Vstupenky: sekretariát MsKS (058/28 515 71) alebo msksrevuca.sk či ticketportal.sk
19. marca 2026 | 18.00 | Mamut Revúca
VEDOMOSTNÝ KVÍZ
Jarné pokračovanie mestskej vedomostnej ligy v tom, komu to páli lepšie a viac...! V spolupráci s Mamut Revúca a Gymnáziom Martina Kukučína.
20. – 22. marca 2026 | Art Park Revúca
VEĽKONOČNÝ JARMOK REMESIEL a jarnej tvorivosti
Remeselný jarmok, tvorivé dielne, maľovanie vajíčok, veľkonočné pátranie, vynášanie Moreny aj množstvo zábavy pre deti...
Viac: https://www.facebook.com/events/911953828263902
21. marca 2026 | 13.00 – 16.00 | Art Park Revúca
ZÁŽITKOVÉ MAĽOVANIE so Štefanom Galvánkom
Cyklus zážitkových maľovaní „Cesta moderny“, organizovaných GemArt, putuje k nám do Revúcej. Posledné z troch maľovaní cyklu uskutočníme v Art Parku pred MsKS, v prípade nepriaznivého počasia v interiéri MsKS. Tento workshop povedie kanadský akademický maliar a umelec aristokratického pôvodu, narodený na Slovensku, Štefan Zamarovský Galvánek.
V spolupráci s GemArt – Gemerský umelecký inštitút.
Viac o umelcovi: https://www.academia.edu/142942734/STEFAN_GALVANEK_Akademicky_maliar_a_sochar_Zivot_a_dielo
Viac o podujatí: https://www.facebook.com/events/25249183901430367
S VÝHĽADOM AŽ DO LETA...
* * * * * * * * * * * * * * * *
12. apríla 2026 | 16.00 | Divadelná sála MsKS Revúca
PACI PAC – PESNIČKOVÁ SHOW PRE DETI
Spievajte, tancujte a smejte sa spolu s celou rodinou!
Vstupenky na https://www.ticketportal.sk/event/PACI-PAC-Pesnickova-show-pre-deti
16. apríla 2026 | 18.00 | Divadelná sála MsKS Revúca
2:22 PRÍBEH DUCHOV
Pozývame vás do divadla na napínavý aj zábavný thriller, kde prežijete jednu vzrušujúcu, priam elektrizujúcu noc... Mladý manželský pár, Jenny a Sam, sa so svojou malou dcérkou nasťahovali do nového bytu starého domu, ktorý postupne rekonštruujú. Brilantne vtipná divadelná udalosť sezóny, zaručene sa budete báť aj smiať. Účinkujú: Soňa Norisová, Dominika Žiaranová, Marcel Ochránek, Přemysl Boublík.
Vstupenky: sekretariát MsKS (058/28 515 71) alebo msksrevuca.sk
8. mája 2026 | 17.00 | Divadelná sála MsKS Revúca
ŠLÁGER PARÁDA
Galakoncert „S láskou ku Dňu matiek“ plný hviezdnych hostí: Marcela Laiferová, Martin Jakubec, Duo Rytmus a zabávač zo Senzi TV Stanislav Vitáloš.
Vstupné 15 €, vstupenky: sekretariát MsKS (058/28 515 71) alebo ticketportal.sk
Viac: https://www.facebook.com/events/26138178789147543
31. mája 2026 | 19.00 | Divadelná sála MsKS Revúca
RADOŠINSKÉ NAIVNÉ DIVADLO – PAVILÓN B
RND premiérovo uviedlo psychofrašku Stanislava Štepku Pavilón B v marci 2025 v réžii Ondreja Spišáka, s pôvodnou hudbou Jána Melkoviča, so živou hudobnou skupinou na scéne, v choreografii Ladislava Cmoreja a so súčasným súborom RND. Účinkujú: Stanislav Štepka, Maruška Nedomová, Veronika Horváthová/Eva Moresová, Tereza Hanáková/Anna Dysko, Andrea Martvoňová/Viktória Spišáková, Michaela Szocsová, Mojmír Caban, Samuel Spišák/Peter Ondrejička, Adam Jančina/Michal Spielmann, Ladislav Hubáček, Vladimír Svítek/Matej Volf, Matúš Uhliarik/Martin Šenc/Miloš Biháry. Dĺžka predstavenia: 160 minút
Vstupenky: msksrevuca.sk
3. júna 2026 | 19.00 | Divadelná sála MsKS Revúca
CHLAST
Pozývame vás na divadelnú hru, kde sa štyria učitelia a kamaráti v zrelom veku ľahostajne potácajú životom. Oslava štyridsiatky to však odpáli naplno a rozprúdi špirálu tragikomických situácií. Predstaví sa štvorica excelentných hercov: Marián Miezga, Ady Hajdu, Róbert Jakab a Braňo Deák. Réžia: Eduard Kudláč.
Vstupenky: https://tootoot.fm/sk/events/6900a0d15d2d3a61daf0e668
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.