„Povznesme sa nad zemskú márnosť a nechajme všetko tu stáť v starej koľaji, aby sme vyzdvihnúc sa do výšin nebeských uzreli nový život a nový svet. Každodenne tu pozorujeme iba podvod, klam, neprávosť, zlobu a stonásobne prestupovanie desiatich božích prikázaní. Čože nás teda má k takémuto nepriaznivému životu pútať? Vzdiaľme sa od našej matky Zeme a viďme nášho najbližšieho, neustále kolotajúceho tovariša Zeme, či by sme sa tu lepšie necítili, pokojný a blahodarnejší život viesť nemohli, slovom, náš krátky čas života v nevinnej tichosti a bratskej svornosti nedokončili?“
Tri nové literárne skulptúry transformoval z knižiek do železa zručný Revúčan Braňo Sviežený a doplnil tak doterajší literárny depozitár mesta, ktorý sa začal napĺňať kovovými artefaktmi už pred rokom. Prvé tri takéto objekty vytvorila umelecká kováčka Andrea Ďurčová z Hajnáčky v podobe turčianskeho Olejkára na brehu Zdychavky, teleskopu za MsÚ a stromu šťastia v Parku Múzea PSG.
Nové tri rozprávkové sochy mali včera aj krstných otcov – Ondreja Luntera z BBSK, nášho primátora Júliusa Buchtu a riaditeľa OOCR Gemer Jaroslava Hrica. Dlhý život bez hrdze im želali rozprávkové sudičky a na večnú statickú cestu ich vypravili desiatky Revúčanov za veselých gemerských pesničiek v podaní FS Lykovec s ľudovou hudbou.
Nech sa im teda v Revúcej dobre stojí...!
J. Genčanský
MsKS v Revúcej
Fotografie: Peter Poboček
| R O Z P R Á V K O V É M I E S T A V M E S T E R E V Ú C A |
Revúca 21.7.2022 – V meste Revúca slávnostne predstavili “rozprávkovo-kúzelné miesta”, ktoré potešia domácich, ako aj návštevníkov mesta. Ich cieľom je cez rozprávkové postavy slávnych revúckych rozprávkarov a fantasy majstrov Samuela a Gustáva Reussovcov a Pavla Dobšinského pripomenúť literárnu slávu tohto mesta. Mesto vidí v tejto téme príležitosť pre rozvoj kultúry aj cestovného ruchu.
K trom umeleckým inštaláciám od majsterky „čierneho remesla“ Andrey Ďurčovej z Hajnáčky pribudli v Revúcej ďalšie tri sochy z dielne miestneho kováča Branislava Svieženého. Tie dnes slávnostne odhalil primátor mesta Július Buchta spoločne s podpredsedom Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrejom Lunterom a riaditeľom oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER. Práve cez členský príspevok Rozvojovej agentúry BBSK v OOCR GEMER bol tento projekt finančne podporený sumou 6 000 eur.
Rozprávková prehliadka jednotlivých miest obohatená „živými“ postavami v dobových kostýmoch sa začala pri soche Laktibradu pred budovou Mestského hostinca. Táto postava je z rovnomennej rozprávky, ktorá je ako mnoho ďalších „uložená“ v knihe Prostonárodné povesti slovenské
„Tieto umelecké diela nielenže skrášlia centrum mesta Revúca, ale zároveň prinesú do mesta atraktívny prvok, ktorý pritiahne aj návštevníkov. Sme radi, že takéto krásne sochy vznikli vďaka šikovným rukám regionálnych kováčov,“ uviedol Jaroslav Hric z OOCR GEMER.
Primátor mesta Revúca Július Buchta poukázal na význam realizácie zámeru pre mesto, ako aj na dôležitosť zachovávať literárne tradície Reussa a Dobšinského. „V každom meste je vždy zaujímavé, keď ľudia môžu prísť a môžu sa napríklad odfotiť so zaujímavými sochami a myslím si, že tieto naše sochy, ktoré tu máme vystavené budú veľkým lákadlom pre turistov aj preto, že reprezentujú Revúcu ako mesto rozprávok, kde naši dejatelia pôsobili a zbierali a upravovali tie rozprávky, či už to bol Dobšinský, alebo Reussovci. Zo širšieho kontextu, z pohľadu Mesta kultúry 2022, to považujem za osobitý prínos a zvýraznenie Revúcej, kde sa nám možno rozprávkovo žije. Prajem si, aby sochy robili radosť aj našim najmenším, aby sa našli v tých rozprávkach a aby nezabúdali na to, že rozprávky nie sú len pekné, ale aj poučné.“
Druhou sochou je Popolvár s hlavou draka. Túto postavu mnohí poznajú tiež zo slovenskej ľudovej rozprávky Pavla Dobšinského. Treťou sochou je Krutohlav s balónom. Ten sa objavuje v slávnom diele Gustáva Reussa Hviezdoveda. Toto sci-fi dielo vzniklo v roku 1856, čo je 7 rokov pred debutom Julesa Verna. Hviezdoveda je popularizačno-vedeckým spisom, v ktorom postava Krutohlava odlieta balónom z Muráňa na Mesiac. Reussova Hviezdoveda je hodnotným dielom nielen preto, že zachytáva vtedajšie poznatky z astronómie, geografie a fyziky, ale najmä je svedectvom jedinečnej práce s fantáziou v kombinácii s ľudovými povesťami a rozprávkami, ktoré Gustáv Reuss s bratom a otcom zbierali na území Gemera. Hviezdoveda je prvým dielom na Slovensku v oblasti vedeckej fantastiky.
Rozprávkové sochy v Revúcej prinášajú domácim obyvateľom a návštevníkom ďalšiu možnosť ako stráviť v meste viac času, ako sa preniesť do sveta fantázie a ako „prepnúť na Revúcu“. Podľa slov Jaroslava Hrica z OOCR Gemer: „Časom pribudnú organizované turistické vychádzky mestom so sprievodcami a mestská hra spojená s týmito sochami, alebo skôr fantazijnými postavami“.
Sochy od autora Branislava Svieženého dopĺňajú umelecké diela Olejkár, hviezdny ďalekohľad a strom od Andrey Ďurčovej. „Tieto krásne umelecké diela nie sú len dôkazom toho, akú krásu dokážu tvorivé ľudské ruky vyrobiť. Sú dôkazom aj toho, akú krásu dokáže vytvoriť ľudská myseľ. Som veľmi rád, že v Revúcej si uvedomujú, aké hodnoty im tu minulosť zanechala a sú pripravení na tejto minulosti rozvíjať súčasnosť. A veľmi sa teším z toho, že môžeme podporiť projekty, ktoré dávajú zmysel a šancu pre rozvoj ako kultúry, tak cestovného ruchu,“ uviedol podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter.
Viktor Brádňanský

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-