z tejto sumy až 137 000 € išlo z mimorozpočtových zdrojov), rekonštrukcia ZUŠ (vo výške 484 000 €, z toho bolo spolufinancovanie mesta len vo výške 24 203,15 €, neuveriteľných 459 860 € mesto získalo zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry), projekt zberného dvora (v celkovej sume 327 386, 20 €, z toho vlastné zdroje len vo výške 17 101, 23 €), či titul hlavného mesta kultúry 2022. Mnohé projekty boli financované z mimorozpočtových zdrojov a dovedna sa podarilo pre Revúcu vybaviť viac ako 2 085 427 eur nad rámec bežného rozpočtu. Vďaka úzkej spolupráci s vedením kraja sa zrealizovala rekonštrukcia budovy 1. slovenského gymnázia (v sume 9867, 87 €).
„Do budúcnosti chceme vo viacerých projektoch pokračovať. Rozpracovaná je revitalizácia vnútrobloku na sídlisku Stred III., začali sme s výstavbou multifunkčnej haly a máme územné rozhodnutie pre rekonštrukciu križovatky pri Mestskom úrade. Pripravený je aj projekt revitalizácie námestia,“ predstavil plány do budúcnosti Buchta.
Na primátora kandiduje ako nezávislý, podporu mu vyjadrili politické strany HLAS-SD, Sme rodina, Strana moderného Slovenska a hnutie Republika.
Tím odborníkov, ktorí kandidujú za poslancov
Primátor predstavil aj tím ôsmich kandidátov do mestského zastupiteľstva, s ktorými by chcel spolupracovať a napĺňať volebný program.
Oblasť stavebníctva zastupuje Ján Balco, ktorý v tejto oblasti pôsobil desať rokov a získané skúsenosti plánuje využiť pri príprave a plánovaní budúcich projektov mesta. Zdravotníctvo má v tíme J. Buchtu na starosti Ivana Goldschmidtová, ktorá už 25 rokov pracuje ako lekárka na internom oddelení a v dialyzačnom stredisku revúckej nemocnice. Kultúru, spoločenský život a voľnočasové aktivity bude zastrešovať Oľga Hižnayová a v týchto oblastiach plánuje ovplyvniť chod a fungovanie Revúcej k lepšiemu.
Problematike staršej generácie, rómskej komunite a zdravotne odkázaným občanom mieni pomáhať Ján Kochan, ktorý je predsedom Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov gen. Viesta v Revúcej. Dôležitými oblasťami sú cestovný ruch, služby a komunikácia. Tie bude mať pod palcom Iveta Lacová, ktorá vyše 20 rokov pracuje v oblasti marketingu a reklamy. Rozvoj a fungovanie športu sa stane doménou Ersina Metohajra, ktorý sa chce okrem iného zamerať na skvalitnenie športu v meste a bojovať za dostavbu športovej haly.
Fungujúci komunitný život, ale aj témy rodičovstva, vzdelávania a udržateľného rozvoja bude mať vo svojom portfóliu Mária Rajec Smekalová, ktorá vyštudovala sociálnu prácu a pracovala ako dátová a IT analytička a tiež ako obchodná manažérka. Vzťahy s občanmi chce rozvíjať Jaroslav Vredík, ktorý do svojich plánov zahrnul aj participáciu na nevyhnutnej rekonštrukcii centra mesta a vybudovaní výbehu pre štvornohých miláčikov. Zabudnúť nemožno ani na podnikateľské prostredie, ktorého fungovanie a rozvoj si berie pod patronát Adam Žigo. V tejto oblasti má desaťročné skúsenosti a nápomocný chce byť aj ostatným podnikateľom pri riešení ich problémov.
V prípade záujmu môžete Júliusa Buchtu kontaktovať telefonicky či e-mailom, prípadne navštíviť jeho webovú stránku:
tel.: 0905 114 683
e-mail:
web: juliusbuchta.sk
L. G.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.