Revúca v minulosti nemala veľa ulíc, preto ani nemala problémy s ich pomenúvaním. Mesto do roku 1945 malo sedem ulíc a jedno námestie. Ich názvy sa spájali najmä s obcami, do ktorých ulice a cesty viedli. Námestie tvorilo centrum mesta, ktoré sa začalo formovať až začiatkom 19. storočia. Na prelome storočí malo názov „Hlavné námestie“. V tridsiatych rokoch sa nazývalo „Masarykovo námestie“. Za Slovenského štátu to bolo námestie „Andreja Hlinku“ a po oslobodení „Námestie slobody“. Námestie križovala hlavná tepna Muráň – Revúca – Jelšava. Cesta smerom na Muráň od námestia po cintorín sa na prelome storočí nazývala priliehavo „Muránska ulica“. Budovaním nových domov dostala nový názov „Nová ulica“. Po smrti Júliusa Bottu sa volala „Bottova ulica“ a po oslobodení „Malinovského ulica“. Ulica smerujúca od námestia smerom ku železničnej stanici mala názov „Jelšavská ulica“. V roku 1894 bola vybudovaná železničná trať Plešivec – Muráň a ulica dostala priliehavý názov „Železničná ulica“. Neskôr po smrti Milana Rastislava Štefánika niesla v názve jeho meno „Štefánikova ulica“. Neskôr sa volala ulica Viliama Širokého a v roku 1961 sa premenovala na „Ulica Sovietskej armády“. Ulica smerujúca z námestia do Revúčky sa volala „Malorevúcka ulica“. To preto, lebo v tom čase sa Revúca volala Veľká Revúca a Revúčka mala názov Malá Revúca. Už v roku 1933 sa hovorí o „Tomášikovej ulici“. Ulica „kpt. Jána Nálepku“ mala názov „Poštová ulica“, ktorý dostala podľa pošty stojacej na námestí. Neskôr v roku 1933 sa volala „Daxnerova ulica“. Asanovaná „Ormisova ulica“ bola na prelome storočí nazývaná „Pivovarská ulica“, nakoľko na jej hornom konci po pravej strane bol pivovar. „Šafárikova ulica“ niesla tento názov aj na katastrálnych mapách z tridsiatych rokov. Revúčania ju familiárne nazývali „Cigánska“ ulica. „Francisciho ulica“ je názvovo od tých čias nezmenená.

Z uvedenej histórie z ulíc Revúcej vyplýva, že názvy boli historicky späté s mestom a niektoré boli funkčné – Muránska, Malorevúcka, Železničná. Po roku 1948 sa začalo s výstavbou bytov a vznikali nové ulice. Ich názvy boli diskutabilné. Málo sa využívali názvy, ktoré boli zžité s obyvateľstvom v minulosti, nepoužívali sa chotárne názvy, ktoré boli prirodzenejšie. Mnoho názvov s mestom Revúca vôbec nesúviselo, napr. Konevova, Malinovského ulica, ale aj Pionierska, Gottwaldova... Je potrebné pripomenúť, že ulice vytvorili sídliská a tie mali pracovné názvy – sídlisko Stred I., sídlisko Stred II., sídlisko Stred III., sídlisko Podháj III. Ak by sme chceli využiť bývalé miestne názvy, tak napríklad sídlisko Stred III. by sa volalo Pod Katrienkou.

Stretnutie zástupcov politických strán a hnutí, ktorého účelom bolo pripraviť zmeny názvov niektorých revúckych ulíc sa uskutočnilo 21. augusta 1990. Ulica Gottwaldova dostala nový názov Ulica Prvého slovenského gymnázia, Konevova ulica bola premenovaná na Ulicu Augusta Horislava Škultétyho, Ulica Fučíkova na Ulicu Mateja Nandrássyho, Švermova ulica na Ulicu generála Goliana, Malinovského ulica na Muránsku ulicu, Ulica Sovietskej armády na Železničnú ulicu, Pionierska ulica na Ulicu Jána Kordoša, Budovateľská ulica na Ulicu Andreja Hlinku, Ulica kpt. J. Nálepku na Remeselnícku ulicu a dovtedy nepomenovaná ulica smerujúca od Námestia slobody po tehelňu dostala názov Ulica Milana Rastislava Štefánika. Zmeny názvov ulíc, okrem premenovania Ulice kpt. J. Nálepku na Remeselnícku ulicu, schválili poslanci MsNV na svojom 24. plenárnom zasadnutí 26. septembra 1990.

Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava
Zápisnice MsNV v Revúcej 1990, Dušan Dubovský: Názvy revúckych ulíc a námestia
Dušan Dubovský: Pamätnica mesta Revúca
Dušan Dubovský: Album Revúcej

Napísala Silvia Oravcová