z tejto sumy až 137 000 € išlo z mimorozpočtových zdrojov), rekonštrukcia ZUŠ (vo výške 484 000 €, z toho bolo spolufinancovanie mesta len vo výške 24 203,15 €, neuveriteľných 459 860 € mesto získalo zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry), projekt zberného dvora (v celkovej sume 327 386, 20 €, z toho vlastné zdroje len vo výške 17 101, 23 €), či titul hlavného mesta kultúry 2022. Mnohé projekty boli financované z mimorozpočtových zdrojov a dovedna sa podarilo pre Revúcu vybaviť viac ako 2 085 427 eur nad rámec bežného rozpočtu. Vďaka úzkej spolupráci s vedením kraja sa zrealizovala rekonštrukcia budovy 1. slovenského gymnázia (v sume 9867, 87 €).
„Do budúcnosti chceme vo viacerých projektoch pokračovať. Rozpracovaná je revitalizácia vnútrobloku na sídlisku Stred III., začali sme s výstavbou multifunkčnej haly a máme územné rozhodnutie pre rekonštrukciu križovatky pri Mestskom úrade. Pripravený je aj projekt revitalizácie námestia,“ predstavil plány do budúcnosti Buchta.
Na primátora kandiduje ako nezávislý, podporu mu vyjadrili politické strany HLAS-SD, Sme rodina, Strana moderného Slovenska a hnutie Republika.
Tím odborníkov, ktorí kandidujú za poslancov
Primátor predstavil aj tím ôsmich kandidátov do mestského zastupiteľstva, s ktorými by chcel spolupracovať a napĺňať volebný program.
Oblasť stavebníctva zastupuje Ján Balco, ktorý v tejto oblasti pôsobil desať rokov a získané skúsenosti plánuje využiť pri príprave a plánovaní budúcich projektov mesta. Zdravotníctvo má v tíme J. Buchtu na starosti Ivana Goldschmidtová, ktorá už 25 rokov pracuje ako lekárka na internom oddelení a v dialyzačnom stredisku revúckej nemocnice. Kultúru, spoločenský život a voľnočasové aktivity bude zastrešovať Oľga Hižnayová a v týchto oblastiach plánuje ovplyvniť chod a fungovanie Revúcej k lepšiemu.
Problematike staršej generácie, rómskej komunite a zdravotne odkázaným občanom mieni pomáhať Ján Kochan, ktorý je predsedom Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov gen. Viesta v Revúcej. Dôležitými oblasťami sú cestovný ruch, služby a komunikácia. Tie bude mať pod palcom Iveta Lacová, ktorá vyše 20 rokov pracuje v oblasti marketingu a reklamy. Rozvoj a fungovanie športu sa stane doménou Ersina Metohajra, ktorý sa chce okrem iného zamerať na skvalitnenie športu v meste a bojovať za dostavbu športovej haly.
Fungujúci komunitný život, ale aj témy rodičovstva, vzdelávania a udržateľného rozvoja bude mať vo svojom portfóliu Mária Rajec Smekalová, ktorá vyštudovala sociálnu prácu a pracovala ako dátová a IT analytička a tiež ako obchodná manažérka. Vzťahy s občanmi chce rozvíjať Jaroslav Vredík, ktorý do svojich plánov zahrnul aj participáciu na nevyhnutnej rekonštrukcii centra mesta a vybudovaní výbehu pre štvornohých miláčikov. Zabudnúť nemožno ani na podnikateľské prostredie, ktorého fungovanie a rozvoj si berie pod patronát Adam Žigo. V tejto oblasti má desaťročné skúsenosti a nápomocný chce byť aj ostatným podnikateľom pri riešení ich problémov.
V prípade záujmu môžete Júliusa Buchtu kontaktovať telefonicky či e-mailom, prípadne navštíviť jeho webovú stránku:
tel.: 0905 114 683
e-mail:
web: juliusbuchta.sk
L. G.


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a