuchta.sk
Čo sa podarilo počas posledného volebného obdobia?
Samospráva pod vedením Júliusa Buchtu pre Revúcu získala v tomto volebnom období 2,8 milióna eur z mimorozpočtových zdrojov. Za ne okrem iného zrekonštruovala hlavnú cestnú tepnu cez Revúcu. Do ďalších chodníkov a ciest investovala 1,3 milióna eur. Medzi ostatné úspešné projekty patrí modernizácia základnej umeleckej školy s celkovou investíciou 617 000 eur či regulácia rieky Zdychavka za 660 000 eur, vďaka čomu sa už tak často nevybrežuje. Aj na kúpalisku je už krajšie po rekonštrukcii malého bazéna a výstavbe multifunkčného ihriska za 270 000 eur.
V tomto roku mesto realizuje výstavbu nových parkovacích miest v sume 240 000 eur, chodníky za vyše 100 000 eur, opravuje sa fasáda múzea. Rozbehli sa práce na multifunkčnej športovej hale, ako aj na opláštení umelej ľadovej plochy spolu za štyri milióny eur.
„Pripravili sme skvelú koncepciu Hlavného mesta kultúry a vo finále sme uspeli proti oveľa väčším mestám ako Banská Bystrica či Hlohovec. Vďaka tomu bude Revúca žiť mnohými zaujímavými akciami,“ uzatvára primátor Július Buchta.
Ing. Lucia Goliášová
V prípade záujmu môžete Júliusa Buchtu kontaktovať telefonicky či e-mailom, prípadne navštíviť jeho
webovú stránku:
tel.: 0905 114 683
e-mail:
web: juliusbuchta.sk

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-