Týchto pár slov reprezentovalo stretnutie seniorov pri príležitosti Mesiaca úcty k starším a zároveň 15. výročia založenia Okresnej organizácie JDS v Revúcej. Oslavy zorganizovala Okresná organizácia JDS v Revúcej v spolupráci s Mestom Revúca a MsKS Revúca v stredu 24. októbra 2012 v kaviarni Alfa v mestskom dome kultúry. V kultúrnom programe vystúpili deti materskej školy na Sládkovičovej ulici, žiaci Základnej umeleckej školy Revúca a študenti Prvého slovenského literárneho 
Poďakovanie za činnosť a spoluprácu dostala aj samotná okresná organizácia. Primátorka mesta Eva Cireňová uviedla: “Je to 15 rokov vytrvalosti, ochoty, zápasov, drobných prehier, ale i víťazstiev, ale aj 15 rokov naplnených vydarenými akciami. Korunou zrelého veku je vážnosť, uznanie okolia a zdravý úsudok. Vaše múdre rady, rozvážne usudzovanie sú prínosom, pomocou a príkladom pre život mladšej generácie.“Ďakovné slová zazneli aj od ďalších hostí, predstaviteľov JDS na Slovensku Františka Šušlíka, a Ladislava Dulu a poslanca BBSK Jána Šeševičku. V závere osláv boli odovzdané Vyznamenania III. stupňa, Ďakovné listy a Pamätné listy za aktívnu a dlhoročnú prácu a spoluprácu. Nezabudlo sa ani na tohtoročných jubilantov. Oceneným blahoželáme a všetkým seniorom, želáme v prvom rade to čo najviac potrebujú, pevné zdravie, elán, optimizmus a dôstojné miesto v spoločnosti.
Katarína Kvetková,
šéfredaktorka Revúckych llistov
Príhovor Zuzany Homoliakovej, predsedníčky OO JDS Revúca
Vážené dámy, páni, vážená pani primátorka, pán predseda, pán poslanec, vážení hostia!
Je mi cťou prihovoriť sa k Vám v zastúpení OO JDS pri príležitosti osláv 15. výročia založenia OO JDS a Mesiaca úcty k starším.
Medzinárodný deň starších ľudí – 1. október sa zameriava na postavenie, problémy staršej generácie a ocenenie jej prínosu pre spoločnosť, deň, ktorý vyhlásila Organizácia spojených národov v roku 1990.
Európska komisia rok 2012 vyhlásila za Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. Cieľom tohto roku je dôstojné a kultúrne starnutie a na zabezpečení tohto cieľa sa mala podieľať štátna správa, všetky spoločenské a ekonomické organizácie.
Vážené dámy, páni. Október – už roky sa nazýva Mesiac úcty k starším, kedy sa my seniori stretávame na oslavách spolu s pozvanými hosťami. Je to čas, kedy sa zamýšľame nad uplynulými rokmi. Spomíname na detstvo, mladosť, aktívny vek. Ani sme sa nestihli zamyslieť a jedného dňa je tu staroba – jednoducho je tu a my sa musíme s tým zmieriť. V jednej básni sa hovorí o staršom veku:
Človek je krásny nielen vtedy, keď má pružný krok.
Človek je krásny podľa múdrosti, čo zračí sa mu v oku.
Človek je krásny vtedy, keď ho ľudia majú radi.
A veľkosť človeka nespočíva v jeho sláve, ale vo výsledkoch jeho práce. Myslime na tieto slová!
Ľudský život predstavuje zložitý jedinečný román, ktorý žije každý sám, ktorý je nezameniteľný. Nebuďme smutní, tešme sa na každé nové ráno, ktoré nám ponúka šancu žiť. Využime túto šancu, tešme sa z každej maličkosti, lebo tie tvoria náš každodenný život. Tešme sa na nasledujúce roky života v kruhu rodiny a priateľov.
Vážené dámy, páni. Dnes si zároveň pripomíname založenie OO JDS. Vznik sa datuje 13.8.1997, kedy na spoločnom zasadnutí členov JDS z Lubeníka, Jelšavy, Ratkovej a novo založenej ZO JDS Revúca vznikla OO JDS. Predsedom sa stal Ján Galovič a členmi výboru: Ján Macko, Eva Križanská, Emília Špilovská, Július Uhrín, Ľudovit Jančík, Milan Žeňuch, Mária Maretiaková, Katarína Kubasková, Irena Štefanková, Ľubica Kizeková, Oĺga Chlebáková, Paulína Adamíkova a členmi revíznej komisie Magda Nemogová, Oľga Bartová, Anna Papcunová. V tomto zložení pracoval výbor do 11. januára 1999, kedy na Valnom zhromaždení bol zvolený nový výbor. Predsedom ostal Ján Galovič a členmi výboru sa stali Vincent Blanár, Július Uhrín, Božena Tóthová, Ružena Pavelková, Vlastimil Pelikán, Euália Lánska a Margita Polláková. V tomto zložení pracoval výbor do roku 2006, kedy na Okresnom sneme za predsedu bola zvolená Zuzana Homoliaková, za podpredsedu Dušan Ivan, Ján Galovič – ako čestný predseda a ostatní členovia zostali v uvedenej zostave. Postupne zo zdravotných a rodinných dôvodov z predsedníctva odišli B. Tóthova, Vincent Blanár, V. Pelikán, Euália Lánska a v tomto roku na 9. Okresnom sneme J. Galovič, J. Uhrín, R. Pavelková, M. Polláková, E. Nemogová. V roku 1999 mala OO JDS 136 členov a dnes je to 1 479 členov s 16 ZO JDS. Najväčšia organizácia - ZO JDS Revúca má 679 členov.
Zakladajúcim členom i členom druhého výboru treba poďakovať za snahu pracovať so seniormi a napĺňať ciele JDS, nezištne a zodpovedne vykonávať svoje funkcie. Nech si spolu s nami spomenú na všetko prežité pri činnosti v JDS a najmä na chvíle pohody. Pretože šťastie človeka nespočíva v jeho spokojnosti, ale v tom, koľko ľudí urobil šťastnými.
Mesiac úcty k starším je vhodný čas, aby sme sa poďakovali primátorom, starostom, mestám, obciam, MÚ Revúca, obci Muránska Dlhá Lúka, sponzorom: VÚC BB, Brantner Gemer s.r.o., SMZ a.s. Jelšava, Mokrá Lúka, Revúca, BH Revúca, ZŠ Komenského, Agrodružstvo – S Revúca, Gajarotour Revúca, MVDr. Jánovi Šeševičkovi, primátorke E. Cireňovej, Adriane Ružiakovej, Kamile Drobčovej, ktorí majú pre nás seniorov pochopenie a pomáhajú realizovať aktivity v kultúrnej, rekreačnej i vzdelávacej oblasti, ktoré sú organizované OO JDS a ZO JDS.
Chceme sa poďakovať i členom jednotlivých ZO JDS, ktorí dobrovoľnícku prácu vykonávajú nezištne, organizujú, alebo pomáhajú pri organizovaní rôznych akcií. Vďaka nim mnohí seniori nezostávajú opustení a našli novú radosť i zmysel života. Na dnešných oslavách budú ocenení vyznamenaním 3. stupňa, Pamätnými a Ďakovnými listami. Pre týchto členov platí „Nie je bohatý a dobrý ten, kto viac dáva, ale ten, čo dáva všetko, čo dať môže“.
Chcem sa osobitne poďakovať touto cestou europoslancovi a predsedovi BBSK V. Maňkovi, ktorí umožnil 16 seniorom BBSK zúčastniť sa zájazdu do Štrasburgu, spojeného s návštevou parlamentu, s možnosťou zúčastniť sa na rokovaní parlamentu a pohovoriť si s ním o činnosti v europarlamente. Tohto zájazdu z našej organizácie sme sa zúčastnili dvaja, ja a Dušan Ivan. Bol to nezabudnuteľný zážitok. Ďakujeme, že sme sa mohli zúčastniť.
Vrelá vďaka Vám všetkým za Vašu prácu, snahu, ochotu a pomoc nám seniorom. Želám oceneným i Vám všetkým do ďalších rokov pevné zdravie, šťastie a radosť zo života.
Zuzana Homoliaková,
predsedníčka OO JDS v Revúcej
FOTOREPORTÁŽ Dr. JÁNA BENDA
 |
| Mesiac úcty k starším-Revúca |
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).