Ako dodáva, je presvedčený, že spolu s aktívnymi občanmi, poslancami a pracovníkmi mesta dokážu ešte viac. „Verím v spoluprácu, ktorá prináša lepší život pre ľudí. Či je to v kraji, alebo v meste. Preto stojí za mnou tím šikovných kandidátov do mestského zastupiteľstva, na ktorých sa budem môcť spoľahnúť,“ zdôrazňuje súčasný primátor, podľa ktorého nám celoštátna politika ukazuje, čo sa stane, keď sa k moci dostanú amatéri. „Namiesto plnenia veľkolepých sľubov prinášajú iba chaos a nefungujúce experimenty. Toto v Revúcej nepotrebujeme. Ponúkam skúsenosť, riešenia a reálne výsledky.“
Čo Revúcu čaká v nasledujúcich štyroch rokoch?
Július Buchta a jeho tím pripravujú desiatky projektov, napríklad cez Plán obnovy či Plán pre spravodlivú transformáciu. „Mojou prioritou je vybudovanie vnútrobloku, ktorý je naplánovaný na obdobie septembra – októbra 2022. Ide o projekt, kde v Sídlisku stred III sa bude vysádzať zeleň, osadia sa fitness prvky, na ploche súčasného trávnika vznikne malý kopec na sánkovanie,“ konkretizuje primátor.
Medzi jeho plánmi je však i modernizácia futbalového ihriska a vybudovanie zavlažovania trávnatej plochy, alebo rekonštrukcia budovy mestského úradu prostredníctvom Plánu obnovy. „Plánujem vybudovať cyklotrasu, cyklochodník, či cyklodrezinu. Spoločne by tak vzniklo niekoľko desiatok kilometrov novej cyklocesty. Tento rok začneme stavať aj najväčšie detské ihrisko v Revúcej, na ktoré sme z eurofondov získali 760 000 eur. V oblasti životného prostredia sme vybavili na projekt zberného dvora 620 000 eur,“ dodáva Buchta s tým, že zámer bude podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Samozrejme pokračuje v úsilí o zachovanie a modernizovanie nemocnice v Revúcej ako aj Okresného súdu a vytváranie podmienok pre vznik nových pracovných miest hlavne v oblasti cestovného ruchu.
Medzi jeho ďalšie zámery patrí vybudovanie kruhovej križovatky medzi Slovenskou sporiteľnou a Mestskou tržnicou, výstavba denného stacionára, či modernizácia učební a dielní pre žiakov škôl.
Žiadanou novinkou bude tobogan na mestskom kúpalisku, ktorý všetkým deťom spríjemní letné dni. Cez BBSK sa tento rok začne aj s premenou Prvého literárneho gymnázia na krásny projekt pod názvom Litterra v sume 2,8 milióna eur. Kompletný zoznam priorít volebného programu Júliusa Buchtu nájdete v samostatnej prílohe e-mailu, prípadne na webovej stránke juliusbuchta.sk
Čo sa podarilo počas posledného volebného obdobia?
Samospráva pod vedením Júliusa Buchtu pre Revúcu získala v tomto volebnom období 2,8 milióna eur z mimorozpočtových zdrojov. Za ne okrem iného zrekonštruovala hlavnú cestnú tepnu cez Revúcu. Do ďalších chodníkov a ciest investovala 1,3 milióna eur. Medzi ostatné úspešné projekty patrí modernizácia základnej umeleckej školy s celkovou investíciou 617 000 eur či regulácia rieky Zdychavka za 660 000 eur, vďaka čomu sa už tak často nevybrežuje. Aj na kúpalisku je už krajšie po rekonštrukcii malého bazéna a výstavbe multifunkčného ihriska za 270 000 eur.
V tomto roku mesto realizuje výstavbu nových parkovacích miest v sume 240 000 eur, chodníky za vyše 100 000 eur, opravuje sa fasáda múzea. Rozbehli sa práce na multifunkčnej športovej hale, ako aj na opláštení umelej ľadovej plochy spolu za štyri milióny eur.
„Pripravili sme skvelú koncepciu Hlavného mesta kultúry a vo finále sme uspeli proti oveľa väčším mestám ako Banská Bystrica či Hlohovec. Vďaka tomu bude Revúca žiť mnohými zaujímavými akciami,“ uzatvára primátor Július Buchta.
Ing. Lucia Goliášová
V prípade záujmu môžete Júliusa Buchtu kontaktovať telefonicky či e-mailom, prípadne navštíviť jeho
webovú stránku:
tel.: 0905 114 683
e-mail:
web: juliusbuchta.sk
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-